GeografiaRedakčná radaRNDr. M. Bizubová                                                                                   ...
3/2012 GEOGRAFIA                                                                    REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA            ...
REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                                                                             3/2012 GEOGRAFIA   ...
3/2012 GEOGRAFIA                                                                       REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA         ...
REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                                                                                      3/2012 GEO...
3/2012 GEOGRAFIA                                                                             POLITICKÁ GEOGRAFIA          ...
POLITICKÁ GEOGRAFIA                                                                                      3/2012 GEOGRAFIA ...
3/2012 GEOGRAFIA                                                                                 POLITICKÁ GEOGRAFIAo 2 až...
POLITICKÁ GEOGRAFIA                                                                                     3/2012 GEOGRAFIA  ...
3/2012 GEOGRAFIA                                                                                  POLITICKÁ GEOGRAFIA     ...
METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE                                                                              3/2012 GEOGRAFIA  ...
3/2012 GEOGRAFIA                                                                      METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE     Návrh...
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012

4,045 views

Published on

Prehľad článkov v časopise Geografia 3/2012:

Zuzana Majerová: Bezpečnostná situácia v Európe v období 1990 až 2010
Daniel Gurňák, Roman Mikuš: Volebné systémy na Slovensku z pohľadu politickej geografie
Katarína Čižmárová, Tomáš Nociar: Interaktívna tabuľa vo výučbe geografie
Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, Pavel Sadloň: Geografické testy pre stredné školy 2 – 2012
Ján Hanušin: Historická kultúrna krajina a jej problémy na príklade podmalokarpatského regiónu
Hilda Kramáreková: Slovenskí žiaci na podujatí National Geographic World Championship 2011, San Francisco
Ján Lacika: Knižnica pánov z Oponíc
Ján Lacika Košice a okolie

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
4,045
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
36
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Časopis Geografia, ročník 20, číslo 3/2012

  1. 1. GeografiaRedakčná radaRNDr. M. Bizubová Ročník 20Doc. RNDr. K. Čižmárová, CSc.Doc. RNDr. A. Dubcová, CSc.RNDr. Štefan Karolčík, PhD. Číslo 3RNDr. F. Kele, CSc.RNDr. Peter Likavský, CSc. 2012Mgr. Ľ. MatouškováProf. RNDr. J. Mazúrek, CSc.Prof. RNDr. E. Michaeli, CSc. Časopis pre základné, stredné a vysoké školy cena 1,50 EURProf. RNDr. J. Mládek, DrSc.RNDr. M. NogováDoc. RNDr. R. Novodomec, CSc.Mgr. Miloslav OfúkanýProf. RNDr. J. Oťaheľ, CSc.RNDr. Pavel SadloňRNDr. M. Zaťková OBSAH Časopis vychádza v spolupráci s: Geografickým ústavom SAV a GEOINFORMATIKA.SK Redakcia 76/ Bezpečnostná situácia v Európe v období 1990 až 2010Doc. RNDr. Ján Lacika, CSc. – šéfredaktorProf. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD. Zuzana Majerová Adresa redakcie 80/ Volebné systémy na Slovensku z pohľadu politickej geografie Časopis Geografia Štefánikova 49 Daniel Gurňák, Roman Mikuš 814 73 Bratislava Telefón: 02/524 927 51 85/ Interaktívna tabuľa vo výučbe geografieČasopis vychádza štvrťročne. Cena jedného Katarína Čižmárová, Tomáš Nociarčísla je 1,50 EUR.Vydáva: Ing. Eva Jankovičová, 91/ Geografické testy pre stredné školy 2 – 2012Geo-servis, Opletalova 54, 841 07 Bratislava,IČO: 32219059. Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, Pavel SadloňČíslo 3 bolo odovzdané do tlače 30. 11. 2012 95/ Historická kultúrna krajina a jej problémy na príkladea vydané 20. 12. 2012.Evidenčné číslo per. tlače: EV 504/08 podmalokarpatského regiónuNa vydávanie časopisu prispieva finančnoudotáciou Ministerstvo školstva, vedy, výsku- Ján Hanušinmu a športu Slovenskej republiky.Objednávky na predplatné prijíma každá poš- 100/ Slovenskí žiaci na podujatí National Geographic Worldta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednáv-ky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, Championship 2011, San Franciscoa.s., Stredisko predplatného tlače, Námestieslobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: Hilda Kramárekovázahranicna.tlac @slposta.sk.Príspevky sa honorujú. Nevyžiadané ruko- 102/ Knižnica pánov z Oponícpisy sa nevracajú. Ján Lacika Časopis Geografia 103/ Košice a okolie si môžete objednať na adrese: Geo-servis Ján Lacika P. O. Box 241 850 00 Bratislava 5 alebo e-mailom na adrese: geoservis@stonline.skObjednávku časopisu Geografia napíštečitateľne, uveďte plné meno a adresu s PSČa počet objednávaných výtlačkov. Uveďte,od ktorého čísla si časopis objednávate.Predplatné uhradíte na základe zaslanejfaktúry.Predplatné na rok: 10,- EUR/241,- SK (6,-EUR + 4,- EUR poštovné + balné). Platí sa za Obrázok na 1. strane obálky: Herliansky gejzír. Foto J. Lacikakalendárny rok, nie za školský rok. Ak si ča-sopis objednáte až od druhého, resp. tretiehoalebo štvrtého čísla, zaplaťte príslušnú časťpredplatného. Časopis Geografia nájdete na: ISSN 1335-9258 www.geoinformatika.sk 75
  2. 2. 3/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA demokratické štáty súperia, tak to nie je Bezpečnostná situácia na vojenskom poli ale na poli ekonomic- kom a obchodnom (HOBSBAWM 2009). v Európe V  priebehu deväťdesiatych rokov 20. storočia dochádza k  významným zme- nám politickej mapy Európy a  Ázie. Po v období 1990 až 2010 páde Berlínskeho múru došlo k zjednote- niu Nemecka, rozdeleného po 2. svetovej vojne na dva samostatné štáty. Naopak, iné často krát umelo udržované socialis- Zuzana Majerová tické federácie sa rozpadli. V  európskej časti Ruska sa vyčlenilo 6 samostatných Po ukončení studenej vojny sa svet z hľadiska medzinárodnej štátov, na 6 štátov sa rozpadla aj bývalá bezpečnosti významnou mierou zmenil. V rokoch 1989 až socialistická federatívna republika Juho- 1991 došlo k rozpadu sovietskeho mocenského bloku a v jeho slávia a  prebehlo rozdelenie Českoslo- jednotlivých krajinách začal proces politického a ekonomického venska na Česko a  Slovensko. Zatiaľ čo prechodu k demokracii a trhovému hospodárstvu. Tento proces rozpad Sovietskeho zväzu a  Českoslo- prebiehal a stále prebieha v jednotlivých krajinách rôznou venska mal viac menej pokojný priebeh, formou a rýchlosťou. V mnohých štátoch prvky starého systému rozpad Juhoslávie hrozil prerásť v ozbro- pretrvávajú dodnes. jený regionálny konflikt. Kategorizácia konfliktov Po páde železnej opony ných hodnôt a  vo viacerých európskych krajinách sa skrátila dĺžka povinnej vo- Podľa Štokholmského medzinárod- V  prvých rokoch po ukončení bipo- jenskej služby, prípadne postupne došlo ného inštitútu pre výskum mieru (Stoc-lárneho mocenského usporiadania doš- k  jej zániku. Zároveň sa značne znížili kholm International Peace Research Insitute,lo k  poklesu strachu zo zničujúcej vojny vojenské rozpočty. Ďalším pozitívnym ďalej len „SIPRI“) je ozbrojený konflikt dl-medzi dvoma nezmieriteľnými rivalmi, faktorom bol nárast počtu demokratic- hodobým bojom medzi vojenskými sila-vojensko-politickým zoskupením NATO kých štátov. Z  pôvodných 20 demokra- mi dvoch alebo viacerých vlád či medzia  krajinami Varšavskej zmluvy, k  uvoľ- tických štátov v  roku 1946 sa ich počet vládou a  aspoň jednou organizovanouneniu medzinárodného napätia a nastala zvýšil na 88 v  roku 2005. Vďaka tomuto skupinou. V rámci snáh štatisticky za-výrazná demilitarizácia medzinárod- nárastu dochádza k  celosvetovému po- chytiť a kvantifikovať ozbrojené konflik-ných vzťahov. Už počas niekoľkých rokov silneniu odmietavého vzťahu k vojne ako ty a ich rozsah, vznikla v rámci SIPRI ichpo ukončení studenej vojny výrazne po- takej. Štáty čoraz viac uvedomujú ekono- kvantitatívna definícia. Podľa tejto definí-klesol počet vojakov na tisíc obyvateľov mickú „nevýhodnosť“ vojny a jej negatív- cie sa ozbrojené konflikty delia na:– ich stavy sa dostali na polovinu pôvod- ny dopad na ekonomiku štátu. Ak spolu – malé ozbrojené konflikty, kde počet pad- lých počas celého trvania konfliktu je Kreslil J. Lacika menší ako 1000, – stredné ozbrojené konflikty, kde počet padlých počas jedného roku konfliktu je menší ako 1000, za celý čas trvania kon- fliktu je vyšší ako 1000, – vojny, kde počet padlých za každý rok trvania konfliktu je vyšší ako 1000. V období 1990 až 2010 sa podľa SIPRI v  Európe vyskytlo päťozbrojených kon- fliktov, a  to na území bývalej Juhoslávie (Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegovi- ny, Kosova) a Moldavska. Mieru konfliktov v  krajine vo vše- obecnosti možno do určitej miery odvo- diť aj z hodnôt tzv. globálneho mierového indexu (globalpeace index, GPI). V rámci indexu sa hodnotí 23 kritérií, ako napr. počet vnútroštátnych a  medzištátnych konfliktov a  ich obetí, politická nestabi- lita štátu, miera kriminality, výdaje na zbrojenie vo vzťahu ku HDP, pomer poč- Politická mapa Európy v roku 2012 tu policajných zložiek na 100  000 obyv.76
  3. 3. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 3/2012 GEOGRAFIA patrili do sféry rímskokatolíckej cirkvi, zvyšok územia bol v  sfére pravoslávnej ortodoxnej cirkvi. Od 14. storočia začal spolu s  Turkami prenikať na Balkán is- lam. V  priebehu takmer 500-ročnej tu- reckej nadvlády na islam postupne pre- stúpili Bosniaci, väčšina Albáncov ako aj početné komunity Bulharov a Macedón- cov, menej Srbov. Dlhá turecká nadvláda zakonzervovala na Balkáne silné tradície archaickej klanovej spoločnosti a  formo- vanie moderných štátov tu takmer nepre- biehalo. V niektorých oblastiach národné povedomie takmer absentovalo (Ma- cedónsko, Albánsko, Bosna), čo využili Srbi, Chorváti, Gréci a  Bulhari, ktorí sa stihli konsolidovať a  presadzovali svoje územné požiadavky voči rozpadajúcej sa Osmanskej ríši. Spoločným znakom boja za nezávislosť bol obojstranne tvrdý a ne- zmieriteľný boj, ktorého bežnou súčasťou boli etnické a  náboženské čistky. Bal- Tab. 1 Nové nezávislé štáty Európy vytvorené po roku 1990 s dátumom vzniku kánske vojny v  rokoch 1912 až 1913 ako aj 1. svetová vojna 1914 až 1918 dovŕšili definitívny rozpad Osmanskej ríše a pre- rozdelenie Balkánu medzi nové národné štáty. Kým vo východnej časti regiónu sa konsolidovali dva veľké národné štáty Bulharsko a Rumunsko a na juhu Grécko, na západnom Balkáne to bolo síce etnic- ky homogénne ale vnútropoliticky veľ- mi nestabilné Albánsko a predovšetkým mnohonárodnostná Juhoslávia, pôvodne Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (GURŇÁK, BLAŽÍK, LAUKO 2007, str. 85-86). Vojna v Chorvátsku (1991 – 1995) Vojnou v Chorvátsku začína definitív- ny rozpad bývalej Juhoslávie. Násilie vy- Tab. 1 Globálny mierový index, 2009. Zdroj: SIPRI Yearbook 2009 puklo v Chorvátsku najmä z dôvodu jeho národnostnej heterogenity. Na jeho území boli rozsiahle oblasti so srbskou väčšinou a práve v týchto oblastiach začali Chorvá-a  ďalšie. Malé, stabilné a  demokratické chodoeurópsky program ekonomickej ti vracať Srbom príkoria z medzivojnové-štáty sú väčšinou hodnotené vysoko. Vý- transformácie. O  desať rokov neskôr je ho obdobia ako aj z obdobia po 2. sveto-hodu majú aj ostrovné štáty. Príkladom je Juhoslávia synonymom toho najhoršieho, vej vojne. V  máji 1991 občasné ozbrojenéNový Zéland, Island, Japonsko, Austrá- čo východný blok počas transformácie zrážky prerástli do vojnového konfliktu,lia. Na opačnom konci rebríčka sa nachá- postretlo. Z  ťažkých následkov, ktorým v  ktorom obidve strany postupovali veľ-dzajú krajiny zmietané konfliktami ako uniklo iba Slovinsko, sa väčšina štátov mi tvrdo. Srbi aktívne podporovaní be-Izrael, Afganistan, Somálsko, Irak. bývalej Juhoslávie spamätáva posledné lehradským nacionalistom Miloševičom, desaťročie. vo „svojich“ oblastiach uskutočnili et- Vojna na Balkáne Balkán a  juhovýchodná Európa pat- nické čistky a vyhnali z nich vyše 80 000 Chorvátov Na území zaberajúcom vyše V  období pádu komunizmu bola bý- rili už od stredoveku ku konfliktným tretiny územia Chorvátska vytvorilivalá Juhoslávia z  pohľadu Západu naj- zónam medzi jednotlivými civilizáciami. nový útvar a nazvali ho Republika Srpskaperspektívnejším partnerom z  celého Na konci staroveku v roku 395 n. l. tu bola Krajina. Srbský vplyv bol však oslabenývýchodného bloku. Vyznačovala sa naj- vedená hranica medzi Západorímskou vypuknutím vojny v  Bosne a  Hercegovi-menej represívnym systémom v  celom a Východorímskou ríšou, ktorá sa neskôr ne v  máji 1992. Po intenzívnom zbrojeníbloku, bola nezávislá od ZSSR, s  čulými stala základom rozdelenia západnej a or- a  výcviku podnikla chorvátska armádapolitickými aj obchodnými vzťahmi so todoxnej civilizácie. Kým územie dnešné- v roku 1995 operáciu Blesk a búrka, ktoráZápadom a  navyše vojensky neutrálna. ho Slovinska, Chorvátska a časti Rumun- skončila vyhnaním Srbov. Bilancie sa líšiaV  januári 1989 tu bol spustený prvý vý- ska (Sedmohradsko) a Srbska (Vojvodina) od 200 000 do 360 000. 77
  4. 4. 3/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto J. Lacika „Spojenecká sila“ prebiehala v rozmedzí 24. marca až 10. júna 1999 s cieľom aktív- ne zasiahnuť proti etnickým čistkám na území Kosova (EICHLER 2010, str. 134). Od ukončenia vojny v  roku 1999 pôso- bia v krajine orgány OSN a vojenské sily NATO (KFOR). Podľa Rady OSN pre ľudské práva za osem rokov bojov v  celom postjuhosláv- skom priestore zahynulo 200  000 ľudí a  ďalšie 3 milióny museli opustiť svoje domovy. Národy bývalej Juhoslávie sa považovali natoľko navzájom za hrozbu, že sa vzájomne vyhnali zo svojich území a  tak sa všetky republiky bývalej juho- slávskej federácie stali „etnicky čistejší- mi“. Kosovo zostáva naďalej otvorenou otázkou. Vyhlásenie jeho nezávislosti z roku 2008 nepodporilo dodnes 5 štátov EÚ vrátane Slovenska. Balkánska súčasná realita – zamínované územia Terorizmus v Európe Vojna v Bosne a Hercegovine o  skončení vojny, dojednanej v  americ- Ešte na začiatku 90. rokov 20. storočia kom Daytone. nebol terorizmus považovaný za hrozbu, (1992 – 1995) skôr sa o ňom hovorilo ako o bezpečnost- V  tomto konflikte sa stretli tri civili- Kosovský konflikt (1997 – dodnes) nom riziku. Pohľad na tento jav sa začalzácie – katolícka, pravoslávna islamská. meniť až potom, ako prišli teroristickéBosniacki Srbi vyhlásili podobne ako na Kosovo je súčasťou Srbska, pričom do útoky s  desiatkami mŕtvymi a  stovkamiúzemí Chorvátska vytvorenie vlastného roku 1990 malo štatút autonómnej oblasti. zranenými ľuďmi, o  materiálnych ško-politického útvaru s  názvom Republika Vo februári 1998 začalo na území vrcholiť dách ani nehovoriac. Teroristi útočia s je-Srpska. Srbi na začiatku vojny kontro- napätie, narastal počet konfliktov a  ich diným cieľom – prilákať pozornosť, vy-lovali až 70 % územia Bosny a Hercego- obetí. Zlomovou udalosťou bola vzbu- tvoriť atmosféru strachu, destabilizovaťviny (ďalej len „BaH“) a  vytrvale útočili ra v  oblasti Drenica a  následné represie štát alebo si vynútiť zmenu jeho vnútor-na moslimské enklávy Goražde, Žepa zo strany Srbov. Rada bezpečnosti OSN nej alebo zahraničnej politiky. Teroristia  Srebrenica. Situáciu skomplikoval 23.9.1998 ostro odsúdila násilie, ktorého sa odlišujú od štandardných ozbrojenýchv roku 1992 vznik ďalšieho útvaru v rám- sa dopúšťali obidve strany a  zvlášť tvr- jednotiek ako aj od gerilových hnutí.ci BaH – Chorvatskej republiky Herceg do odsúdila vyhnanie viac než 250  000 Uplatňujú prevažne nepriamu stratégiu– Bosna čo na jar 1993 podnietilo ďalšie kosovských Albáncov z ich domovov. Po a útočia výhradne na civilné ciele.boje medzi Chorvátmi a moslimami. Naj- nerešpektovaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, neúspechoch jednaní v  Ram- Prvým typom terorizmu je národnýväčších krutostí sa dopustili Srbi, keď bouillet a  Paríži NATO prijalo rozhod- terorizmus. V rámci Európy možno uviesťv júli 1995 v Srebrenici brutálne povraž- nutie zahájiť vzdušné údery na vybrané aktivity IRA v  Severnom Írsku, ETAdili okolo osemtisíc ľudí. Vojna skončila ciele na území Kosova a Srbska. Operácia v Španielsku, terorizmus na Korzike.Ten-v  decembri 1995 po podpísaní Dohody to typ terorizmu má v Európe ustupujúci charakter. Prelomovým v  prípade seve- roírskeho konfliktu bol rok 1998, kedy po schválení referenda začal mierový proces. V  Baskicku ETA vyhlásila trva- lé prímerie v roku 2006 a začala rokovať s vládou o urovnaní sporov. Medzinárodný terorizmus je ďalšou vývojovou formou terorizmu a  už z  jeho názvu vyplýva, že jeho útoky smerujú cez štátne hranice a zasahujú ciele v inom štáte. Cieľom aktérov je vynútiť si zme- ny v zahraničnej politike štátov. Začiatok globálneho terorizmu sa všeobecne datu- je od 11. 9. 2001 – útoku na USA. Bolo len otázkou času, kedy sa cieľom útoku stane aj Európa. Neblahé očakávania sa naplnili Mierové jednotky na Balkáne v roku 2011. Zdroj: SIPRI Yearbook 2012 teroristickým útokom v  Madride v  roku 2004 a v Londýnskom metre o rok neskôr.78
  5. 5. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 3/2012 GEOGRAFIA Foto J. Lacika Praha 2009, 136 str. ŠLACHTA, M.: Ohniska napětí ve světě.  Kartografie, Nakladatelství České geografické společnosti, Praha 2007, 187 str. EUROPOL: The EU Terrorism Situation and Trend Report (TE-SAT). European Police Office, Hague 2007, 44 str. EUROPOL: The EU Terrorism Situation and Trend Report (TE-SAT). European Police Office, Hague 2008, 54 str. EUROPOL: The EU Terrorism Situation and Trend Report (TE-SAT). European Police Office, Hague 2009, 56 str. EUROPOL: Ten Years of Europol, 1999- 2009. Europol, Hague 2010. 56 str. EUROPOL: The EU Terrorism Situation and Trend Report (TE-SAT). European Police Zatiaľ pokojné ulice severoírskeho Belfastu Office, Hague 2011, 46 str. SIPRI YEARBOOK: Armaments, Disarma- Obrana voči terorizmu v  rámci Eu- zbraní hromadného ničenia. Vzrastajúci ment and International Security. Publishedrópskej únie je v  kompetencii EUROPO- problém budú stále viac predstavovať sil- in June 2008 by Oxford University PressLU, európskeho policajného úradu so síd- né moslimské komunity v západnej Euró- on behalf of Stockholm International Pea-lom v Haagu, podporujúceho vzájomnú pe, najmä vo Francúzsku, Veľkej Británii, ce Research Institute, 2008, 792 str.spoluprácu členských štátov Európskej Nemecku, Holandsku, Taliansku, Špa-únie v oblasti prevencie a boja proti zá- nielsku a Belgicku. Predovšetkým rastúci Foto J. Lacikavažným formám medzinárodného orga- počet mladej generácie moslimských pri-nizovaného zločinu. Podľa štatistík EU- sťahovalcov, ktorí sa nechcú adaptovať naROPOL-u je od roku 2005 trend celkové- hodnoty západnej spoločnosti a vytvára-ho počtu útokov ako aj počtu osôb zadr- jú si vlastnú identitu, nezriedka založenúžaných v súvislosti s terorizmom v rámci na výklade islamu prezentovanom radi-EÚ klesajúci (obr.2). Môže to byť dôsledok kálnymi islamistami.sprísnených bezpečnostných opatreníbezpečnostných zložiek štátov (letiská, Literatúrastrategická dopravná a  priemyselná in-fraštruktúra, verejné priestranstvá) ako EICHLER, J.: Terorismus a války v době glo-aj vznik špecializovaných národných aj balizace. Vydavateľstvo Karolinum, Praha Mostarský most – symbol zmiereniamedzinárodných tímov na boj s  teroriz- 2010. 398 str.mom. GURŇÁK, G., BLAŽÍK, T., LAUKO, V.: SIPRI YEARBOOK: Armaments, Disarma- Napriek tomu obidva útoky potvrdili, Úvod do politickej geografie, geopolitiky a re- ment and International Security. Publishedže terorizmus bude aj naďalej predstavo- gionálnej geografie. Geografika, Bratislava in June 2009 by Oxford University Pressvať vážnu hrozbu strategického význa- 2007, 140 str. on behalf of Stockholm International Pea-mu predovšetkým v  spojení s  extrémis- ce Research Institute, 2009, 594 str. HOBSBAWM, E.: Globalizace, demokracietickými ideológiami a  s  hrozbou šírenia a  terorismus. Vydavateľstvo Academia, SIPRI YEARBOOK: Armaments, Disarma- ment and International Security. Published in June 2010 by Oxford University Press on behalf of Stockholm International Pea- ce Research Institute, 2010, 608 str. SIPRI YEARBOOK: Armaments, Disarma- ment and International Security. Published in June 2010 by Oxford University Press on behalf of Stockholm International Pea- ce Research Institute, 2011, 560 str. SIPRI YEARBOOK: Armaments, Disarma- ment and International Security. Published in June 2010 by Oxford University Press Celkový počet útokov a počet zadržaných osôb v rámci Európy v rokoch 2007–2011. on behalf of Stockholm International Pea- Zdroj: Ročná správa EuropoluTE-SAT 2012 ce Research Institute.2012, 564 str. 79
  6. 6. 3/2012 GEOGRAFIA POLITICKÁ GEOGRAFIA skutočnou demokraciou v  strednej Eu- Volebné systémy na rópe, no istým deformáciám sa nevyhla. Republika ohrozená revizionistickými Slovensku z pohľadu požiadavkami zo strany väčšiny svojich susedov, ktorí na svoje ciele využívali po- četné národnostné menšiny, či nepriamo politickej geografie aj neuspokojené ambície slovenských, či rusínskych autonomistov, znižovala ich vplyv na politický systém ako sa dalo. Jedným zo spoľahlivých prostriedkov Daniel Gurňák, Roman Mikuš bola účelová úprava volebných obvodov, vďaka tomu napr. na jeden poslanecký V súčasnej dobe sme svedkami rastúcej apatie občanov voči mandát poslaneckej snemovne národné- politickému dianiu nielen na Slovensku, ale i v mnohých ho zhromaždenia pripadalo priemerne demokratických krajinách Európy. Zdá sa, že prvotné nadšenie v  roku 1925 v Čechách 24 tisíc, na Mo- z demokracie po páde totalitných systémov už definitívne rave a  v  Sliezsku 27 tisíc, na Slovensku vyprchalo, a tak sa dnes vnímanie demokracie posunulo od citátu 26 tisíc a  na Podkarpatskej Rusi až 32,5 slávneho amerického prezidenta Abrahama Lincolna, ktorý tisíc hlasov. V  rámci jednotlivých obvo- povedal, že „Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu dov boli rozdiely ešte markantnejšie, ako a pre ľud.“ viac k citátu filozofa 18. storočia Edmunda Burkeho: napr. na Slovensku v roku 1935 (mapa 1). „Demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov.“ Netreba Slovensko bolo rozdelené na 6 volebných však zabúdať, že demokracia je preto demokraciou, lebo voľby sú obvodov, kým v takmer čisto slovenskom jedným z jej hlavných atribútov. A voľby znamenajú, že každý obvode Liptovský Mikuláš pripadalo na s právom voliť má nielen možnosť svojím hlasom ovplyvňovať veci jeden mandát iba 23,5 tisíc hlasov, v ná- verejné, ale má tým aj svoj diel zodpovednosti za dianie v štáte rodnostne silne zmiešaných obvodoch a spoločnosti. Aj v tomto možno súhlasiť s inou osobnosťou dejín, Nové Zámky (ktorého súčasťou bola britským premiérom W. Churchillom, ktorý označil demokraciu i Bratislava) a Košice pripadalo na jeden za najhoršiu formu vlády - okrem všetkých ostatných, o ktoré sa poslanecký mandát až 33,5, resp. 39 tisíc občas ktosi pokúšal. Iste, demokracia má mnohé slabiny a neduhy, hlasov, inak povedané hlas Bratislavča- ktorých podoba sa mení od konkrétnych okolností, no z tohto na, či Košičana mal tak teoreticky 30 %, pohľadu je zaujímavé pozrieť sa na to, ako na jej podobu u nás či dokonca 40 % nižšiu váhu ako hlas, vplývajú jednotlivé volebné systémy. napríklad, Ružomberčana (ČSÚ 2012). Samozrejme tzv. geometria volebných obvodov nebola jediným faktorom defor- mujúcim volebné výsledky, samostatnou Stručný náhľad do Vznik Československej republiky priniesol aj na územie Slovenka demo- kapitolou bola volebná aritmetika, teda minulosti volieb na kratický systém, v rámci ktorého bolo za- prepočítavanie volebných ziskov na našom území vedené všeobecné, rovné a tajné hlasova- konkrétne mandáty, no najzávažnejším faktorom bola skutočnosť, že voliči ne- cie právo pre všetkých občanov. No práve Voľby ako pevnú súčasť politického éra Československej republiky zároveň mohli voliť konkrétnych kandidátov,systému poznáme už z antiky, zo staro- ukázala, ako je ďalej možné manipulo- ale iba stranícke kandidátky (KRŠÁKvekých Atén, či Ríma. V  našich konči- vať volebné systémy tak, aby sa aspoň a kol. 2009).nách sa však voľby udomácnili postupne čiastočne eliminovali niektoré faktory.až od konca stredoveku, no uhorské sto- Pokiaľ ide o povojnové obdobie Čes- Prvá československá republika zostávala koslovenska, jediné ako tak demokra-ličné voľby sa stali pojmom samy o sebe, až do jesene roku 1938 nesporne jedinous  demokraciou nemali nič spoločné. tické voľby v  roku 1946 boli poznačenéVoľby v modernom pojatí sa v Uhorskupostupne zaviedli až od 1. polovice 19.storočia, pričom prelomové bol najmä re-volučný rok 1848. Zostáva však nepopie-rateľným faktom, že až do zániku Uhor-ska v  r. 1918, zostali spravodlivé, tedavšeobecné a  rovné voľby nesplnenýmsnom, a  to napriek tomu, že v  rakúskejčasti monarchie bolo všeobecné, rovné atajné hlasovacie právo pre mužov zave-dené už od roku 1906/7. Práve uhorskáskúsenosť ukázala, ako sa dajú volebnésystémy zneužiť zavedením volebnýchcenzov, ktoré z  volieb vylúčia „nežiadu-ce“ skupiny obyvateľstva, či už na zák-lade majetkových, sociálnych, či jazyko-vých pomerov (KOVÁČ 1998). Mapa 1: Volebné obvody na Slovensku v medzivojnovom Československu 1920 – 193880
  7. 7. POLITICKÁ GEOGRAFIA 3/2012 GEOGRAFIA Tab. 1 Podiel voličov využívajúcich prednostné hlasy, počty poslancov, ktorých sa prednostné hlasovanie dotýka a najvýraznejší skok jednotlivých kandidátok politických strán so zastúpením v NR SR 2002 – 2012 (pozn. x – neúčasť vo voľbách). Zdroj: ŠUSRpovinným spojením strán do Národného zverejňovaná politickými subjektmi. sledné dvoje voľby 2010 a  2012 ukázali,frontu a  po roku 1948 sa už o  voľbách Voliči majú možnosť využiť 4 prefe- že preferenčné hlasy môžu výrazne za-ako spôsobu vykonávania demokracie renčné hlasy, ktoré udeľujú kandidátom siahnuť nielen do volebných výsledkov,nedá vôbec hovoriť, išlo len o „divadlo“. vybranej politickej strany. Touto formou ale aj do kreovania povolebnej politiky.Zmeny nastali až od prvých slobodných majú možnosť obísť poradie preferova- Vo voľbách 2010 sa prekrúžkovali šty-volieb v roku 1990, pričom najmä v nasle- né politickou stranou. ria členovia platformy Obyčajní ľudia nadujúcej dekáde došlo k viacerým zásad- kandidátke SaS, kde na pôvodnej kandi- Charakter preferenčných hlasov saným zmenám vo volebných systémoch. dátke obsadili posledné 4 pozície. časom výrazne menil. Síce tento prvok bol zavedený už vo voľbách 1990, ale Pre potreby volieb je zriadených via- Volebný systém kandidáti vtedy museli získať až viac cero úrovní volebných jednotiek ako ajparlamentných volieb na ako 50 % prednostných hlasov udelených štatistických inštancií, ktoré dohliadajú politickej strane.(§42 ods.3 80/1990 Z. z.) a  zodpovedajú za bezproblémový prie- Slovensku Prednostné hlasy týmto stropom výraz- beh volieb. V súčasnosti najvyšším orgá- Od pádu totality v roku 1989 sa ko- ne strácali význam, aj preto už od volieb nom je Ústredná volebná komisia, nižšounali na území Slovenska dvoje voľby 1992 bol nastavený strop preferenčných úrovňou sú obvodné volebné komisie,do Slovenskej národnej rady v  rámci hlasov, pri ktorých mohol individuálny ktorých počet je od roku 2006 na úrovniČSFR a počas samostatnosti Slovenskej kandidát ovplyvniť poradie kandidát- počtu novovzniknutých obvodných úra-republiky k  trom predčasným (1994, skej listiny na úrovni 10 %. (104/1992 Z. dov (50). Treťou a najnižšou úrovňou sú2006, 2012) a  trom voľbám v  obvyklej z.) Zákonom 333/2004 Z. z. sa však tento okrskové volebné komisie. Pre potrebyperiodicite (1998, 2002, 2010). Voľby strop výrazne znížil na úroveň 3 % pre- volieb zriaďujú miestne samosprávy vo-do Národnej rady Slovenskej repub- ferenčných hlasov. Výrazný rozdiel mož- lebné okrsky, ktoré by mali zahŕňať spra-liky vyhlasuje predseda NR SR a  toto no zvýrazniť tým, že vo voľbách 1998 vidla okolo 1000 voličov (237/1998 Z. z.vyhlásenie je následne zaradené aj do ako aj 2002 dokázalo získať potenciál a  333/2004 Z. z.). V  posledných voľbáchZbierky zákonov. Volí sa celkový počet preferenčných hlasov len 29 a 31 poslan- dosiahol počet volebných okrskov 5956.150 poslancov NR SR. cov, pričom išlo prevažne o čelné pozície (Tab. 2). V súčasnosti predstavuje územie politických kandidátok s  minimálnym vplyvom na poradie kandidátov kandi- Pokiaľ ide o  účasť vo voľbách doSlovenskej republiky jeden viacmandá- dátskych listín s maximálnym pohybom SNR a NR SR, všetky voľby zaznamenalitový volebný obvod resp. podľa novšej o rádovo 1– 2 pozície. Celkovo využívalo kontinuálny pokles záujmu od roku 1990legislatívy jeden volebný kraj. Ako sme prednostné hlasovanie len 55-66 % voli- s účasťou cez 95 % až po 54 % vo voľbáchuž naznačili, v  minulosti bola situácia čov strán (Tab.1). Od volieb 2006 sa však v  roku 2006. Výnimku tvoril rok 1998značne odlišná. V  období socializmu tento počet zdvojnásobil a  výrazne sa s  mobilizačným protimečiarovskýmbolo zriadených na Slovensku 150 voleb- aj zvýšil pohyb na kandidátskej listine charakterom. V posledných voľbách 2010ných obvodov, kde v každom obvode sa oproti stavu pred voľbami s  pohybom a 2012 sa zdá, že sa účasť zastabilizova-volil jeden poslanec (ktorý samozrejme aj o niekoľko desiatok pozícií. Taktiež sa la na úrovni cca 60 % (Tab. 3). Pokiaľ idenemal protikandidáta) (55/1971 Z. z.). zvýšilo percento využitia preferenčných o  disciplinovanosť voličstva na vidiekuVo voľbách v  rokoch 1990, 1992 a  1994 hlasov voličmi strán na 75 – 84 %. Po- a v mestách, vykazuje vidiek priemernebola Slovenská republika rozdelená na4 viacmandátové volebné kraje. Súčas-ný jeden volebný obvod bol zavedenýod volieb 1998. Tento volebný systémmôžeme charakterizovať ako listinnýpomerný volebný systém (CHYTÍLEK Tab. 2: Hierarchická štruktúra štatistických volebných územných celkov (pozn. * – voleb-2009). Využíva sa viazaná kandidátka né okresy Bratislavy). Zdroj: ŠUSR 81
  8. 8. 3/2012 GEOGRAFIA POLITICKÁ GEOGRAFIAo 2 až 3 % vyššiu volebnú účasť. Z tohtopravidla je výnimkou Bratislava, resp.Bratislavský kraj, ktorý v parlamentnýchvoľbách spravidla vykazuje v  priemereo  2 % vyššiu volebnú účasť ako celore-publikový priemer. Vzhľadom na charakter slovenskéhovolebného systému s  jedným volebnýmkrajom, došlo k  anulovaniu problémuvolebnej geometrie volebných obvodov.Tento stav má svoje výhody i  nevýho- Tab. 3 Volebná účasť za SR, Kraje, mestá a obce vo voľbách do SNR a NR SRdy. Na jednu stranu síce odpadajú oba- 1990 – 2012 (pozn. x – nejestvuje súhrnná štatistika). Zdroj: ŠUSRvy z deformácie volebných obvodov, nadruhú stranu však kritici poukazujú na Na základe volebnej štatistiky a plat- nominácii bývalého hokejistu V. Lukáčato, že sa stráca zastúpenie regiónov v ce- nej legislatívy tak môžeme povedať, že získala táto strana 4  329 preferenčnýchloštátnom parlamente, čo dokazujú i po- zloženie parlamentu ovplyvňuje zásad- hlasov, teda skutočne stačilo len relatív-sledné voľby v r. 2012, keď zo 150 posla- ne len volebná účasť a  preferencie voli- ne málo, aby sa citeľne zmenili výsledkyneckých mandátov získali 49 mandátov čov. Všeobecne možno povedať, že kým volieb.(teda 32,7 %) kandidáti priamo z  Brati- v  zlomovom roku 1998 musela pri 84 %slavy, hoci v  Bratislave bolo zapísanýchlen 8,8 % všetkých voličov Slovenska. volebnej účasti získať politická strana Voľby do orgánov na postup do parlamentu takmer 168Tento systém tiež zrejme viac vyhovuje tisíc hlasov (a republikové volebné číslo samosprávnych krajovmenším stranám a  stranám so silnými dosiahlo hodnotu 20  960 hlasov), v  po- Hoci na celoštátnej parlamentnejvolebnými lídrami, ktorí na kandidát- slednom roku 2012 musela politická úrovni volieb sa vďaka aktuálnemu vo-kach plošne oslovujú voličov na celom strana na postup do parlamentu získať lebnému systému problematika volebnejúzemí štátu. Dá sa tiež povedať, že nie- pri volebnej účasti 59 % necelých 130 ti- geometrie obvodov vytratila, na úrovniktoré pravicové strany ako SaS a SDKÚ síc hlasov a  republikové volebné číslo volieb do orgánov samosprávnych kra-sú silne viazané priamo na Bratislavu. dosiahlo hodnotu 13 644 hlasov, teda na jov existuje v  určitej forme naďalej. Ne- Pokiaľ ide o súčasnú volebnú aritme- zvolenie poslanca NR SR stačilo necelých platí to však pre voľby predsedov samo-tiku na Slovensku, pri prerozdelení hla- 14 tisíc hlasov pre danú politickú stranu správnych krajov, kde „tvorí každý sa-sov sa využíva Hagenbach-Bischoffova (ak sa dostala cez volebné kvórum). Inak mosprávny kraj jeden jednomandátovýmetóda (alebo kvóta) (CHYTÍLEK 2009). povedané pokles volebnej účasti o  25 volebný obvod.“ (303/2001 Z. z.) CelkovoPri nej sa najprv zistí republikové voleb- % znamenal zníženie volebného kvóra je volených 8 predsedov samosprávnychné číslo, ako podiel súčtu platných hla- do parlamentu o  cca 23 % a  za daného krajov. Volebný systém pri voľbe pred-sov odovzdaných pre všetky politické rozloženia preferencií politickým stra- sedu môžeme charakterizovať ako väč-subjekty, ktoré získali potrebné kvórum, nám poklesli „nároky“ na voličské hla- šinový dvojkolový systém s  uzavretýmčíslom 151 (počet poslaneckých kresiel sy pre získanie poslaneckého mandátu druhým kolom hlasovania. Víťaz musí+ 1). Republikovým volebným číslom pre parlamentné strany takmer o  35 %! získať v prvom kole nad 50% voličskýchsa následne delia získané platné hla- Pri danej volebnej matematike totiž sa- hlasov. Ak tento počet nezíska, uskutočnísy jednotlivých politických subjektov, mozrejme platí, že čím viac voličských sa druhé kolo, v ktorom sa zúčastnia ibaktoré získali potrebné kvórum. Strana hlasov prepadne stranám, ktoré zostanú dvaja najúspešnejší kandidáti (CHYTÍ-získa toľko hlasov, koľko krát sa zmestí pred bránami parlamentu, tým menšie LEK a kol. 2009).republikové volebné číslo do získaných je republikové volebné číslo, a  tým me- nej hlasov potrebujú parlamentné stra- Pre voľbu zastupiteľstiev sa v  kaž-platných hlasov strane. Ak nie sú pre- dom samosprávnom kraji „utvoria jed-rozdelené všetky mandáty, zvyšné sú ny na získanie poslaneckého mandátu. Opäť jeden príklad, v posledných parla- nomandátové volebné obvody a  viac-prerozdelené podľa dodatkovej metódy mandátové volebné obvody.“ (303/2001najväčšieho zvyšku po predošlom dele- mentných voľbách 2012 by maximálna hodnota republikového volebného čísla Z. z.), teda už sa vytvárajú v  každomní hlasov. Ak sa prerozdelí viacej man-dátov, uberá sa hlas tej politickej strane, mohla pri plnej účasti voličov a za pred-ktorá má najmenší zvyšok po delení hla- pokladu, že hlasy boli odovzdané ibasov (333/2004 Z. z.). parlamentným stranám, dosiahnuť hod- notu 29 089, a dokonca i v prípade, že by Potrebné percentuálne kvórum poli- všetky reálne odovzdané hlasy (teda pritickej strany nutné na získanie mandátov 59 % volebnej účasti) pripadli len parla-v  SNR a  NR SR sa legislatívou výrazne mentným stranám by toto volebné číslomenil. Vo voľbách do SNR 1990 bolo po- dosahovalo hodnotu 16  912. Toľko tedatrebné získať 3 % voličskej podpory, aby k úvodnej otázke, akú majú hlasy jednot-bola strana získala mandát do SNR. Od livcov vo voľbách váhu. Na záver k tejtovolieb 1992 až do súčasnosti platí 5 % problematike ešte stačí uviesť, že vo voľ-hranica pre jednotlivé strany, 7 % pre vo- bách v  roku 2010 prešla do parlamentu Tab. 4 Počet poslancov v jednotlivýchlebné dvoj a trojkoalície a 10 % pre štvor- Slovenská národná strana s rezervou iba krajoch vo voľbách do krajskýchkoalície. 1 775 hlasov, pričom len vďaka nečakanej zastupiteľstiev 2001-2009. Zdroj: ŠÚSR82
  9. 9. POLITICKÁ GEOGRAFIA 3/2012 GEOGRAFIA samosprávnych krajov zriaďujú navyše volebné komisie samosprávnych krajov. Počet volebných obvodov bol vo voľbách 2001 a 2005 na úrovni počtu okresov (79) a v roku 2009 bol pridaný obvod Štúrovo. Početnosť volebných okrskov sa v priebe- hu rokov menila: 5812 (2001), 5852 (2005) a 5902 (2009). Jednou s  výrazných charakteristík volieb do samosprávnych krajov je veľmiTab. 5 Priemerný minimálny počet hlasov nutný na zvolenie poslancov v jednotlivých kra- nízka volebná účasť vo všetkých kraj-joch vo voľbách do krajských zastupiteľstiev 2001 – 2009. Zdroj: ŠUSR a vlastné prepočty ských voľbách na celorepublikovej úrov- ni. Výrazný rozdiel je aj medzi prvýmkraji viaceré volebné obvody. Počty vo- Charakteristické pre voľby do sa- a druhým kolom hlasovania, kde v dru-lených poslancov krajských zastupi- mosprávnych krajov je postupný pokles hom kole prichádza k urnám v priemereteľstiev sa počas uplynulého obdobia minimálneho počtu hlasov, ktorý v prie- o 5 % menej voličov. Veľmi výrazný roz-menili. Vo voľbách 2001 bolo volených mere potrebovali jednotliví kandidáti diel však možno badať na úrovni jednot-401 poslancov krajských zastupiteľstiev, získať na zvolenie (Tab. 5). Na krajskej livých krajov. Výrazne zvýšená volebnávo voľbách 2005 to bolo 412 poslancov úrovni výrazne badať problém tzv. úče- účasť bola nameraná v roku 2001 a 2005a vo voľbách 2009 to bolo 408 poslancov lových koalícií namierených proti SMK, v  už spomínanom Nitrianskom kraji(ŠUSR). Doposiaľ v  každom volebnom ktorý taktiež výrazne mobilizoval ma- a v 2001 aj v Trnavskom kraji (Tab.6).období sa menil počet kresiel doposiaľ ďarské obyvateľstvo, čo viedlo k  tomu,iba v  Bratislavskom kraji. Bez zmien že na rozdiel od ostatných krajov bolo Voľby do obecnýchostali Košický, Banskobystrický, Trnav-ský a Trenčiansky kraj (Tab. 4). Volebný nutné získať v Nitrianskom a Trnavskom kraji s výrazným zastúpením maďarskej zastupiteľstievsystém pri voľbe zastupiteľstva možno menšiny, výrazne vyšší počet hlasov Často obchádzanou témou je prob-charakterizovať ako semiproporčný (Tab. 5). lematika komunálnych volieb. Tie majús  neobmedzeným hlasovaním, kedy v podmienkach Slovenska svoje výraznévolič môže udeliť toľko hlasov, koľko je Podobne ako pri parlamentných voľ- špecifiká, ktoré majú svoj pôvod vo vý-pre daný obvod pridelených mandátov bách sú zriaďované volebné komisie, na raznej roztrieštenosti obecných samo-(CHYTÍLEK a kol. 2009). rozdiel od nich sa pri voľbách do orgánov správ. Najmä vzhľadom na roztrieštenosť obecného členenia Slovenska, tvoreného 2 924 obcami, mestami a mestskými čas- ťami v posledných voľbách v roku 2010. Pritom napr. až 50 % obcí má menej ako 500 voličov a dokonca 6 % menší ako 100 voličov. To dáva veľký priestor presadiť sa jednotlivcom alebo malým zosku- peniam, najmä ak sa im podarí vhodne využiť (či zneužiť) mnohé miestne prob- lémy jednotlivých obcí. Pre voľbu starostov vytvára obecTab. 6 Účasť voličov v jednotlivých kolách krajských volieb 2001– 2009 v % (pozn. x – jeden jednomandátový volebný obvod. druhé kolo volieb sa nekonalo). Zdroj ŠUSR Počet starostov sa nemenil, vzhľadom na fakt, že v tomto období nedošlo k zániku ani vzniku nových obcí, miest, či mest- ských častí. Počas celého sledovaného obdobia sa volilo 2 924 starostov a  pri- mátorov (ŠUSR). Volebný systém voľby starostov, tak môžeme charakterizovať ako väčšinový volebný systém založený na princípe prvého v  cieli, kde ten, kto skončí na prvom mieste je zvolený (CHY- TÍLEK a  kol. 2009). Charakteristickou črtou pri komunálnych voľbách je vý- razný vplyv tzv. „miestnych autorít“ bez politickej príslušnosti. Tie výrazne pre- vyšujú vo všetkých sledovaných voľbách do obecných zastupiteľstiev (2002, 2006,Tab. 7 Zmena počtov starostov v komunálnych voľbách pre najsilnejšie politické 2010) všetky politické zoskupenia. Pod-subjekty (nad 100) a nezávislých (pozn. x – strana sa nezúčastnila volieb). Zdroj: ŠUSR pora týchto nezávislých dosahuje úrovne okolo 30 % (Tab. 7). 83
  10. 10. 3/2012 GEOGRAFIA POLITICKÁ GEOGRAFIA užívania (či skôr zneužívania) získaného politického postavenia sa vedie nezriedka veľmi neomalene a často v priamom roz- pore s  legislatívou. Vo veľkých mestách, ale aj na vyšších politických úrovniach nie je síce vzťah medzi konkrétnym vo- lebným postojom voliča a  prípadne jeho zvoleného zástupcu taký bezprostredný, ale rozhodne nemožno tvrdiť, že by sprá- va vecí verejných mala na konkrétneho občana menší dopad, je len anonymnej- šia. Ale aj za vzdialenejšími inštitúciami a úradmi sú konkrétni ľudia, ktorých do- sadzujú konkrétne politické zoskupenia, ktoré to robia na základe mandátov, ktoré získali vďaka voľbám. A  vždy je ľahšie byť zvolený menším počtom voličov, ako presviedčať masy. Preto možno mnohým politikom nie je cudzia predstava byť Tab. 8: Zmena počtov poslancov v komunálnych voľbách pre najsilnejšie politické „potichu“ zvolený len svojimi blízkymi subjekty (mimo koalícií, nad 500) a nezávislých (pozn. x – strana sa nezúčastnila stúpencami spomedzi masy voličov, kto- volieb, ** – nová politická strana). Zdroj: ŠUSR rí svoje právo nevyužijú... Na záver preto opäť zacitujme už v úvode spomenutého E. Burkeho, ktorý okrem iného povedal: Pre voľbu do obecných zastupiteľ- Záver „Nikto nerobí väčšiu chybu než ten, ktostiev sú obcami vytvorené viacmandá- nerobí nič v presvedčení, že to málo, čotové volebné obvody. Počty poslancov Voľby na všetkých úrovniach boli urobiť môže, nemá zmysel.“volených do zastupiteľstiev obcí sa počas a  budú vždy základným atribútom de-sledovaného obdobia menili. Vo voľbách mokracie. Napriek dezilúziám v strednej Príspevok vznikol v  rámci riešenia pro-2002 sa volilo 21 492 poslancov miest- Európe z  posttotalitného vývoja politic- jektu grantu VEGA 1/1143/12nych a mestských zastupiteľstiev. Vo voľ- kej scény na Slovensku, ale i v Maďarsku,bách 2006 to bolo 21 337 poslancov a pri Česku, či Poľsku, zostáva nepopierateľ- Literatúraposledných voľbách 2010 sa volilo 21 032 ným faktom, že jedine voľbami je možné ČSÚ: Volby do Národního shromáždění 1920poslancov (ŠUSR). Volebný systém je demokraticky ovplyvňovať vnútropo- až 1935. http://www.czso.cz/csu/2006e-podobne ako pri voľbách do orgánov litický vývoj krajiny. Hoci po všetkých dicniplan.nsf/publ/4219-06-1920_az_1935samosprávnych krajov semiproporč- kauzách, korupčných škandáloch a  stra-ný s  neobmedzeným hlasovaním, kedy níckych prevratoch a  rozkoloch sa na CHYTÍLEK, R., ŠEDO, J., LEBEDA, T., ČA-volič môže udeliť toľko hlasov, koľko je prvý pohľad zdá, že bežný občan nemá LOUD, D.: Volební systémy. Portál, Prahapre daný obvod pridelených mandátov žiadny vplyv na veľkú politiku, nie je 2009, 376 str.(CHYTÍLEK a  kol. 2009). Aj pri voľbách tomu tak. Za prvé je nutné si uvedomiť, že KOVÁČ, D: Dejiny Slovenska. NLN, Prahaobecných poslancov má stúpajúci trend politika to nie sú len parlamentné voľby. 1998, 401 str.podpora nezávislých poslancov (Tab.8). Paradoxne si to viac uvedomuje obyva- teľstvo slovenského vidieka, než mestské KRŠÁK, P. A KOL.: Ottov historický atlas Volebná účasť je na rozdiel od kraj- obyvateľstvo so štatisticky vyššou vzde- Slovensko. Ottovo nakladatelství, Bratisla-ských volieb na úrovni aspoň okolo 50% lanostnou úrovňou, čo odzrkadľuje účasť va 2009, 559 str.pričom sa objavuje podobná diferenciá- na komunálnych voľbách. To je zároveňcia medzi mestom a vidiekom ako vo voľ- ŠÚSR: Štatistický úrad Slovenskej repub- ukážka toho, ako sa v  menších komuni-bách do NR SR. Avšak v  tomto prípade liky tách dá bezprostrednejšie sledovať nielensa jedná o rozdiel omnoho markantnejší, voľba, ale aj  následný výkon a správa vecí Zákon 55/1971 Z. z. o voľbách do Sloven-kde je účasť na vidieku takmer dvojná- verejných, no na druhej strane prax uka- skej národnej radysobná oproti volebnej účasti v  mestách zuje, že prostriedky politického boja a vy-(Tab. 9). Zákon 80/1990 Z. z. o voľbách do Sloven- skej národnej rady Zákon 104/1992 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej ná- rodnej rady Zákon 303/2001 Z. z. o voľbách do orgá- nov samosprávnych krajov a o doplnení Tab. 9 Volebná účasť v komunálnych voľbách (pozn. x – nezistené). Občianskeho súdneho poriadku Zdroj: ŠUSR Zákon 333/2004 Z. z. o voľbách do Národ- nej rady Slovenskej republiky84
  11. 11. METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE 3/2012 GEOGRAFIA Medzi základné výhody používania Interaktívna tabuľa vo interaktívnej tabule patrí: – vhodným využitím viac motivovať žia- výučbe geografie kov, – učivo sa dá lepšie vizualizovať (animá- cie, presuny objektov), Katarína Čižmárová, Tomáš Nociar – vytvorené materiály viackrát použiť, upraviť, inovovať, Z technického hľadiska možno interaktívnu tabuľu považovať za elektronické zariadenie, ktoré je vo vyučovacom procese využívané – aktivizovať žiakov, ako materiálny didaktický prostriedok, slúžiaci na vzdelávacie – rozvíjať počítačovú gramotnosť žiakov, účely. Obvykle sa používa spolu s počítačom a dataprojektorom. – využívať internet a pracovať s ním s ce- Vďaka obrazu premietanom projektorom na interaktívnu tabuľu lou triedou. je možné aktívne a aktuálne realizovať výstupy z počítača Nevýhody interaktívnej tabule: a naopak cez interaktívnu tabuľu do počítača. – nedostatok hotových i-učebníc, – časová náročnosť prípravy pre učiteľa, Interaktívna tabuľa je dotykovo-sen- denie, kamera, bezdrôtové ovládanie počí-zitívna plocha, prostredníctvom ktorej tača, interaktívny dotykový display a pod. – učiteľova zdatnosť v používaní IKT,prebieha vzájomná aktívna komunikácia – obmedzuje klasické písanie u žiakov, Učiť pomocou interaktívnej tabulemedzi užívateľom a  počítačom s  cieľom – klasická učebnica stráca svoj význam, umožňuje prezentovať celej triede učebnúzaistiť maximálne možnú mieru názor- látku novým spôsobom, dynamicky, so – postupná absencia reálnych pokusov,nosti zobrazovaného obsahu. zvýraznením väzieb a súvislostí a umož- resp. prezentácie reálnych pomôcok, Interaktívna tabuľa sa ovláda pro- ňuje učiteľovi i žiakom pracovať so zobra- – nutnosť naučiť sa pracovať s „tieňom“stredníctvom špeciálneho pera (stylusu), zenými objektmi. Interaktívna tabuľa je na tabuli.niektoré typy pomocou dotyku, prípadne technické zariadenie, umožňujúce inter-pomocou ukazovadla a môžu byť s pred- pretovať čokoľvek a  akýkoľvek vzdelá- Interaktívne tabule majú v  školáchnou alebo zadnou projekciou. vací obsah. Umožňuje učiteľovi sťahovať svoju budúcnosť. Dôležité však je, aby sa už pripravené výučbové programy, ktoré postupne dopracoval didaktický systém Interaktívna tabuľa s prednou projek- využívania tabule v  jednotlivých vyučo- sú na serveri dostupné, resp. využívaťciou má dataprojektor umiestnený pred vacích témach a fázach vyučovacej hodiny. i-učebnice. Toto zariadenie navyše umož-tabuľou, jej nevýhoda je v  tom, že počas Potrebné je spracovať obsah vyučovacej ňuje používať študijné materiály, ktoré sipoužívania vrháme tieň. Interaktívna hodiny tak, aby pripravené interaktívne postupne vytvárajú žiaci priamo vo vyu-tabuľa so zadnou projekciou má dátový výučbové objekty, napísané texty, vytvo- čovacom procese ako výsledok vzájomnejprojektor umiestnený priamo na tabuli, rené mapy a nákresy, načrtnuté grafy či spolupráce žiakov i  učiteľa (napr. vpiso-čím sa odstraňuje problém s  tieňom, ale diagramy spĺňali ciele vyučovania daného vaním poznámok do textu, kreslenímmá zas väčšie nároky na priestor a  má aj predmetu. do obrázka a  pod.), ktoré sa potom dajúvyššiu cenu. uložiť do počítača. Interaktívna tabuľa je V  súvislosti s  využívaním interaktív- Celý systém interaktívna tabuľa – da- mimoriadne vhodná aj pre žiakov s  rôz- nych tabúľ sa často hovorí o interaktívnomtaprojektor – počítač sa môžu dopĺňať nymi poruchami , napr. zraku, pretože vyučovaní, ktoré má vďaka využitiu inte-o ďalšie prvky a vznikajú tak interaktívne umožňuje zväčšiť písmo, pre imobilných raktívnej tabule úplne iný charakter.výučbové systémy, napr. hlasovacie zaria- umožňuje písať na tabuľu cez PC a pod. Učiť pomocou interaktívnej tabule umožňuje prezentovať celej triede učebnú Foto archív autorky látku novým spôsobom, dynamicky, so zvýraznením väzieb a  súvislostí a  umož- ňuje učiteľovi i  žiakom pracovať so zo- brazenými objektmi. Umožňuje učiteľovi sťahovať už pripravené výučbové progra- my, ktoré sú na serveri dostupné, resp. využívať vlastné prezentácie. Toto zaria- denie navyše umožňuje používať študij- né materiály, ktoré si postupne vytvárajú žiaci priamo vo vyučovacom procese ako výsledok vzájomnej spolupráce žiakov i  učiteľa (napr. vpisovaním poznámok do textu, kreslením do obrázka a pod.), ktoré sa potom dajú uložiť do počítača. Moderné geografické vzdelávanie je teda neodmysliteľne späté s modernými didaktickými prostriedkami a  softvér- Interaktívna tabuľa mi, ktoré sú bežne dostupné. 85
  12. 12. 3/2012 GEOGRAFIA METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE Návrh prípravy 3. vedieť pracovať s Marble, Google Zem, 8. schopnosť pracovať v tíme a efektívne spolupracovať pri napĺňaní vytýčených 4. mať schopnosť aplikácie geografických vyučovacej hodiny s poznatkov a schopnosť vnímania medzi- cieľov. využitím interaktívnej predmetových vzťahov hlavne s  bioló- tabule giou, 5. mať schopnosť verbálne komunikovať.Téma : Rastlinstvo a živočíšstvo ÁzieKoho učíme : príprava je vhodná pre 7.ročník ZŠ (ISCED 2)Ciele (čo žiakov naučíme): Motivácia: Žiak má vedieť určiť podľa mapy Motivačná aktivita č. 1 – Vizualizáciarozloženie rastlinných pásiem v  Ázii regiónu prostredníctvom interaktív-(tundra, ihličnatý les – tajga, púšte a po- nej tabule a  virtuálneho atlasu sveta –lopúšte, subtropická prírodná krajina, Marble desktop globe. Ide o voľne dostup-step, savana, listnatý a zmiešaný les, hor- ný software, podporujúci využívanieská krajina a tropický dažďový les). bezplatných máp z  ktorejkoľvek oblasti Čo chceme u žiaka rozvíjať Žiak má vedieť porovnať oblasti jed- (kompetencie): sveta (obrázok dole).notlivých rastlinných pásiem s  podneb- Úlohou žiakov pri tejto aktivite je:nými oblasťami (ako súvisí vytvorenie 1. schopnosť používať interaktívnu zo-rastlinných pásiem od studeného, mier- brazovaciu plochu (pri zakresľovaní ob- 1. určiť polohu Ázie pomocou zemepis-ne kontinentálneho, mierne prímorské- jektov, vpisovaní pojmov, pri používaní ných súradníc a určiť ekonomickú a poli-ho, subtropického, tropického suchého máp a i.), tickú polohu Ázie vzhľadom k ostatnýma  vlhkého, horského a  vysokohorského 2. schopnosť komunikovať, vyjadrovať svetadielom,podnebia). svoje myšlienky, postoje, argumentovať 2. pomocou legendy určiť, v ktorých čas- čo najpresvedčivejším spôsobom, tiach Ázie sa nachádzajú púšte, horstvá Žiak má vedieť zaradiť časti Ázie dorastlinných pásiem a  opísať, aké rastliny 3. schopnosť vyhľadávať, spracovávať a ľadovce,a živočíchy v oblasti prevažujú (napr. ob- a triediť informácie o rastlinstve a živo- 3. zakresliť do mapy názvy jednotli-lasť Stredozemného mora, Arabského po- číšstve Ázie, kriticky hodnotiť ich kva- vých oceánov, morí, zálivov, prielivovlostrova, Sibír, India, Sundské ostrovy a i.). litu, a  prieplavov, ktoré obklopujú Áziu 4. aktívne využívanie svojich schopnos- (Tichý oceán, Severný ľadový oceán, Žiak má vedieť, že v pohoriach mož- tí, interpersonálne i  personálne vzťahy, Indický oceán, Arabské more, Východo-no pozorovať usporiadanie rastlinstva schopnosť hodnotiť svoju vlastnú prácu, čínske more, Juhočínske more, Ochotskéa živočíšstva do výškových stupňov snahu neustále sa zlepšovať, more, Japonské more, Červené more,(vo vyšších polohách sa vyskytuje list- Perzský záliv, Bengálsky záliv, Beringovnatý les, ktorý prechádza do horského 5. schopnosť žiakov porozumieť textu v cudzom jazyku (legendy máp, interne- prieliv, Suezský prieplav).zmiešaného lesa, pričom so stúpajúcounadmorskou výškou nasleduje ihličnatý tové články a i.), Cieľom tejto aktivity je čo najatraktív-les, horské lúky a oblasti večného snehu 6. schopnosť žiakov rozvíjať svoju osob- nejšou formou precvičiť a  zopakovať ur-a ľadu). nosť vo sfére kognitívnej, psychomoto- čovanie polohy základných geografických rickej a afektívnej, rozvíjať vlastnú osob- objektov. Pomocou tejto aktivity môžeme Žiak má vedieť, že v  Ázii boli zria- nú zodpovednosť, u žiakov rozvíjať schopnosti tvorby vlast-dené viaceré národné parky a  prírodné ných mapových podkladov, ktoré násled-rezervácie (najznámejším je napr. Sagar- 7. schopnosť efektívne používať nástroje ne môžu žiaci použiť v  rôznych projek-matha v Nepále), ktorých činnosť je za- pri vypracovávaní projektov v digitálnej toch, resp. seminárnych prácach.meraná hlavne na ochranu ohrozených podobe,živočíšnych druhov ako napr. tiger sibír-sky, kôň Przewalski a panda veľká. Žiak má vedieť uviesť a  charakte-rizovať nepriaznivý vplyv človeka naprírodu Ázie na príkladoch vysychaniaAralského jazera, horolezeckých výpravv Himalájach a odlesňovania dažďovéhopralesa tamojším obyvateľstvom. Čo od žiaka očakávame:1. vedieť pracovať s PC, internetom a in-teraktívnou tabuľou (software ActiveIns-pire)2. vedieť pracovať s mapou a mapovýmipodkladmi,86

×