• Save
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Like this? Share it with your network

Share

Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012

on

  • 1,374 views

Prehľad článkov v časopise Geografia 2/2012: ...

Prehľad článkov v časopise Geografia 2/2012:

Anna Mydlová: Stredný Ural
Daniel Gurňák: Rumunsko – päť rokov po vstupe do EÚ
Ema Mišúnová: Ostrov Bali – vyhľadávaná destinácia Indonézie
Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, Pavel Sadloň: Geografické testy pre stredné školy 1 – 2012
Magda Zaťková: Čiernohronskej železničke pribudli kilometre
Ján Lacika: Dolný Zemplín

Statistics

Views

Total Views
1,374
Views on SlideShare
1,370
Embed Views
4

Actions

Likes
0
Downloads
0
Comments
0

1 Embed 4

http://www.geoinformatika.sk 4

Accessibility

Categories

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012 Document Transcript

  • 1. Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR Foto Ján LacikaV priestoroch Starého depa železničnej stanice Bratislava-východ zriadili pozoruhodné dopravné múzeum. Každoro-čne v júni je dejiskom celoslovenského zrazu historických želeničných vozidiel RENDEZ. Podujatie, ktoré sa tečíobrovskému záujmu odbornej aj laickej verejnosti, je skvelou príležitosťou vidieť v akcii staré i novšie rušne a inéželezničné vozidlá s patričným výkladom odborníkov.
  • 2. GeografiaRedakčná radaRNDr. M. Bizubová Ročník 20Doc. RNDr. K. Čižmárová, CSc.Doc. RNDr. A. Dubcová, CSc.RNDr. Štefan Karolčík, PhD. Číslo 2RNDr. F. Kele, CSc.RNDr. Peter Likavský, CSc. 2012Mgr. Ľ. MatouškováProf. RNDr. J. Mazúrek, CSc.Prof. RNDr. E. Michaeli, CSc. Časopis pre základné, stredné a vysoké školy cena 1,50 EURProf. RNDr. J. Mládek, DrSc.RNDr. M. NogováDoc. RNDr. R. Novodomec, CSc.Mgr. Miloslav OfúkanýProf. RNDr. J. Oťaheľ, CSc.RNDr. Pavel SadloňRNDr. M. Zaťková OBSAH Časopis vychádza v spolupráci s: Geografickým ústavom SAV a GEOINFORMATIKA.SK Redakcia 40/ Stredný UralDoc. RNDr. Ján Lacika, CSc. – šéfredaktorProf. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD. Anna Mydlová Adresa redakcie Časopis Geografia 45/ Rumunsko – päť rokov po vstupe do EÚ Štefánikova 49 814 73 Bratislava Daniel Gurňák Telefón: 02/524 927 51Časopis vychádza štvrťročne. Cena jedného 51/ Ostrov Bali – vyhľadávaná destinácia Indonéziečísla je 1,50 EUR.Vydáva: Ing. Eva Jankovičová, Ema MišúnováGeo-servis, Opletalova 54, 841 07 Bratislava,IČO: 32219059. 57/ Geografické testy pre stredné školy 1 – 2012Číslo 2 bolo odovzdané do tlače 30. 11. 2012a vydané 10. 12. 2012. Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, PavelEvidenčné číslo per. tlače: EV 504/08Na vydávanie časopisu prispieva finančnou Sadloňdotáciou Ministerstvo školstva, vedy, výsku-mu a športu Slovenskej republiky. 61/Čiernohronskej železničke pribudli kilometreObjednávky na predplatné prijíma každá poš-ta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednáv- Magda Zaťkováky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta,a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie 67/ Dolný Zemplínslobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:zahranicna.tlac @slposta.sk. Ján LacikaPríspevky sa honorujú. Nevyžiadané ruko-pisy sa nevracajú. Časopis Geografia si môžete objednať na adrese: Geo-servis P. O. Box 241 850 00 Bratislava 5 alebo e-mailom na adrese: geoservis@stonline.skObjednávku časopisu Geografia napíštečitateľne, uveďte plné meno a adresu s PSČa počet objednávaných výtlačkov. Uveďte,od ktorého čísla si časopis objednávate.Predplatné uhradíte na základe zaslanejfaktúry.Predplatné na rok: 10,- EUR/241,- SK (6,- Obr. na prvej strane obálky: Vinice v okolí Malej Tŕne. Foto J. LacikaEUR + 4,- EUR poštovné + balné). Platí sa zakalendárny rok, nie za školský rok. Ak si ča-sopis objednáte až od druhého, resp. tretiehoalebo štvrtého čísla, zaplaťte príslušnú časťpredplatného. Časopis Geografia nájdete na: ISSN 1335-9258 www.geoinformatika.sk 39
  • 3. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Stredný Ural Anna Mydlová Rusko je štátom dvoch svetadielov – zaberá veľkú časť východnej a severovýchodnej Európy a Ázie. Hranicu medzi týmito dvoma svetadielmi tvorí pohorie Ural dlhé 2 500 km (KAŠPAROVSKÝ 2005). Úzke staré pohorie sa tiahne v poludníkovom smere od Severného ľadového oceánu naprieč celým Ruskom na juh takmer až po Kaspické more. Ural je v súčasnosti nevysoké pohorie, jeho najvyšší bod sa nachádza v jeho s  lipami, brezami a  borovicami. Nachá- severnej časti v Subpolárnom Urale. Je to vrch Narodnaja a meria 1 895 m dzajú sa tu dve chránené prírodné rezer- n. m. (TOLMÁČI a GAJDOŠ 2011). Z geografického hľadiska sa Ural delí vácie Visimski a Basegi a známa ľadová na päť celkov, a to Južný Ural, Stredný Ural, Severný Ural, Subpolárny Ural jaskyňa Kurgunskaja. Na území sa vy- a Polárny Ural. Na východ od tejto hranice sa rozprestiera obrovské územie skytujú bohaté ložiská vzácnych kame- Sibíri. Ural navyše predstavuje v krajine výraznú líniu oddeľujúcu dve ňov známe ako Murzinsko-Adujski pás. rozsiahle nížinaté oblasti a to Východoeurópsku rovinu a Západosibírsku Najväčšími a  najznámejšími mestami rovinu. Pohorie Ural, okrem toho, že je od dávna hranicou medzi Európou Stredného Uralu sú mestá Jekaterinburg, a Áziou, je známe hlavne bohatými ložiskami nerastných surovín Perm a Nižnij Tagil. V predhorí Uralu je a priemyselnou výrobou. Tá je charakteristická pre väčšinu miest na významným centrom aj mesto Ťumen. Urale, ktoré boli zväčša zakladané pri ložiskách nerastných surovín. Ťažba Zaujímavým historickým miestom je podmienila ich ďalší rozvoj. Následný rozmach v 20. storočí závisel od mestečko Nevjansk so svojou „šikmou umiestnenia spracovateľského a výrobného závodu. Mnohé priemyselné vežou“, kde boli ložiská železnej rudy závody dodnes zabezpečujú a výrazne podporujú fungovanie miest a život objavené už koncom 17. storočia. V mes- ich obyvateľov. Ural však môže okrem nerastov a priemyslu ponúknuť tách na Strednom Urale sa ťažba a ťažký oveľa viac. Príroda na Urale sa výrazne líši od okolitých rovinatých priemysel intenzívne rozvíja vyše 250 ro- regiónov. Malebné zalesnené kopce, skalnaté vrchy, rieky prerezávajúce kov. Ich prítomnosť má negatívny dopad odolné horniny, jazerá učupené v horách, bohatá fauna a flóra. na životné prostredie tejto oblasti. Sú to však významné ekonomické základne štátu. Napriek tomu má Stredný Ural väčšinou zachovalú a krásnu prírodu. Stredný Ural binsk. Rozprestiera sa na rozlohe 230 532 km², zo severu na juh meria 486 km a zo Stredný Ural je najužšia a  najniž- západu na východ v najširšom mieste 809 Jekaterinburgšia časť pohoria Ural. Nadmorská výš- km1. Je málo členitý, hladko modelova-ka siaha len do 1 000 m n. m. Najvyšší Jekaterinburg sa nachádza v  strede ný, okrem niekoľkých vrcholov takmervrch Stredného Uralu Basegi meria 994 euroázijského kontinentu, priamo na súvisle zalesnený. Vo vyšších poloháchm n. m. Stredný Ural sa tiahne takmer hranici Európy a  Ázie, podľa čoho sa aj ho pokrývajú smrekovo jedľové ihlična-od mesta Verchoturja až po mesto Čelja- nazýva „Okno do Ázie.“ Jekaterinburg je té lesy, nižšie rastú ihličnany zmiešané považovaný za neoficiálne hlavné mesto celého Uralu. Leží na východných sva- Foto A. Mydlová hoch pohoria na rieke Iset. Matematicko- geografickú polohu určujú súradnice 56° 50‘ severnej šírky a 60° 35‘ východnej dĺž- ky. Mesto zaberá plochu 491 km². S poč- tom obyvateľov 1  404  701 (apríl 2012) je štvrtým najväčším mestom Ruskej fe- derácie2. Je to jedno z  najdynamickejšie sa rozvíjajúcich a  prosperujúcich miest štátu. Je administratívnym centrom Sverdlovskej oblasti a Uralského federál- neho okruhu. V  súčasnosti je dôležitým priemyselným, dopravným, finančným, vzdelávacím, vedeckým a  kultúrnym centrom. Časový rozdiel medzi Moskvou a  Jekaterinburgom je 2 hodiny. Vzdia- lenosť medzi Moskvou a  Jekaterin- burgom je 1 667 km. Let z  Moskvy do Jekaterinburgu trvá 2 hodiny a  cesta Prírodné krásy Stredného Uralu vlakom takmer 30 hodín.40
  • 4. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA Foto A. Mydlová prebieha stavebný boom a  jednotlivé štvrte sa zapĺňajú novými modernými budovami, počnúc biznis centrami, ná- kupnými strediskami až po moderné obytné domy. V  centre stojí vyše 40-po- schodový mrakodrap, ktorý návštevní- kom ponúka vyhliadku na mesto. Jekate- rinburg je oveľa modernejší a vyspelejší ako ostatné mestá za Uralom. V samotnej architektúre vidieť, že do mesta plynie veľa investícii a to aj od zahraničných in- vestorov. Celkový vzhľad mesta pôsobí oveľa európskejšie ako je tomu u  iných miest Uralu a  Sibíri. Je tu vidieť a  cítiť jasný zahraničný vplyv. Mesto udržiava intenzívne hospodárske vzťahy so 129 krajinami. Hlavnými obchodnými part- nermi podnikov sú Holandsko, Nemec- ko, Francúzsko, Taliansko, Čína a Kaza- chstan. V  súčasnosti v  Jekaterinburgu Centrum Jekaterinburgu pôsobí vyše 20 zahraničných konzulár- nych úradov2. Jekaterinburg bol založený v  roku a  zakladali sa nové závody (Uralmash Jekaterinburg je už vyše dve storočia1723 cárom Petrom I. Veľkým, ktorý tu a  iné). Začiatkom štyridsiatych rokov významným dopravným uzlom krajiny.dal vybudovať závod na spracovanie v  meste pôsobilo 85 štátnych podnikov V súčasnosti sa v ňom križuje 7 železnič-kovov a  postaviť osadu. Pomenovanie celonárodného a regionálneho význa- ných tratí, čo robí Jekaterinburg tretímzískal po cárovnej Kataríne I., manžel- mu. Strojársky priemysel a  kovovýroba najdôležitejším železničným centromke Petra I. V 18. storočí sa Jekaterinburg vyprodukovali až 40 % z  celkového ob- Ruska. Mestom prechádza Transsibírskastal hlavným administratívnym centrom jemu výroby. magistrála, ktorá spája európsku a  ázij-ťažobného priemyslu pre oblasť Uralu skú časť Ruska. Vedľajšie linky z hlavnej Ďalšia významná zmena v  priemy-a Sibíri. V roku 1781 mu cárovná Katarí- trasy zabezpečujú cez Kazachstan pria- selnom obraze mesta nastala v  rokochna II. udelila štatút mesta. V roku 1726 sa me spojenie s republikami strednej Ázie. Veľkej vlasteneckej vojny v  rokoch 1941v Jekaterinburgu začali raziť prvé mede- Po dobudovaní moderných dopravných až 1945. Viac ako 50 podnikov z celej kra-né mince v krajine. Jekaterinburská min- komplexov, ktoré výrazne skvalitnia jiny bolo presťahovaných do Jekaterin-covňa produkovala až 80 % všetkých me- dopravnú infraštruktúru, sa cez mesto burgu, zakladali sa nové podniky a starédených mincí v Rusku. Prevádzka bola prepraví až štvrtina objemu nákladnej stále viac a viac expandovali. Počas voj-zastavená v roku 1876. Priamo na území železničnej dopravy v  krajine. Medzi- nových rokov sa objem produkcie zvýšilmesta boli objavené aj ložiská zlata, dra- národné letisko Koltsovo je jedným z 20 šesťnásobne. V  povojnových rokoch sahokamov a polodrahokamov, ktoré zdo- najväčších tranzitných letísk v Rusku. Po výroba zamerala aj na spracovanie ropy,bili mnoho kráľovských komnát. V roku ukončení rekonštrukcie bude najväčším textilný priemysel a  stavbu veľkých pa-1807 mesto získalo titul tzv. „banícke- a  najmodernejším letiskom za Uralom. nelových obytných domov. Stále expan-ho mesta“, čo znamenalo, že malo svoje V  objeme osobnej a  nákladnej dopravy doval aj zbrojársky priemysel. V decem-vlastné zákony, súdnictvo a vojsko. ho dnes prekonajú len letiská v Moskve bri 1991 sa mesto vrátilo k svojmu pôvod- Koncom 19. storočia sa začali prudko nému názvu Jekaterinburg2. a Sankt Peterburgu2. V meste je vybudo-rozvíjať aj verejné služby, doprava a  fi- vaná aj jedna linka metra, ktoré sa po- Dnešný Jekaterinburg je moderné stupne dostavuje a rozširuje.nančný sektor. Sídlo tu mala prvá sibír- priemyselné, finančné a  obchodné cen-ska obchodná banka, jedna z  hlavných Jekaterinburg je jedným z  hlavných trum, najväčšie vo východnej časti Ruska.bánk v  Rusku. Prvý železničný úsek na vzdelávacích centier v  Rusku, ktoré sa V priemyselnej výrobe dominuje strojár-Urale spojil mestá Jekaterinburg a Perm môže v oblasti vzdelávania pochváliť bo- sky a  hutnícky priemysel, významný jev  roku 1878. V  nasledujúcich desaťro- hatou históriou. Už v 18. storočí študova- aj potravinársky priemysel. Vlajkovýmičiach sa Jekaterinburg stal dôležitým že- lo v  banských školách v Jekaterinburgu loďami strojárskeho priemyslu, ktorélezničným uzlom a boli dobudované spo- veľa vynikajúcich vynálezcov a ruských mestu vyslúžili povesť uznávaného cen-jenia na Čeljabinsk, Omsk cez Ťumen, štátnikov. V  roku 1853 bola v  Jekaterin- tra strojárstva, sú podniky Uralmaš, Ural-trať cez Kungur až do Sankt Peterburgu. burgu založená prvá technická odborná TransMaš, UralElektroMaš a ďalšie. V roku 1924 bol Jekaterinburg preme- škola – Uralská banská škola, a  v  roku Prudko sa rozvíja bankový sektor, 1917 prvá vysoká škola – Banský ústav.novaný na Sverdlovsk. Nové meno získal maloobchod a  veľkoobchod, verejné V  súčasnosti uralská pobočka Ruskejpo jednom z lídrov komunistickej strany služby a stavebníctvo. V  objeme malo- akadémie vied tu vedie 146 výskumnýchJakovi Sverdlovskom. obchodných tržieb je Jekaterinburg na a  vývojových ústavov. Uralská vedec- V  tridsiatych rokoch si mesto vy- treťom mieste v krajine a stal sa vyhľadá- ká škola má medzinárodné renomé, jejbudovalo imidž silného priemyselného vanou nákupnou destináciou pre obyva- výskum sa sústreďuje v  oblasti apliko-centra. Staré podniky sa modernizovali teľov iných miest Uralu a Sibíri. V meste vanej matematiky, fyziky kovov, chémie, 41
  • 5. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto A. Mydlová baníctva a  hutníctva na Urale. Skutoč- né počiatky Nižného Tagilu sa však za- čínajú už v  roku 1696, kedy sa spustila ťažba železnej rudy vo  Vysokogorskom lome4. Ložiská boli skutočne veľké, ob- sahovali žily čistej železnej rudy. Zložitá geologická stavba tejto oblasti ponúka bohaté prírodné zdroje nerastných su- rovín. Existuje tu mnoho ložísk, ktoré obsahujú až 63 prvkov periodickej sú- stavy. Najznámejšie ložisko tejto oblasti je Mednorudnajskoje, objavené v  roku 1813. Odtiaľ bolo v  19. storočí extraho- vaného aj najviac uralského malachitu. Práve tu bol objavený obrovský nález okrasného malachitu, z ktorého sa vyťa- žilo až 480 ton, z toho jeden monolit vážil 40 ton4. Vďaka nerastnému bohatstvu sa celé nasledujúce desaťročia mesto vyví- jalo ako jedno z  prvých centier ruského Katedrála Krvi v Jekaterinburgu priemyslu a bolo hlavným producentom liatiny a  ocele. V  centre mesta dodnes stojí svetový unikát, ktorý dokumentu-nanotechnológii, ale aj histórie a  filozo- Jekaterinburg je aj centrom kultúr- je priemyselné počiatky mesta a  pred-fie. Ďalej tu funguje 43 vysokoškolských neho života. K dispozícii je 12 divadiel, 2 stavuje niekoľko generácii priemysluinštitútov, 40 odborných škôl a  prestíž- filharmónie, opera, 50 múzeí, 25 galérii, v  Rusku. Nižnotagilský závod založenýna Uralská štátna technická univerzita. cirkus2. Centrum mesta ponúka krásne dynastiou Demidovcov je jediným múze-Koncentrácia technických odborov úzko široké bulváre i  menšie uličky lemova- om priemyselnej kultúry v Rusku. Areálsúvisí s  priemyselným a  ťažobným za- né historickými budovami, romantickú závodu predstavuje kompletný cyklusmeraním mesta. promenádu popri rieke, množstvo barov spracovania kovov od tavenia železnej a  reštaurácii. Jekaterinburg je rozhodne Jekaterinburg nie je však len priemy- rudy, spaľovania dreveného uhlia, po mesto, ktoré má čo ukázať, poznať to ajselný. Ponúka aj bohaté kultúrne vyžitie, výrobu medi a železa. Podnik fungoval podľa toho, že na uliciach v oveľa väčšejzábavu, veľa pekných miest na oddych, neuveriteľných 262 rokov, definitívne ho miere počuť hlavne angličtinu a  vidieťkrásne architektonické pamiatky, ume- uzavreli v roku 19875. Dnes je v ňom ex- aj európskejšie tváre turistov. Atmosféranie a ako jedno z mála miest východného pozícia múzea banskej techniky. Pozor- mesta je atmosférou skutočnej metropoly.Ruska dýcha históriou. Hádam najsilnej- nosť vzbudzuje aj svojou majestátnosťou.ším historickým momentom, s  ktorým Rozlohou a veľkosťou je najväčší nie lensa dnes Jekaterinburg spája je fakt, že tu Nižnij Tagil v  Rusku ale i  v  celej Európe. Niektorév roku 1914 bola vyvraždená celá cárska zdroje dokonca udávajú, že meď, ktorá Nižnij Tagil je jedno z  najväčšíchrodina – cár Nikolaj II. s manželkou a pia- pokrýva Sochu Slobody v  New Yorku, a  najstarších baníckych miest Ruska.timi deťmi. Na mieste, kde boli zavražde- bola vyťažená a spracovaná práve v Niž- Leží na východnom úpätí pohoria Ural,ní, bola v roku 2003 vystavaná obrovská nom Tagile6. Ďalším významným mo- zhruba 20 km východne od geografickejpravoslávna Katedrála Krvi. Pravoslávna mentom starej priemyselnej éry mesta hranice Európy a  Ázie, v  doline riekycirkev všetkých členov vyvraždenej ro- bolo zostrojenie prvej ruskej parnej loko- Tagil. Je vybudovaný okolo vyhasnutejdiny vyhlásila za svätých. Cárska rodina motívy práve v Nižnom Tagile. Skonštru- sopky nazývanej Lisá hora, ktorá sa týčipatrí u  veriacich k  obľúbeným svätcom, oval ju v  roku 1833 inžinier Čerepanov uprostred mesta a  spolu s  vežou na jejku ktorým sa často utiekajú a modlia sa so synom. Na ich počesť bolo v  centre vrchole je symbolom mesta. Spolu s  Je-k  nim. Kult cárskej rodiny sa vyznáva na Divadelnom námestí postavené ich 8- katerinburgom, od ktorého je vzdialenýhlavne v neďalekom monastire, vzdiale- metrové bronzové súsošie. Štatút mesta 149 km na sever, patria do Sverdlovskejnom od mesta asi 6 km. Na tomto mieste získal Nižnij Tagil až v roku 1919. oblasti. Podľa sčítania ľudu v  roku 2010pred takmer 100 rokmi boľševici zlik- Nižnij Tagil pokračuje v tradícii a  aj žije v  Nižnom Tagile 361 tisíc obyvate-vidovali zavraždené telá členov cárskej v  súčasnosti je silným priemyselným ľov3. Od Moskvy je vzdialený 1 900 kmrodiny. Na ich pamiatku tu bolo vysta- centrom so zameraním na hutníctvo, a  časový rozdiel ich pásmových časovvaných 7 chrámov, každý je zasvätený strojárstvo a  chemický priemysel. Na činí 2 hodiny.jednému členovi. Toto pamätné pútnické Urale sa vyrába takmer polovica suro-miesto je hojne navštevované domácimi Mesto nemá veľmi bohatú históriu, vého železa, ocele a  valcovaných mate-veriacimi ale aj zahraničnými turistami. celá jeho minulosť je prakticky zviaza- riálov v krajine. Ural je jediným veľkýmKláštor podporujú bohatí občania Ruska ná s  ťažbou nerastných surovín a  bu- hutníckym komplexom. V  Nižnom Ta-i  politici, preto je veľmi dobre udržia- dovaním spracovateľských závodov. Aj gile sa aj dnes nachádza jeden z najväč-vaný a  okolie neustále upravované. Pre oficiálne založenie mesta – 8. október ších závodov s  úplným cyklom výrobynávštevníkov tam platia prísne pravidlá 1722 – je dátumom, kedy bola vyprodu- železa (SKOKAN 2009). Je ním podniknávštevy posvätného miesta (pokrývka kovaná prvá zliatina v  metalurgickom NTMK (Nižnetagilsky Metalurgičeskyhlavy, dlhá sukňa u žien). závode Nikitu Demidova – zakladateľa Kombinat) založený v  18. storočí, ktorý42
  • 6. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA Foto A. Mydlová Mestom sa tiahne veľké umelo vybudované jazero na rieke Tagil, dlhé až 16 km. Maximálnu šírku dosahuje 1,5 km. Hĺbka je miestami až 12 metrov. Jazero veľmi pekne dotvára centrum mesta a zmierňuje jeho priemyselný obraz. Budí dojem zeleného a  príjemného mesta. Jazero vytvára rekreačné a prechádzkové zóny, využívané domácimi obyvateľmi na oddych a vodné športy. Na rekreáciu je v  relatívne blízkom okolí mesta využívané hlavne lyžiarske stredisko Biela hora. Je vybavené moder- Závod Uralvagon nými lanovkami a dobre upraveným te- rénom. V stredisku je hotel, ktorý svojim návštevníkom ponúka všetky vymože-spracováva železnú rudu a  produkuje sa vojenská letecká základňa Salka trans- nosti súčasných lyžiarskych stredísk. Lá-výrobky zo železa a  ocele. Železorudné formovala na civilné letisko. kadlom môžu byť aj okolité lesy a jazerábane, ktoré továrni dodávajú železnú Ako už bolo viackrát spomenuté, Uralu vhodné na turistiku.rudu v súčasnosti, sú od Nižného Tagilu Nižnij Tagil je v  prvom rade priemy-vzdialené 140 km7. Pozostatky z  bývalej Za zmienku stoja pre našinca ne- selné centrum. Atrakcií pútajúcichťažby možno vidieť aj priamo v  meste zvyčajné ruské cintoríny. Naše hrobové pozornosť turistov je len veľmi málo,v podobe háld z vyťaženej hlušiny. Prie- miesta sa líšia od tých ruských veľkosťou napriek tomu, budí dojem celkom útul-myselným gigantom, najväčším zamest- i účelovosťou. V ruskej spoločnosti je tra- ného a  priateľského mesta so zeleňounávateľom a  najbohatším podnikom je dičné lúčiť sa s mŕtvymi hostinou a po- a  upravenými ulicami. V  centre je veľ-Uralvagon zavod, ktorý sa venuje výrobe sedením na cintoríne. Preto sú pri hro- ké dramatické divadlo, neďaleko centratankov (známe T-72, T-90, T-95), ťažkej boch, ktoré sú malými mohylami, posta- je cirkus, ktorý nesmie chýbať hádamvojenskej techniky, výrobe železničných vené aj stôl a lavičky. Po pohrebe si pozo- v  žiadnom ruskom meste, priamo privagónov a súprav, kovových kontajnerov, stalí ešte posedia na cintoríne, urobia si jazere zábavný park s  kolotočmi a  pre-cestnej stavebnej technike a  traktorom8. piknik a prinesú jedlo, ktoré mal mŕtvy chádzkovou zónou, po meste roztrú-Ročný obrat činí milióny dolárov. Finanč- najradšej. Takto sa tam zvyknú stretávať, sené parky a  stromové aleje. Veľkýmne podporuje aj časť mesta a sídlisko, kde posedieť si, porozprávať sa. Po návšteve investorom, ktorý priamo financuježije najviac jeho zamestnancov. nechávajú na stole pri hrobe jeho obľúbe- kultúru, školstvo, šport i infraštruktúru né dobroty. Cintoríny sa lokalizujú ďale- Nižnij Tagil je dôležitým dopravným časti mesta je Uralvagon závod. Vo svo- ko za mesto, preč od obytnej zóny.uzlom Stredného Uralu. Mesto je napo- jej blízkosti prevádzkuje ďalšie veľkéjené na hlavné železničné trate, neleží divadlo i  športový štadión, priamo vo Súčasťou návštevy Ruska by sa malavšak priamo na Transsibírskej magistrá- svojom areáli má otvorené jedno z mú- stať návšteva ruskej „bane“ – v prekladele. Existuje ale priame vlakové spojenie zeí. Na okraji mesta je novovybudovaný ruských horúcich kúpeľov. Je to obľúbenédo Moskvy. Je križovatkou piatich ciest športový olympijsky areál so špičkový- miesto pre všetky generácie a pre všetkynadregionálneho významu. V roku 1994 mi skokanskými mostíkmi. spoločenské vrstvy. Ísť do „bane“ zna- mená spoločenskú udalosť, ktorá sa môže Foto A. Mydlová natiahnuť aj na niekoľko hodín. Okrem vykonania hygieny je to v  prvom rade relax, odpočinok, stretnutie s  priateľmi či obchodnými partnermi a starostlivosť o zdravie. Po naparení a zahriatí v saune je dobre sa ošľahať vetvičkou z ihlična- tého alebo listnatého stromu a  celé telo prekrviť. Následne sa ochladiť v  stu- denej vode, v zime aj skokom do snehu. Medzi týmito etapami sa návštevníci posilňujú jedlom a  alkoholom, debatujú a zabávajú sa. Rieka Čusovaja Rieka Čusovaja je ľavostranným prí- tokom rieky Kama. Je to jedna z veľkých a rozhodne jedna z najkrajších riek celé- ho Uralu. Názov rieky vznikol pravde- podobne zo slov Chus-va, čo v preklade znamená rýchla rieka. Rieka Čusovaja Divadlo v Nižnom Tagile má jednu unikátnu vlastnosť a to, že te- 43
  • 7. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto A. Mydlová noch. V  niektorých úsekoch tečie veľmi pomaly a  tak je dostatok času kochať sa mimoriadnymi krásami tohto kraja. Splav môže trvať aj niekoľko dní a preto sú pozdĺž toku upravené stanovištia na stanovanie. Loďky možno na brehu od- staviť a  vybehnúť na vyhliadky na ska- lách, zliezť kopce, objaviť jaskyne i  za- plávať si. Dovolenka na rieke Čusovaja je príjemne stráveným časom v divokej, čis- tej a prekrásnej prírode. Je to dobrodruž- stvo pre deti aj pred dospelých. Použitá literatúra KAŠPAROVSKÝ, K.: Zeměpis II. v  kost- ce. Regionálni geografie. Fragment, Praha 2005. 159 str. KOLEKTÍV AUTOROV: Ekonomičeskaja encyklopedija regionov Rossii. Sverdlovskaja oblasť. Ekonomika, Moskva 2003. 559 str. Rieka Čusovaja SKOKAN, L.: Reálie Ruska. Nakladatelst-čie dvoma kontinentmi. Pramení na vý- Na brehoch rieky možno pozorovať ví FORTUNA, Praha 2009. 223 str.chodnom svahu Uralu, križuje ho a pre- bohatú flóru i faunu. Svahy sú obrastené STEPANOV, P. N.: Ural.: Gosudarstven-teká na západný svah do Európy. Aj pre- jedľami, borovicami, smrekovcami, bre- noe izdateľstvo geografičeskoj literatury,to oddávna slúžila ako obchodná cesta zami i osikami. Lesy sú bohaté na rôzne Moskva 1957. 163 str.medzi Európou a  Áziou. Prvá písomná plody a huby. Možno tu vidieť losy, med-zmienka o rieke sa objavila v dokumen- vede, rysy, líšky, zajace, veveričky, vlkov, TOLMÁČI, L., GAJDOŠ, A.: Geografickýtoch z roku 1396. V časoch, keď ešte ne- lasice a  pod. Vyskytuje sa tu aj vodné atlas pre základné a stredné školy. VKÚ a.s.,existovala železnica, rieka Čusovaja bola vtáctvo, zvlášť na jeseň tu odpočívajú Harmanec 2011. 144 str.využívaná na prepravu materiálu a ľudí. početné kŕdle sťahovavých divých husí 1 http://peakbagger.com/range.aspxV tých časoch mala osobitne veľký trans- a kačíc. Samotná rieka je bohatá na rôzne ?rid=373portný význam. druhy rýb, je domovom pre šťuku, ostrie- ža, pleskáča, hrebenačku, jalca a iné. 2 http://www.ekburg.ru/english_ver Celková dĺžka toku je 777 km a plo- sion/about_Ekaterinburg/historycha jej povodia 42 tisíc km². Rieka Rieka Čusovaja je neobyčajne ma-preteká územím v  nadmorskej výške lebná rieka a  ročne sa pri nej rekreuje 3 http://www.ntagil.ru/120 až 250 m n. m. Doslova sa kľukatí množstvo turistov. Známy ruský spiso- 4 http:/welcome-ural.ru/urals/30/196/tromi krajmi – Čeljabinsk, Sverdlovsk vateľ z Uralu D. N. Mamin-Sibirjak o rie-a  Perm. Rieka ja splavná od apríla do ke Čusovaja napísal: „Najväčšou krásou 5 http://nashural.ru/Goroda_i_sela/za-novembra. Na jar, keď sa topí sneh, čusovajských brehov sú skaly, ktoré sa vod-muzei-nt.htmhladina rieky stúpne o  3 až 4 metre. s  menšími medzerami tiahnu ako sú- vislý skalnatý hrebeň. Niektoré z  nich 6 http://www.russianamericanbusinessV  letných mesiacoch je hladina veľmi .org/EN/web_CONTENT/articles/2005.nízka. Stáva sa, že koncom júla a  za- sa dvíhajú až do výšky 60 metrov, ako kolosálne steny gigantského stredove- 01.20/group_05/2_articl/articl.shtmlčiatkom augusta má výšku len 7 až 15cm. Na jeseň vďaka výdatným dažďom kého mesta, inokedy sa táto stena tiah- 7 http://ntmk.ru/en/manufacture/speciahladina výrazne stúpne. V  novembri ne pozdĺž brehu aj niekoľko kilometrov lization.phprieka zamŕza9. (STEPANOV 1957). Ten istý autor už v 19. storočí rieke predpovedal veľký záujem 8 http://uralvagonzavod.com/products/ Vápencové a  dolomitové skaly vy- ľudí o krásy a prírodné bohatstvo, ktoré special_products/tvárajú pozdĺž toku fascinujúce útvary. ponúka: „Rieka Čusovaja bude v krátkej 9 http://welcome-ural.ru/urals/91/440/Stredný tok rieky lemuje až okolo 200 dobe jedným z  najobľúbenejších miestrôznych skalných útvarov. Tento úsek pre ruských turistov, vedcov, umelcov... http://zemepis.com/fguralu.phpbol v minulosti pre lode veľmi nebezpeč- V budúcnosti budú v týchto horách a le- http://nashural.ru/Mesta/chusovaya.ný. Skaliská sa týčia do výšky 10 až 115 soch oddychovať turisti, umelci tu nájdu htmmetrov nad vodnou hladinou a vytvára- inšpiráciu pre ich diela a  vedci mnohojú úseky dlhé 30 až 1 500 metrov. Všetky zaujímavosti v  oblasti geológie, botani- http://vsenasplav.ru/index.php?op-horniny majú krasový pôvod a v niekto- ky, etnografie ...“ tion=com_content&view=article&id=18:-rých z nich môžeme nájsť malé jaskyne. 3-&catid=3:2011-03-03-08-17-21&Ite- V  skutočnosti, rieka je dnes cieľomViaceré zo skál sú chránenými prírodný- mid=18 mnohých turistov. Mimoriadne obľú-mi pamiatkami. bené je splavovanie rieky na katamara- http://nevyansk.org.ru/44
  • 8. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA Rumunsko päť rokov po vstupe do EÚ Daniel Gurňák la aj pomerne významný výskyt nerast- Prvého januára 2012 uplynulo presne päť rokov od oficiálneho ných surovín od rúd farebných kovov (už vstupu Rumunska (a spolu s ním aj Bulharska) do Európskej únie. od staroveku bola známa najmä ťažba Nie je to síce veľmi dlhá doba na bilancovanie, ale predsa len zlata) až po lokálne ložiská uhlia. Dobré dáva podnet na ohliadnutie sa, kam dospela táto krajina nielen od sedimentačné podmienky v Sedmohrad- tohto zlomového okamihu, ale za celé obdobie 22 rokov od pádu skej kotline zasa dali vzniknúť bohatým Ceauşeskovej diktatúry. ložiskám kamennej soli, ktoré až do 20. storočia tvorili veľmi významný export- ný artikel tejto krajiny. Dnes je hlavnou ťaženou surovinou Sedmohradska zem- Základné geografické Prírodné podmienky Rumunska sú pomerne pestré, spôsobuje to najmä čle- ný plyn. a fyzickogeografické nitosť reliéfu podmienená geologickou Hlavný hrebeň Karpát vo viacerých pohoriach (Retezat, Fogaraš, Bucegi charakteristiky stavbou. Krajina je oblúkom Karpát (Juž- Rodnei) prechádza až do reliéfu veľhôr ných a  Východných) rozdelená na dve Rumunsko je z rozlohou 238 391 km2 a vyčnieva nad hornú hranicu lesa, hoci základné časti. Západnú a centrálnu časťdeviatou najväčšou krajinou EÚ a s poč- celkovo najvyšší rumunský vrch Moldo- Rumunska tvorí Karpatmi z juhu, zápa-tom 19  043  767 obyvateľov (NÁRODNÝ veanu so svojimi 2 544 m n m. zaostáva du a  severu obklopené Sedmohradsko,ŠTATISTICKÝ INŠTITÚT 2012) dokonca za slovenským Gerlachom. Celé pásmo ktoré od okrajov Veľkej uhorskej nížinysiedmou v  EÚ. Krajina tak patrí medzi Karpát je mimoriadne bohaté na lesy, v  západnom pohraničí oddeľujú Apu-stredne veľké štáty Únie. Rumunsko sa ktoré už od čias Rakúsko-Uhorska boli senské vrchy (pre Rumunov Západnéčlení 41 žúp a  územie hlavného mesta intenzívne využívané, najmä vo Vý- Karpaty) dosahujúce výšku až 1 848 m n.Bukurešť. Župy sú zoskupené pre účely chodných Karpatoch. Od tejto časti Ru- m. (MÂNDRUT 2011).regionálnej politiky EÚ na 8 regiónov na munska sa ostro odlišuje zvyšok krajinyúrovni NUTS 2 (z nich jedným je opäť len Pestrá geologická stavba tohto poho- tvorený prevažne rovinami a pahorkati-mesto Bukurešť). ria, ale aj časti Južných Karpát podmieni- nami s  prevažne stepným charakterom. Južne od Karpát sa pozdĺž Dunaja tiah- Foto D. Gurňák ne Rumunská nížina z  veľkej časti tvo- rená akumulačnou rovinou pri Dunaji. Na styku nížiny a  Karpát sa vplyvom tektonických pohybov vytvorili vhod- né geologické podmienky na vznik po- merne významných ložísk ropy a  zem- ného plynu, ktoré do prvej polovice 20. storočia patrili v  rámci Európy medzi najintenzívnejšie využívané. Prevažne pahorkatinová krajina Moldavska na vý- chode krajiny má vhodné podmienky na rozvoj poľnohospodárstva a  najmä ovo- cinárstva a vinohradníctva, ktoré tu má dávne tradície. Na pohľad podobná, hoci geologicky odlišná, je prímorská časť Rumunska – historická Dobrudža tvore- ná zväčša plochou vápencovou tabuľou takmer bez vodných tokov. Špecifickým kútom Rumunska je delta Dunaja, ktorá patrí medzi najväčšie v  Európe a  pred- stavuje unikátny ekosystém, vďaka čomu bola ako jediná prírodná pamiatka Rumunské Karpaty sú mimoriadne atraktívne. Na obrázku je najvyššie rumunské v Rumunsku zapísaná na Zoznam sveto- pohorie Fogaraš s jazerom Lacul Bailea vo výške 2 034 m n. m. vého kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 45
  • 9. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto D. Gurňák ekonomickej situácie sa z  Rumunska vy- sťahovalo legálne až 170  tisíc obyvateľov, prevažne menšín (Nemcov a  Maďarov), následne prevládli vyslovene ekonomickí migranti. K  roku 2007 sa odhadovalo, že v  krajinách západnej Európy dlhodobo žije a pracuje asi 3,2 mil. Rumunov, z nich len asi tretina legálne (FOCUS MIGRA- TION 2012). Aj  dnes emigráciu občanov Rumunska v  rámci EÚ sťažujú reštrikč- né opatrenia väčšiny západoeurópskych členov Únie, ktorí im ešte neotvorili svo- je trhy práce (až do začiatku roka 2014). Zvlášť medializované sú prípady násilnej repatriácie rumunských Rómov z  Fran- cúzska a Talianska. Špecifikom rumunských sčítaní je aj  existencia dvojitého občianstva zame- raného predovšetkým na Moldavanov. Rumunsko tak čiastočne vyriešilo svoj problém s opätovným zjednotením sa Delta Dunaja je biosférickou rezerváciou pod patronátom UNESCO, je rajom pre s  historickou Besarábiou, o  ktorú ho pri- ornitológov a športových rybárov. pravil v rokoch 1940 až 1944 Stalin. Keďže pre odpor Ruska reálne zjednotenie Ru- Hoci klimaticky sa zaraďuje Rumun- zmenami (MÂNDRUT 2011), kým v roku munska a Moldavska po roku 1991 nebo-sko do mierneho pásma, existujú tu veľké 1930 žilo na jeho území 14,3 mil. obyva- lo možné, Rumunsko postupne uvoľnilorozdiely podmienené výškovou členitos- teľov a  ročný prirodzený prírastok dosa- legislatívu tak, že pre občanov Moldavskaťou. Najmä vo východnej časti krajiny sa už hoval 14,8 ‰, do roku 1966, teda praktic- rumunského (moldavského) pôvodu nienapriek blízkosti Čierneho mora prejavuje ky do začiatku Ceauşeskovej diktatúry je ťažké získať rumunské občianstvo. Užsilná kontinentalita podnebia podmieňu- stúpol počet obyvateľov napriek stratám po páde komunizmu získalo rumunskéjúca pomerne vysoké tepelné amplitúdy v  2. svetovej vojne na 19,1  mil., no ročný občianstvo asi 250 tisíc Moldavanov. Predpočas roka. Táto časť Rumunska je často prirodzený prírastok už vtedy klesol na vstupom Rumunska do EÚ v rokoch 2000postihovaná nedostatkom zrážok, keďže 6,1  ‰. Počas Ceauşeskovej diktatúry sa až 2005 oficiálne imigrovalo do Rumunskavplyvom prevládajúceho západného prú- síce podarilo zákazom potratov a antikon- ročne asi 10 občanov Moldavska, ale k rokudenia leží v zrážkovom tieni Karpát. Tieto cepcie zvýšiť dočasne prirodzený ročný 2006 asi 800 tisíc obyvateľov Moldavskapodmienky, spolu s reliéfom spôsobujú, že prírastok na 10‰, takže krátko po páde už malo aj rumunské občianstvo a títo saprietoky rumunských riek prameniacich diktátora v  roku 1990 kulminoval počet ako imigranti v  rumunských štatistikáchv Karpatoch sú veľmi kolísavé, čo spolu so obyvateľov Rumunska až na úrovni 23,2 neevidovali a neevidujú. Odhaduje sa, žeznačným spádom znemožnilo ich využitie mil. obyvateľov, ale súčasne už prudko počet rumunských občanov v Moldavskupre dopravu, no ich hydroenergetické vy- poklesol prirodzený ročný prírastok oby- sa už do konca roka 2007 zvýšil až na 1,8užitie je tiež obmedzené. Toto samozrejme vateľstva na 3‰ ročne. Nepriaznivé tren- mil. osôb, čo je pri celkovom počte 3,8 mil.neplatí pre Dunaj, ktorý má v Rumunsku dy vývoja obyvateľstva sa rýchlo prehlbo- obyvateľov Moldavska enormný nárast.charakter európskeho veľtoku (s priemer- vali a  od roku 1995 sa ročný prirodzený Je teda vysoko pravdepodobné, že prí-ným prietokom 6 480  m3/s) a  je splavný prírastok dostal na hodnoty mínus 1,6 ‰, lev obyvateľstva z  Moldavska významnei pre pomerne veľké lode. Na druhú stra- resp. mínus 1,7 ‰ ročne. Ak tomu zapo- zmiernil dopady skutočnej emigrácie Ru-nu však predstavuje tento veľtok aj výraz- čítame výrazne záporné migračné saldo, munov z  Rumunska a  znížil tak úbytoknú dopravnú bariéru, pri celkovej dĺžke tak neprekvapuje, že počet obyvateľov obyvateľstva Rumunska (HUMAN DEVE-rumunského úseku 1 075 km ho možno krajiny začal pomerne rýchlo klesať. Už LOPMENT REPORT 2009).prekonať dodnes len po jednom moste do pri sčítaní v  roku 2002 dosahoval len ne-Bulharska (druhý je až teraz vo výstavbe) celých 21,7 mil. a  podľa posledného sčí- Špecifikom Rumunska je jeho národ-a po dvoch k rumunskému pobrežiu, kým tania v  roku 2011 klesol na iba 19,04 mil. nostné zloženie (NÁRODNÝ ŠTATISTIC-so Srbskom je možné spojenie cez rieku iba obyvateľov (NÁRODNÝ ŠTATISTICKÝ KÝ INŠTITÚT 2012). Ako sme už naznači-po priehradnom múre v  Železných vrá- INŠTITÚT 2012). Dá sa tak povedať, že vo li, časť rumunských menšín najskôr z po-tach, všetky ostatné spojenia zabezpečujú vývoji obyvateľstva sa situácia v Rumun- litických a  potom najmä z  ekonomickýchprievozy. sku vrátila takmer o  polstoročia späť (za dôvodov zvolila radšej emigráciu, týkalo 20 rokov stratilo takmer pätina obyvateľ- sa to čiastočne maďarskej, ale najmä ne- meckej menšiny. Kým ešte počas Ceauşes- Aktuálne špecifiká stva), ale s tým rozdielom, že nepriaznivé kovej diktatúry sa za peniaze nemeckej trendy budú naďalej pokračovať a zrejme vo vývoji a zložení sa aj prehlbovať. Treba totiž povedať, že vlády vysťahovalo 226 tisíc Nemcov, hneďobyvateľstva Rumunska za celkovým poklesom populácie Rumun- po jej páde odišlo do Nemecka ďalších 111 tisíc rumunských Nemcov. Pri sčítaní ska sa skrývajú ešte turbulentnejšie javy. Vývoj obyvateľstva Rumunska prešiel Najmä v rokoch 1990 až 1992 sa v dôsled- v  roku 2002 sa v  Rumunsku udávala užod začiatku 20. storočia dramatickými ku politickej nestability a  katastrofálnej iba 50-tisícová nemecká menšina, ktorá46
  • 10. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIApodľa posledného sčítania obyvateľstva depresívnejší. Podobne sú na tom aj  iné dujú protestanti (prevažne reformovaní)poklesla na hodnotu iba 36 tisíc obyvate- menšiny v  Rumunsku, z  nich sú pre nás 5,2 %, rímski katolíci 4,7 % a ostatní. 0,3 %ľov, čo predstavuje len 0,19 % obyvateľstva najzaujímavejší Slováci. Aj ich počet za obyvateľov Rumunska sú moslimovia, ideRumunska (a to sa k nej pred 2. svetovou posledné desaťročia pomaly klesá. Podľa najmä o  príslušníkov tureckej a  tatárskejvojnou hlásilo až 760 tisíc ľudí, teda 3,8 % sčítania z roku 2002 žilo v Rumunsku už menšiny (NÁRODNÝ ŠTATISTICKÝ IN-obyvateľov Rumunska). len 17  222 Slovákov, pričom obcou s  ich ŠTITÚT 2012). najväčším absolútnym počtom bol Nad- Síce nie až tak dramaticky, ale i  takvýrazne sa znížil jednak absolútny počet, lak v Banáte, kde však 3 844 Slovákov už Niektoré špecifiká tvorilo iba 47,2  % obyvateľstva. Jedinouako aj relatívny podiel maďarskej menši- rumunskou občinou s  prevládajúcou slo- súčasnej ekonomickejny v Rumunsku. Pred 2. svetovou vojnou1,425 mil. Maďarov tvorilo 7,9 % obyvate- venskou národnosťou tak zostala Nová situácie Rumunska Huta (Şïnteu) v Bihore, kde 1 264 Slovákovľov krajiny. Pri sčítaní v  roku 1977, pred Export Rumunska bol v minulosti za- tvorilo 98 % jej obyvateľov (Slováci v Ru-začiatkom Ceauşeskovho prenasledova- ložený vzhľadom k  málo kvalitnej prie- munsku, 2012). Presné výsledky posled-nia maďarskej menšiny, kulminoval počet myselnej produkcii najmä na exporte buď ného sčítania v prípade rumunských Slo-jej príslušníkov hodnotou 1,713 mil. ľudí, niektorých nerastných surovín, alebo poľ- vákov a  ostatných menšín s  početnosťoupri udržaní zhruba rovnakého podielu nohospodárskych produktov. Pokiaľ ide menšou ako 20 tisíc neboli doposiaľ publi-na obyvateľstve. Následne nastal úbytok o  nerastné bohatstvo, Rumunsko bolo od kované. Špecifickou menšinou Rumunskatejto menšiny, umocnený najmä čoraz ma- konca 19. storočia známe najmä produk- sú Rómovia. Podľa posledného sčítania sasovejšou emigráciou. V  roku 1992 sa tak ciou ropy. V  súčasnosti však už ložiská k tejto národnosti prihlásilo 619 tisíc oby-početnosť maďarskej menšiny znížila na rumunskej ropy výrazne stratili svoj eko- vateľov, čo predstavuje 3,25 % obyvateľov1,620 mil. a  podiel klesol na 7,1  %. V  po- nomický význam, hoci ešte stále sú tretie Rumunska. Treba podotknúť, že podobneslednom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 najväčšie v  rámci EÚ (po Veľkej Británii ako na Slovensku, je to len časť skutočnejsa k  maďarskej národnosti prihlásilo už a  Dánsku). Ťažba ropy v  Rumunsku ne- rómskej populácie. Nezávislé odhady uvá-len 1,238 mil. obyvateľov Rumunska a ich ustále klesá (za posledných 30 rokov zhru- dzajú celkový počet rumunských Rómovpodiel klesol na 6,5 % (Národný štatistický ba o  polovicu) a pokrýva už len asi 45 % medzi 1,2 až 1,8 mil. osôb. (MIGRATIONinštitút 2012). Teda i  pri celkovo nepriaz- jej spotreby v  krajine. Pokiaľ ide o  ťažbu INFORMATION SOURCE 2005).nivom demografickom vývoji rumunskej zemného plynu (najmä v Sedmohradsku),populácie ako celku, je demografický vý- Z hľadiska náboženského zloženia do- tá pokrýva domácu spotrebu asi zo 70  %voj hlavných menšín v  Rumunsku ešte minujú pravoslávni veriaci (86,7 %), nasle- (EUROSTAT 2012). Aj ďalšie nerastné su- roviny v  Rumunsku už pokrývajú sotva Foto D. Gurňák domácu spotrebu a  tiež dochádza k  po- klesu ich ťažby. Kým v produkcii uhlia je krajina takmer sebestačná, tradičná ťažba rúd železa a najmä farebných kovov pokle- sáva a  v  niektorých prípadoch prakticky zaniká. Z  prírodných zdrojov si význam udržiava najmä produkcia dreva. Rumunské poľnohospodárstvo patrí v EÚ medzi najproblematickejšie, napriek nepochybne dobrým prírodným pod- mienkam a  značnej rozlohe ornej pôdy (cca 10 mil. ha), podľa prieskumov pod záštitou EÚ sa však ukázalo, že až dve tre- tiny z nej neboli v posledných rokoch sú- stavne obrábané. Podiel poľnohospodár- stva na tvorbe HDP Rumunska po vstu- pe do EÚ spočiatku výrazne klesol, kým v roku 2004 tvorilo až 12,6 % HDP v roku 2008 len 6,7 %, no v poslednom roku opäť dosiahol pôvodnú úroveň 12,3 % HDP. Hlavnými problémami rumunského poľ- nohospodárstva boli, a  ešte do značnej miery sú, často nízka kvalita produkcie, najmä potravinárskych výrobkov, slabá a  zastaraná mechanizácia, ktorá vo via- cerých parametroch dosahuje sotva štvr- tinové hodnoty oproti západoeurópskym krajinám (EUROSTAT 2012). Špecifikom Rumunska je najvyšší podiel zamestna- Niektoré národnosti v Rumunsku sa viditeľne líšia od ostatných, najmä tým, že ných v primárnom sektore, a najmä v poľ- nosenie krojov ešte nie je mŕtvy folklór. nohospodárstve, v rámci EÚ, ktorý dosa- huje až takmer 30 %, čo možno považovať 47
  • 11. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETAza výraznú brzdu rozvoja ekonomiky Ru- Foto D. Gurňákmunska. Napriek všetkým negatívam savšak darí zatiaľ rumunským poľnohospo-dárom udržiavať si produkciu hlavnýchkomodít na približne vyrovnanej úrovnipred a po vstupe do EÚ, hoci jej množstvovýrazne podlieha ročným výkyvom pod-ľa konkrétnych klimatických podmienok.Dovtedy najhoršie sucho za poslednýchtakmer 70 rokov zničilo napríklad v roku2007 až 60 % úrody obilnín, ale ďalšie ka-tastrofálne sucho postihlo krajinu opäťv tomto roku. Rumunské poľnohospodár-stvo by malo v rokoch 2007 – 2013 dostaťv rámci spoločnej poľnohospodárskej po-litiky finančnú pomoc vo výške 14 miliárd€ (GLOBAL FINANCE 2012). Po šoku z  pádu plánovanej ekono-miky sa postupne od konca deväťdesia-tych rokov oživila produkcia niektorýchodvetví rumunského priemyslu, najmästrojárstva, výroby elektroniky, ale i che- Po sedmohradských Nemcoch (Sasoch) zostali väčšinou už len malebné historickémický priemysel a hutníctvo. Pokiaľ ide dedinky, v ktorých ale dominujú Rumuni a Rómovia.najmä o všeobecne u nás známy automo-bilový priemysel, v počte vyrobených au- ktorú v  nasledujúcom desaťročí nijako roku (2012) dobudovať diaľničné spojenietomobilov je Rumunsko až na 25. mieste nezlepšila. „Kvalita“ rumunských ciest Bukurešti s  pobrežím, teda s prístavomvo svete (oproti Slovensku na 20. mieste sa stala pojmom, ktorá spolu s vysokou Konstanca, ktorý hrá tiež dôležitú úlo-má však len niečo vyše tretinovú pro- kriminalitou a  korupciou bezpečnost- hu v  rozvojových projektoch ako jedendukciu). Celkovo rumunský priemysel ných zložiek (cestnej polície a  hraničnej z perspektívnych vstupných prístavov dovo svetových štatistikách vyniká bohu- polície) pomáhala odkláňať význam- Európy z východu, najmä pre lode s tova-žiaľ iba v  parametroch indikujúcich mi- nú časť tranzitnej dopravy cez susedné rom z východnej Ázie. V tomto ohľade jemoriadne negatívne dopady na životné krajiny. Situácia sa však postupne za- hlavným konkurentom Rumunska Bul-prostredie (NATIONMASTER 2012). Za čala zlepšovať vďaka zmene domácich harsko.čias Ceauşeskovho režimu bol tento prie- i  zahraničných podmienok. Už v  rámci Ak by sme mali zhrnúť celkovýmysel priam povestný prakticky nulovou predvstupovej pomoci do EÚ sa začali as- vývoj rumunskej ekonomiky v  posled-snahou o zmierňovanie svojich vplyvov poň rekonštruovať hlavné tranzitné ťahy, nom období, tak musíme skonštatovaťna životné prostredie, ktoré v niektorých navyše vojny v  bývalej Juhoslávii a  naj- viaceré výkyvy. V  období, keď vstupo-lokalitách dosahovali extrémne hodnoty mä bombardovanie Srbska silami NATO valo Rumunsko do EÚ dosahovala jeho(napr. v Copşa Mică, Zlatna a  i.), „vďa- poškodili a na čas prerušili dovtedy hlav- ekonomika jeden z  najvyšších ročnýchka“ čomu sa dostali ako extrémne prí- né tranzitné trasy cez Balkán. Naopak rastov HDP v Európe, ktorý dosahovalklady devastácie krajiny i  do odbornej vstupom Rumunska a  Bulharska do EÚ až mieru 8 – 8,9  % na prelome rokovliteratúry. Ekonomický kolaps znamenal sa výrazne odbúrala korupcia na hrani- 2007 – 2008 (ZUBRICZKÝ 2009). Nástupukončenie prevádzky niektorých z  tých- ciach krajiny, prakticky sa skončili často finančnej krízy však znamenal výraznýto často aj ekonomicky nerentabilných neúmerne dlhé čakacie doby na hranič- prepad rumunskej ekonomiky o  7,1 %prevádzok. Žiaľ veľmi deravá rumunská ných priechodoch, zlepšila za všeobecná v roku 2009 a o ďalších 1,3 % v nasledu-environmentálna legislatíva sa zároveň bezpečnosť na cestách. Rumunsko sa aj júcom roku. Od roku 2011 sa podarilostala lákadlom pre niektoré zahraničné vďaka výdatnej pomoci z  EÚ pustilo do opäť oživiť mierny ekonomický rast.investície, ktoré videli príležitosť ušetriť ambiciózneho projektovania a  výstavby Miera nezamestnanosti sa po nástupena pomerne ekonomicky náročných eko- diaľničnej siete a pokračuje v rekonštruk- krízy pohybuje od roku 2010 do súčas-logických opatreniach, ktoré zaťažovali cii hlavných ciest. Nástup finančnej krízy, nosti v  intervale 7 – 8 % (TRADINGich prevádzky vo vyspelejších krajinách. ale aj všadeprítomná korupcia však reali- ECONOMICS 2012). Z hľadiska celkovejV ostatných rokoch sa v Rumunsku búrli- záciu, resp. včasné dokončenie viacerých ekonomickej úrovne dosahuje Rumun-vo rozvíjal najmä terciárny sektor. V kra- projektov brzdia, najmä otvorenie dlh- sko len 46 % priemernej úrovne HDPjine sa postupne rozvinuli obchodné siete ších úsekov strategicky dôležitého diaľ- na obyvateľa v  EÚ a priemerná čistáviacerých nadnárodných obchodných re- ničného ťahu A3 (od maďarských hraníc mesačná mzda v krajine je len na úrovniťazcov. Prakticky voľné pole pôsobnosti pri Oradei do vnútrozemia Sedmohrad- cca 320 €, čo predstavuje tiež významnúpredstavovali možnosti budovania mo- ska a  ďalej smerom na Bukurešť) už te- motiváciu pre niektoré zahraničné in-derných infraštruktúr a podobne. raz mešká oproti pôvodným plánom 1,5 vestície. Viaceré ukazovatele tak dokla- Doprava predstavuje v  jednu z  ďal- roka (HIGHWAYMAPS 2012). Je to o  to dajú, že napriek významnému pokrokuších slabých stránok Rumunska. Do roku závažnejšie, že práve touto diaľnicou by v  posledných rokoch sa nič nemení na1990 si krajina oprávnene získala veľmi sa Rumunsko napojilo na európsku diaľ- skutočnosti, že krajina patrí stále medzizlú povesť v  medzinárodnej doprave, ničnú sieť. Naopak sa podarilo v  tomto ekonomicky najslabšie články EÚ.48
  • 12. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIAVybrané vnútropolitické dobia rokov 1994 a 1995 pomaly nastal obrat k  miernemu rastu ekonomiky, ale Bushovi v jeho ťažení proti terorizmu po roku 2001 v podobe poskytnutí leteckých špecifiká súčasného ten brzdila podľa zahraničných pozo- základní pre americké akcie proti Afga- Rumunska rovateľov najmä odkladaná privatizácia nistanu a  následne proti Iraku, výraz- štátnych podnikov a  regulované ceny. ne uľahčili vstup Rumunska do NATO Po násilnom zvrhnutí diktatúry sa Rôzne korupčné kauzy a  lavírovanie v  roku 2004. Táto úzka rumunsko-ame-Rumunsko pomerne rýchlo dostalo do prezidenta Iliesca medzi nacionalistami rická spolupráca sa stala napokon ter-značnej medzinárodnej izolácie, kto- a umiernenými viedli v roku 1996 k jeho čom kritiky európskych politikov, najmärá výrazne prehĺbila jeho ekonomické volebnej porážke. V kresle prezidenta ho v kauze nelegálnych tajných väzníc CIA,ťažkosti a  posilnila masovú emigráciu vystriedal jeho odporca E. Constantine- ktoré sa mali nachádzať aj na území Ru-z  krajiny. Nové „porevolučné“ vedenie scu, ktorý presadil urýchlené ekonomic- munska. Ani to však nezabrzdilo rýchlekrajiny sa z objektívnych príčin nemohlo ké reformy, bez ohľadu na ich dopady smerovanie Rumunska do EÚ. V  rokuzbaviť stigmy ťažko skrývanej previa- na obyvateľstvo. A tak v roku 1997 bola 2004 vystriedal v  úrade Iliesca novýzanosti s  minulým režimom. Rumuni, rumunská ekonomika „liečená“ radi- prezident Traian Băsescu, ktorý si získalktorí nezažili nikdy demokraciu, ľahko kálnou šokovou terapiou, ceny palív sympatie Rumunov znechutených ne-podliehali populizmu a politická kultúra vzrástli zo dňa na deň dvojnásobne, ceny ustálymi korupčnými aférami Iliescovejsa blížila skôr vybavovaniu si osobných elektrickej energie dokonca päťnásobne administratívy a  najmä svojím úspeš-účtov medzi jednotlivými záujmovými a zvyšovanie všetkých cien pokračova- ným pôsobením na poste starostu Buku-skupinami. Sporadicky sa objavovalo lo ďalej, pričom reálne mzdy sa prudko rešti. Nový prezident sa rozhodol začaťpoliticky motivované násilie či už indivi- znižovali. Samozrejme v ďalších voľbách ťaženie proti korupcii a najmä proti pre-duálne, alebo pri masových demonštrá- sa tak v roku 2000 vrátil do prezidentské- pojeniam vplyvných podnikateľov a po-ciách. Postkomunistická garnitúra na ho kresla I. Iliescu na čele sociálnej de- litikov z Iliescovej sociálnej demokracie.čele s prezidentom Iliescom sa vyhýbala mokracie. Zároveň sa ale zvýšil aj vplyv Predložené reformy justície však zablo-ekonomickým reformám a nespokojnosť nacionalistov. Sociálne napätie znížilo koval ústavný súd ovládaný Iliescovýmiobyvateľstva „liečila“ príklonom k nacio- otvorenie hraníc pre rumunských obča- stúpencami. Ďalšie korupčné škandálynalizmu. Hrozila „balkanizácia“ krajiny, nov, ktorí ho masovo využili k  migrácii odhalili nové prepojenia medzi politic-čo pri vojnách v  susednej rozpadajúcej za prácou najmä do Talianska a  ďalších kými špičkami a hlavnými privatizérmi,sa Juhoslávii a  podobnom napätí v  su- krajín. Napriek politickým turbulenci- v  tej dobe sa však Rumunsko stalo užsednom Bulharsku tvorilo veľmi nebez- ám pokračovalo prozápadné a  integrač- členom EÚ a  pribudli tak možnosti pri-pečnú situáciu. Problémom bola tiež sku- né smerovanie Rumunska. Najmä úzky jímania a  najmä rozdeľovania pomernetočnosť, že príslušníci bývalej Ceauşes- príklon k  USA a  bezvýhradná podpora štedrej finančnej pomoci (BURFORD akovej tajnej polície Securitate ovládli aj Rumunska americkému prezidentovi LONGLEY 2009). Prezident sa dostávalnovobudované bezpečnostné a  spravo- Foto D. Gurňákdajské zložky a tiež významnou mierouparticipovali pri rozvíjaní súkromnéhopodnikania. To všetko sa podpísalo podskutočnosť, že po poprave Ceauşeskaa jeho manželky už reálne neboli stíhaníďalší exponenti jeho režimu, resp. ich stí-hanie bolo vedené „do stratena“ (TREP-TOW 1997). Po páde diktatúry síce novávláda okamžite uvoľnila spotrebiteľskýtrh a  otvorila krajinu importu potravína  spotrebného tovaru, lenže zároveň saprudko znižovala kúpyschopnosť oby-vateľstva stratou zamestnania a  najmävysokou infláciou, ktorá dosiahla užv  roku 1993 hodnotu 300 %. Medzitýmsi prezident Iliescu posilňoval osobnúmoc rozširovaním svojich kompetencií.Napriek tomu prezidentova obava z me-dzinárodnej izolácie ho viedla k podporeniektorých reforiem a  od polovice de-väťdesiatych rokov Rumunsko pomalynastúpilo aj na cestu európskej integrá-cie. Pomerne úspešne sa podarilo stabi-lizovať finančníctvo a  znížiť infláciu naprijateľnejšiu úroveň (28 % v roku 1995).Radikálne boli znížené dane na jednuz najnižších úrovní v strednej a východ-nej Európe. Postupne prebehol prechodvlastníctva väčšiny poľnohospodárskej Takéto výjavy sú na rumunských horských cestách ráno a podvečer bežné, autápôdy späť do súkromných rúk. Od ob- sa o ne delia s húfmi oviec, kráv, kôz či oslov. 49
  • 13. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETAdo politickej izolácie, jemu naklonení po-litici a ministri boli postupne zosadzova- bolo napokon vyhlásené za neplatné pre nízku volebnú účasť, takže prezident zo- Literatúra a pramenení. Prezident Băsescu sa dostal do otvo- stal v úrade (EURACTIV 2012). Neustále BURFORD, T., LONGLEY, N.: Rumunsko.renej konfrontácie s  premiérom Tarice- politické boje a zneužívanie demokratic- Jota, Brno 2009, 454 str.anom. Socialisti iniciovali 3 mesiace po kých inštitúcií tak prehlbujú politickúvstupe Rumunska do EÚ odvolanie pre- apatiu rumunských občanov a  zvyšujú EURACTIV (31. 7. 2012) Rumunskézidenta a napokon veľmi diskutabilným nedôveru európskych politikov v krajinu referendum prehral každý, http://spôsobom dosiahli jeho suspendovanie ako takú. Jedným z dôsledkov tejto nedô- www.euractiv.sk/volby-v-eu/cla-z  úradu do vykonania referenda o  jeho very bolo aj odloženie vstupu Rumunska nok/rumunske-referendum-prehralimpeachmente. Treba povedať, že pritom do Schengenského priestoru (THE EU -kazdy-019738práve prezident Băsescu bol tým, kto na- OBSERVER 2012), ktorý sa z pôvodnéhopokon presvedčil svojím rozhodným pro- termínu v  roku 2011 odsunul najmenej EUROSTAT (2012): http://epp.euro-tikorupčným postojom európskych poli- do roku 2013 a možno i na neskôr. Najmä stat.ec.europa.eutikov, aby súhlasili s prijatím Rumunska Holandsko a  Fínsko zablokovali vstup FOCUS MIGRATION (2012): http://do EÚ. Napriek tomu, že vplyvné politic- Rumunska do Schengenského priestoru www.focus-migration.de/index.ph-ké a ekonomické kruhy sa snažili spraviť s  poukazom na vysokú mieru korupcievšetko preto, aby občania Băsesca v  re- a  previazania organizovaného zločinu p?id=2515&L=1ferende zosadili (viedli štvavú kampaň na niektoré štátne inštitúcie, čím nie sú GLOBAL FINANCE (2012): http://wwwv  médiách, prezident nedostal priestor dané dostatočné garancie na schopnosťna vystúpenie v štátnej televízii a pod.), krajiny zabezpečiť ochranu vonkajších .gfmag.com/gdp-data-country-re-zámer sa im nepodaril. Băsescu ako naj- hraníc EÚ (THE WALL STREET JOUR- ports/194-romania-gdp-country-re-populárnejší politik bol svojimi občanmi NAL 2011). To všetko vystihuje v  plnej port.html#axzz29dojH9Zqpodporený a  zostal v  úrade (BURFORD miere korene hlavných problémov sú- HIGHWAYMAPS (2012): http://www.a LONGLEY 2009). Vláda však tiež nere- časného Rumunska, teda už nie primár-zignovala, a tak krajinu paralyzoval spor ne ekonomická zaostalosť, ale najmä highwaymaps.eu/romaniamedzi parlamentom a  vládou na jednej neschopnosť politikov vysporiadať sa HUMAN DEVELOPMENT REPORTstrane a  na druhej strane prezidentom. s hlavnými spoločenskými probléma- (2009): http://hdrstats.undp.org/en/Traian Băsescu obhájil následne svoju mi, ako sú korupcia, netransparentnosť, countries/country_fact_sheets/cty_pozíciu v  prezidentských voľbách roku klientelizmus a nekontrolovateľný vplyv fs_ROM.html2009, no jeho odporcovia v  parlamente ekonomických oligarchov a  možné pre-sa nevzdali a  v  tomto roku (2012) opäť pojenia na organizovaný zločin sú hlav- MÂNDRUT, O.: România – atlas geografic.iniciovali jeho odvolanie. Popularita pre- nými brzdami rozvoja krajiny. Bohužiaľ, Corint, Bucureşti 2011, 80 str.zidenta však už bola minulosťou vďaka táto charakteristika neplatí zďaleka iba MIGRATION INFORMATION SOURCEjeho autoritatívnym spôsobom a  kon- na dnešné Rumunsko. (2005): http://www.migrationinforma-frontačným postojom. Referendum z tion.org/Feature/display.cfm?id=30829. júla 2012, v ktorom súhlasila väčšina Príspevok vznikol v  rámci riešenia pro-zúčastnených s  odvolaním prezidenta NATIONMASTER (2012): http://www. jektu grantu VEGA 1/1143/12 nationmaster.com/red/country/ Foto D. Gurňák ro-romania/ind-industry&all=1 NÁRODNÝ ŠTATISTICKÝ INŠTITÚT RUMUNSKA (2012): http://www.in- sse.ro/cms/rw/pages/index.en.do SLOVÁCI V RUMUNSKU (2012): http:// www.slovacivrumunsku.sk/ TRADING ECONOMICS (2012) (http:// www.tradingeconomics.com/roma- nia/unemployment-rate) THE EU OBSERVER (11. 07. 2012): Ro- mania‘s political turmoil may hit Schen- gen bid, http://euobserver.com/justi- ce/116941 THE WALL STREET JOURNAL (22. 11. 2011): Bulgaria, Romania Blocked From Travel Zone, http://online.wsj.com/ar- ticle/SB10001424053111903791504576586 951295398230.html TREPTOW, K.: Dějiny Rumunska. NLN, Praha 1997, 542 str.Napriek impozantne vyzerajúcim priehradám, ako je napr. priehrada Vidraru, ZUBRICZKÝ, G.: Geografia štátov sveta.produkujú vodné elektrárne iba tretinu elektrickej energie Rumunska. Mapa Slovakia Plus, Bratislava 2009, 254 str.50
  • 14. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA Ostrov Bali vyhľadávaná destinácia Indonézie Ema Mišúnová Ostrov Bali je jedným z najvyhľadávanejších ostrovov Indonézie a patrí k najkrajším a  najatraktívnejším destináciám v Indickom oceáne. Spolu s ďalšími desiatimi najnavštevovanejším destináciami Indonézie sa podieľa 4,8 percentami na hrubom domácom produkte. Bali je ideálnym miestom na tráve- široký 2 km. Ostrov sa rozkladá na plo- Na juhu ostrova Bali sa rozkladá aluvi-nie dovolenky s  množstvom lákadiel che 5,6 tis. km2 s pobrežnými ostrovmi álna nížina.– dlhé piesčité pláže s nádherne čistou a  žije na ňom 3,5 mil. obyv. Hustota Podnebie ostrova je tropické, vlhkémorskou vodou na juhu ostrova, pal- dosahuje 625 obyv./km2. Hlavným s priemernými teplotami 25 – 27 stup-movými hájmi, malebnými zelenými mestom a  najväčšou koncentráciou ňov Celzia. Ročné zrážky predstavujúterasami ryžových polí a  atraktívnym obyvateľstva je Denpasar. 1 400 – 1 700 mm. V auguste a septem-vnútrozemím s bohatou históriou. Vý- Centrálna časť ostrova Bali je vy- bri je na ostrove obdobie sucha. Balihodou pre turistov je rozšírený hin- plnená sopečnou vysočinou tiahnu- má bujnú tropickú vegetáciu. Pôvodnéduizmus, ktorý je dominujúcim nábo- cou sa od Z  na V s najväčšou sopkou rastlinstvo je monzunové, v horách súženstvom ostrova. Turisti, ktorí navští- Gunung Agung, dosahujúcou 3142 m, vždyzelené lesy prevažne nahradenévia ostrov majú možnosť a  príležitosť ktorá je najvyššou horou ostrova. Sop- trávnatými kultúrami. Na úrodnýchdotknúť sa tajomstiev hinduizmu, ku ka mala poslednú erupciu v roku 1964. pôdach vulkanického pôvodu sa daríktorému sa hlási väčšina obyvateľstva Pri jej výbuchu zahynulo 1500 ľudí. tropickému poľnohospodárstvu. Pre-ostrova. K  atraktivite ostrova pri- Okrem tejto sopky druhou najväčšou vláda pestovanie ryže (sčasti na ume-spieva jedinečná balijská symbióza, a zároveň činnou je sopka Batur (1 717 lo zavlažovaných poliach), pestovaniekde ruka v  ruke dravý cestovný ruch m n. m.). Vypína sa na brehu veľkého kokosovníka, kávovníka, cukrovej trs-a  tradičný spôsob života vytvárajú sladkovodného rovnomenného jazera, tiny, kukurice a čajovníka. Na ostrovemozaiku každodenného dňa. Ostrov ktoré leží priamo pod sopkou. Po sva- je rozšírený chov byvolov, ošípanýchje zaujímavý nielen možnosťami rela- hu sopky je množstvo lávových polí. a hydiny.xu pri mori a  na piesčitých plážach,ale ponúka turistom atraktívne výletydo vnútrozemia s  krásnou prírodou, Foto E. Mišúnovámnožstvom chrámov a  historickýchpamiatok a  celým radom mestečieks umeleckými dielňami. Poloha a prírodné podmienky ostrova Bali Ostrov Bali je súčasťou najväčšie-ho súostrovia sveta Indonézie, ktorésa rozkladá na ploche 1  900  000 km2.Súostrovie leží v  Indickom oceáne v juhovýchodnej Ázii v  okolí rovníka.Tento multietnický štát pozostáva zviac ako 17  000 ostrovov, z  ktorých jeiba okolo 6 000 obývaných. Indonéziamá 150 činných sopiek prakticky navšetkých ostrovoch. Každý z  týchtoostrovov má svoj osobitný charakter.Jedným z  najatraktívnejších a  najvy-hľadávanejších turistami je ostrov Bali,ktorý leží na konci súostrovia MaléSundy medzi Jávou a  Lombokom. OdJávy ostrov oddeľuje Balijský prieliv, Skromné príbytky vidiečanov na ostrove Bali 51
  • 15. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto E. Mišúnová ný predkom a Balijčania veria, že duše mŕtvych sa takto vracajú späť do domu a ochraňujú domácich. Na druhej strane práve vďaka ústre- tovosti miestneho obyvateľstva hin- duizmus dovoľuje turistom pohybovať sa voľne v  pohodlnom oblečení,  ne- obmedzovať sa v  príjemnom popíjaní drinkov. Kým inde v Indonézii slušnosť a  úcta k  mravom domáceho obyvateľ- stva vyžaduje vyvarovať sa v  tropic- kých horúčavách krátkym nohaviciam a nutnosť  kúpať sa v  oblečení. Na Bali nenájdeme takmer jediného moslima a ostrov sa tak stal pre turistov doslova rajom. Tajomné rituály Prirodzenou súčasťou života kaž- dého z Balijčanov sú rituály. Začínajú sa už pri jeho narodení, keď sa pochováva placenta dieťaťa. Najväčším obradom je Besakih – najväčší chrám na ostrove smrť – kremácia. Súčasťou obradov je tiež obetovanie zvierat (prasiat, čiernych História ostrova usadlosť s  obytnými, hospodárskymi budovami a  svätyňou. Skupina ľudí, sliepok). K miestnej kultúre neodmysli- teľne patrí hudba. Melódiami Balijčania Ostrov Bali bol od najstarších čias ktorí sú potomkami toho istého predka často podávajú príbehy z  hinduistic-pod politickým a  kultúrnym vplyvom tvorí rodinu (desa). Spoločenskú štruk- kých eposov. Typické sú i  tance, medziJávy. V  4. až 10. storočí bol ovplyvne- túru obyvateľstva tvoria 4 kasty, ale najznámejšie patrí legong, ktorý tancujúný indickou kultúrou, kedy indickí ob- hranice medzi nimi nie sú také ostré ako 2-3 slávnostne oblečené mladé tanečni-chodníci a  kolonisti začali so šírením v Indii. Príslušníci najvyšších troch kást ce. Obľúbeným je tanec kecak (ohňový,budhizmu a  hinduizmu. Bol súčasťou tvoria šľachtu. Bali je strediskom starej opičí tanec). Boj dobra a zla je vyobraze-viacerých jávskych ríš, z  ktorých od r. indonézskej kultúry, ktorej ústredným ný prostredníctvom tanca barong.1343 vynikala mocná ríša Majapahid. prvkom je náboženstvo – zmes hinduis-V 16. stor. získal ostrov nezávislosť. Po- tických a budhistických vplyvov, malaj- Výrazom starej indonézskej kultúryčas islamizácie Jávy a celého súostrovia ských kultov a  i. animistických a  ma- je originálne umenie (tanec a hudba, vý-Indonézie, najmä od 16. storočí, keď na gických vier a   praktík (ostrov tisícich tvarné umenie), remeslá (šperky, pestro-Jáve zvíťazil islam nad hinduizmom sa chrámov). farebné tkaniny, pletené výrobky) a ar-ostrov Bali stal útočiskom pre vyznáva- chitektúra (kráľovské mohyly z 11. stor.,čov hinduizmu. Bol pod silným tlakom Viera v duchov chrámové stavby s terasovitými nádvo- riami a  bránami s  bohatou sochárskoua  vplyvom hinduistickej šľachty a  kňa-zov z Jávy. Od začiatku 17. storočí. za- Hinduizmus má na Bali výrazne výzdobou).čala expanzia Holandska, ktoré si pro- svojráznu tvár. Na jednej strane vy- znáva množstvo bohov, polobohov, Stará indonézska kultúra sa nastredníctvom Zjednotenej východoin- ako aj duchov predkov. Viera zasahuje ostrove Bali premieta aj vo vzťahu k prí-dickej spoločnosti podmanilo celú Indo- takmer do každej oblasti života. Od 10. rode. Balijskými ekvivalentmi severunéziu. Po zániku spoločnosti prevzalo stor. sa obyvateľstvo stalo vyznávačmi a juhu sú „kaja“ a „kelod“. Sopka Agungod roku 1800 správu nad celou oblasťou hinduizmu a iba časť sú budhisti. V sú- je kaja t.j. dobro (bohovia a predkoviaHolandsko a politicky a ekonomicky ju časnosti sa k hinduizmu hlási až 93 % žijú na kopci) a more je kelod t.j. zlo (dé-ovládalo do polovice 20. storočí (s vý- obyvateľstva ostrova a  je ho cítiť na moni a zlý duchovia žijú v mori).nimkou obdobia počas napoleonských každom kroku.vojen, kedy Holanďania museli ustú-piť Britom). V  rokoch 1942 – 1945 bola Prírodný potenciáljaponská okupácia. Od roku 1946 bolo Často sa na Bali stretávame s ozna- čením ostrov bohov. Či už to budeme cestovného ruchuBali autonómnym územím a od roku chápať v  zmysle destinácie úžasnej a Charakteristická kultúra a  krása1947 začala nezávislosť od Holandska. „božskej“ dovolenky, alebo v  zmysle tropickej prírody robia z ostrova jedenOd roku 1950 sa Bali stalo súčasťou no- dominujúceho náboženského presved- z najpríťažlivejších kútov sveta. Turis-vovytvorenej Indonézskej republiky. čenia. Každému z  bohov je zasvätený tom sa ponúka bujná tropická krajina, chrám, ktorých je na Bali až 3 000. Naj- s dlhými zložitými úsekmi bielych Obyvateľstvo väčším z  nich je chrámový komplex pláží lemovanými palmovými hájmi. Základnou sociálnou jednotkou Besakih. Každá dedina má minimálne Nádherné biele pláže sú len v  južnejobyvateľstva Bali sú Balijčania. Je to 3 chrámy. Dokonca aj každá rodina na časti ostrova na brehu Indického oceá-skupina príbuzných rodín obývajúca Bali má svoj vlastný chrám. Je zasväte- nu. Ostatné pláže sú vulkanické s tma-52
  • 16. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIAvým pieskom. Na pobreží vyrástlo tá príležitosť pozorovať západ slnka. lemuje pobrežie, s množstvom malýchmnožstvo hotelových komplexov, ktoré Turistom stredisko ponúka celý rad barov a reštaurácií. Pri extrémnom príli-vynikajú komfortom, a ktoré každoroč- procedúr v miestnych kúpeľoch, rôzne ve plávanie v stredisku Sanur je obtiaž-ne navštívia milióny turistov. vodné športy, hlavne surfovanie, boha- ne, pri odlive naopak je more tak ďale- tú obchodnú sieť a príjemné posedenie ko, že plávanie je zase nemožné. Vhodné prírodné podmienky na v reštauráciách a kaviarňach priamo najužnom pobreží ostrova, ktoré obmý- Okrem pláží z  prírodných predpo- pobreží.vajú vody Indického oceánu umožnili kladov majú na Bali možnosť turistina Bali vznik troch výrazných oblastí Pláž Nusa Dua ponúka turistom ex- obdivovať krásu krajiny vo vnútrozemí.cestovného ruchu. Všetky sa vyznačujú kluzívnu dovolenku v komfortných ho- Počas výletov nemôžu vynechať pravúmožnosťami vodných športov, surfo- teloch v  príjemných palmových hájoch džungľu v Mandala Wisata Wanaravania, potápania, šnorchlovania a pod. na bielych piesčitých plážach, bez adre- Wana, kde je Monkey forest - opičí lesK dispozícii sú požičovne športových nalínových vodných športov. - rezervácia balijských makakov. Tietopotrieb aj inštruktori. K  najznámejším opice sú veľmi zvedavé a zároveň voči Poloha strediska Sanur je na východ-surfistickým centrám patrí Uluwatu turistom veľmi drzé. Preto je lepšie vy- nej strane ostrova, kde turisti nájdu pre-na južnom cípe Bali. Uluwatské vlny sú hýbať sa priamemu kontaktu s  nimi. dovšetkým pokojnú atmosféru s  mož-nebezpečné a surfovanie na nich priná- Táto rezervácia leží na SZ od Ubudu pri nosťou pozorovať východ slnka. Sanurša silný adrenalínový zážitok. Okrem meste Sangeh. je v  porovnaní s  Kutou a  Nusa Duavodných športov strediská ponúkajú oveľa kľudnejší a je ideálnym miestom Ideálnym miestom na spoznávaniekaždodenne divoké nočné párty. Každá pre trávenie pokojnej dovolenky. Hoci miestnej tropickej flóry je prehliad-z pláží morského pobrežia na juhu Bali toto stredisko postráda západ slnka v ka agrofarmy, ktorá je lokalizovanámá svoje špecifiká. porovnaní s jeho veľkým konkurentom v  krásnej záhrade neďaleko kultúrne- Kuta – je najznámejšia pláž so zla- strediskom Kuta, vyznačuje sa dlhou ho centra ostrova mesta Ubud. Možnotistým pieskom, kde sa turistom nasky- plážou s možnosťou prechádzok, ktorá v nej obdivovať mnohé exotické druhy ovocia ako rastú v svojich prirodzených Foto E. Mišúnová podmienkach. Sú to typické tropic- ké dreviny a  rastliny, ktoré poskytujú ovocie a dochutiny trópov. Turisti majú možnosť ochutnať durian, ktorého obal niekomu smrdí, ale niektorým turistom chutí. Jeho plody nesú pomenovanie kráľovské ovocie. Rambutan je blíz- ky nám známemu ovociu liči, salak je označované ako hadie ovocie. Špe- cifickými sú stromy, či kríky papaye, ananásu, či avokáda. Turisti na vlastné oči môžu vidieť ako rastú plody kakaa, škoricovníka, klinčekov a vanilky. Za- ujímavé sú sladké zemiaky – kasava a celý rad ďalších tropických plodín. V  skromných podmienkach tro- pickej záhrady si možno pochutnať na jednej z  najvýznamnejších baliských špecialít – cibetkovej káve. Cibetka Kopi Luwak je druh najexotickejšej, najkvalit- nejšej a samozrejme najdrahšej kávy na svete, ktorá je balijskou špecialitou. Kopi znamená v jazyku domorodcov káva a luwak je zvieratko ináč známe aj ako cibetka (lat. Paradoxurus hermaphrodi- tus). Jedná sa o malú, 3-5kg mačkovitú šelmu trocha väčšiu než naša mačka, žijúcu vo Vietname a na Indonézskych ostrovoch Jáva a Bali. Meno dostala pod- ľa cibetky, zvieraťa podobajúceho sa na lasičku. Živí sa hmyzom, malými živo- číchmi a tropickými plodmi. Zbožňuje kávové zrná, najmä z odrody arabica a ro- busta. Žije voľne, aj na kávových plantá- žach. Svoj apetít zameriava na najkrajšie a  najväčšie kávové bobule, ktoré prejdúTradičné rezbrárstvo na Bali jej tráviacim traktom. Na ne v tráviacom 53
  • 17. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETAtrakte pôsobia žalúdočné kyseliny a en- Foto E. Mišúnovázýmy, ktoré kávu fermentujú. Po tom,ako ich zje a následne v celosti vylúčiprirodzenou cestou, domorodci jej mla-dý trus pozbierajú a vyberú z neho ne-poškodené zrná kávy, ktoré ručne dočis-tia. Pretože zrná nevie stráviť, vznikázo zŕn káva Kopi Luwak, ktorá je údajnenajlahodnejšia káva na svete. Prvýkrátsa tento výnimočný nápoj, na ktorom sipochutnávajú najmä fajnšmekri, dostalna trh vďaka rodine z Jakarty koncom19. storočia. Okrem cibetky možno v ag-rofarme obdivovať kalonov – veľkýchnetopierov a  množstvo domácej hydiny(čierne sliepky). Prírodnú scenériu vnútrozemiaostrova Bali dokresľujú na viacerýchmiestach terasovité ryžové políčka. Ty-pické sú hlavne ryžové políčka pri Te-gallangu. Turisti majú možnosť pozdĺžcesty obdivovať a zastaviť sa v dedináchv skromných chatrčiach miestnych oby-vateľov, ktorí sú srdeční a veľmi ochotní Praženie kávových zŕn cibetkypodeliť sa s  nimi o  svoje skromné prí-bytky. aby odišiel. On zhodil do mora skalu, ráty a kamery, ktoré v niektorých prípa- ktorá sa zmenila na ostrov, na ktorom doch hádžu do mora a turisti sa s nimi Kultúrno-historický bol postavený jeden z najatraktívnejších viac nestretnú. Návšteva areálu chrámu potenciál a najnavštevovanejších chrámov na Bali. Uluvatu je pre turistov nezabudnuteľ- Chrám je prístupný iba veriacim. Všetky ným zážitkom. Turisti sem prichádzajú Okrem pobrežia s možnosťou oddy- chrámy na pobreží boli stavané na osla- skôr podvečer, kedy môžu sledovať zá-chu a relaxu je neoddeliteľnou súčasťou vu Boha mora. Budované boli na okraji pad slnka priamo nad chrámom Uluvatucestovného ruchu na ostrove Bali kultúr- výbežkov, čím po zotmení predstavujú a potom za hlbokej tmy sa oddávať ob-ny cestovný ruch. Bohatá história a šted- kolorit svetiel, zabiehajúcich často ďale- divovaniu opičieho tanca s tanečníkmi aré pozostatky indickej kultúry zanechali ko do mora. s mužským zborom, ktorý je magickýmnespočetné množstvo kultových stavieb, tancom nazývaným kecak – ohňový, opi-architektonických skvostov a  kultúr- Najvýznamnejším kultúrnym a čí tanec. Tanec je bez hudby a je rozprá-no-historických pamiatok. umeleckým centrom ostrova je mesto vaním príbehu z eposu Ramajána (kráľ Ubud. Známe je ako ostrovné centrum Jednou z  najvyhľadávanejších je Rama a jeho manželka Šinta). Priamo na umenia, tanca a špecifickej kuchyne. Na-„matka všetkých chrámov“ Besakih. Je romantickej pláži Jimbaran, si večer pri chádza sa tu areál najväčšieho chrámuto obrovský chrámový komplex, ktorý sviečkach môžu pochutnávať na roman- mesta Pura Sara Swaty. Turisti pri jehopozostáva z 30 chrámov rozložených na tickej večeri, pripravenej z čerstvých plo- návšteve musia rešpektovať povinnú7 terasových úrovniach. Leží na úpätí dov mora, vylovených priamo z hlbín. sarongu. Balijskí bohovia sú prejavomnajväčšej baliskej sopky Gunung Agung jedinej najvyššej božskej bytosti, nazý- Súčasťou výletov do vnútrozemiavo výške asi 1 000 m n. m. vanej Sangjang Widi Wasa. V  Ubude je ostrova je návšteva remeselníckych diel- Známym pútnickým chrámom Balij- známa tržnica, ktorá je pestrofarebná ní, ktoré sa koncentrujú predovšetkýmčanov na juhozápadnom pobreží ostro- s množstvom suvenírov, tropického ovo- pozdĺž cesty z  hlavného mesta Denpa-va je chrám Tanah Lot – symbol Bali. cia a  textilných výrobkov. V  blízkosti saru do kultúrneho centra ostrova mes-Založený bol v 16. st. a  prístupný pre tržnice si možno pochutnať na miestnej ta Ubud. Remeselnícke výrobky sa stalipútnikov je iba za odlivu. Denne sem dobrôtke, ktorou je malé pečené prasiat- dôležitou súčasťou exportu ostrova. Priprichádzajú stovky veriacich a  turistov. ko – babi guling. návšteve typických remeselníckych diel-Je to najfotogenickejší morský chrám, Chrám Uluvatu – leží na južnom ní možno za prítomnosti sprievodcu po-kde je zaujímavé prísť podvečer a zažiť cípe ostrova obmývaného Indickým zorovať šikovných majstrov priamo primorský príliv, ktorý chrám oddelí mor- oceánom na vysokých skalných bralách. práci. Sú to kamenári, rezbári, šperkári,skou vodou od pevniny. Zástupy pútni- Na okolí chrámu sa zdržiavajú a pobe- maliari, batikári látok a  pod. Možnosťkov tak každodenne smerujú k  tomuto hujú nebezpečné opice, ktoré sú zve- zakúpenia upomienkových predme-posvätnému pútnickému miestu a trávia davé a  drzé. Sú to makaky, na ktoré si tov je priamo na mieste.tu celé hodiny. Podľa jednej z  legiend turisti musia dať pozor, pretože ich bez Jednou z  najvyhľadávanejších jehinduistický kňaz uvidel svetlo vychá- problémov dokážu okradnúť. Opice sú drevorezbárska dielňa s  domácimi ši-dzajúce z prameňa a začal miestnym všadeprítomné a často okrádajú turistov kovnými majstrami s  drevom, ktorá jeobyvateľom kázať. Kňazi ho vyzvali, o dioptrické aj slnečné okuliare, fotoapa- umiestnená priamo v areáli galérie. Pri54
  • 18. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA návšteve dielne má človek pocit, že kaž- dý Balijčan je umelec. Z ebenového, ma- hagónového, krokodílieho (šedá kôra stromu ako koža krokodíla), či santalo- vého voňavého dreva vedia drevorezbá- ri vykúzliť prekrásne a nevšedné ume- lecké diela. Za drevorezbárskou dielňou v ničom nezaostáva neďaleká dielňa na výrobu zlatých a strieborných šperkov, v  ktorej pracujú skôr ženy. Svojim maj- strovstvom dokážu vykúzliť zo zlata a  striebra prekrásne jemné umelecké skvosty. Indonézske umenie batiky má bo- hatú tradíciu. Typická dielňa na batiko- vanie sa nachádza v mestečku Tophati. Prehliadku dielne nevynechá žiadna skupina výletníkov, a  tak ju denne Graf 1. Vývoj počtu zahraničných turistov Indonézie v tokoch 2000 až 2011. Zdroj: navštívia stovky turistov. Atraktívnu Central Statistics Board prírodu, osobitú kultúru s  množstvom zachovalých historických a  sakrálnych pamiatok umocňuje nesmierna dobro- srdečnosť a  prívetivosť Balijčanov, pre ktorých turisti nie sú nežiaduci ale na- opak im prejavujú náklonnosť. Nene- chajú sa turistami rušiť v každodennom živote na tradičnom balijskom vidieku v  skromných príbytkoch, ani na typic- kých ryžových políčkach. Svoje tradič- né obydlia ukazujú bez problémov tu- ristom. K najstarším vidieckym sídlam ostrova Bali patrí dedina Tenganan, ktorá sa nachádza v  blízkosti východ- ného pobrežia. Žijú v nej potomkovia pôvodných obyvateľov ostrova z kme- ňa Aga. Sú tu tradičné balijské obydlia, ktoré odolávajú vplyvom modernej civi- lizácie. Miestni obyvatelia žijú v skrom- Graf 2. Vývoj počtu zahraničných návštevníkov Bali v rokoch 2004 až 2011. Zdroj: ných podmienkach tradičným vidiec- Statistics Indonesie, MTCE, 2012 kym životom. Cestovný ruch v Indonézii a na Bali Cestovný ruch v Indonézii je dôle- žitou súčasťou indonézskej ekonomiky. V roku 2010 sa toto odvetvie podieľalo 4,8 % na hrubom domácom produkte tohto ostrovného štátu. Inštitucionálne odvetvie spadá pod Ministerstvo kul- túry a  cestovného ruchu, ktoré Indo- néziu propaguje ako typickú tropickú destináciu s bielymi piesočnatými plá- žami, s 50 národnými parkami, z kto- rých niektoré sa dostali do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNE- SCO (tri národné parky má ostrov Su- matra, po jednom v  Papue, na Jáve a pod.). Prírodné zaujímavosti sú dopl- Graf 3: TOP 10 zahraničných návštevníkov Bali v roku 2011. Zdroj: Statistics nené bohatým kultúrnym dedičstvom, Indonesie, MTCE, 2012 ktoré je odrazom dynamickej histórie, 55
  • 19. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA kríza spôsobila nielen nízky nárast tu- ristov (o 1,43 %) a  skrátenie dĺžky po- bytových dní, ale aj zníženie príjmov na 995 tis. USD. Z  desať najnavštevovanejších des- tinácií súostrovia, ktoré uvádza Šta- tistický úrad Indonézie je na prvom mieste ostrov Bali. Niežeby mal ostrov krajšie pláže alebo vzácnejšie archi- tektonické skvosty ako iné ostrovy. Jedným z  hlavných dôvodov je hin- duizmus, ktorý cítiť na každom kroku. Ostrov Bali sa stal pre turistov jeden z najpríťažlivejších kútov sveta. V tro- pických horúčavách môžu turisti cho- diť v krátkych nohaviciach, na plážach bez problémov pobehovať v  plavkách Tabuľka 1. Vývoj ukazovateľov cestovného ruchu Indonézie. Zdroj: Statistics a  slobodne popíjať miešané drinky. Indonesie, MTCE, 2012 Preto sem prúdi od roku 2009 každo- ročne viac ako 2 mil. turistov. V  rokuetnickej rôznorodosti a  zachovaných Hoci na jednej strane sa dĺžka pobytu 2011 počet zahraničných turistov natradícií miestneho obyvateľstva. turistov skracuje, počet dovolenkárov Bali prekročil 2,75 mil., čo je dvakrát zo zahraničia má od roku 2008 stú- viac ako na začiatku tretieho tisícročia. V rokoch 2000 až 2007 príjazdy za- pajúcu tendenciu. Z  5,0 mil. turistovhraničných turistov mali kolísavý cha- Cestovný ruch je veľmi dôležitým v roku 2000 počet zahraničných turis-rakter. Do Indonézie prišlo dovolen- odvetvím pre Bali. Príjazdy návštevní- tov v  roku 2008 vzrástol na 6,4 milió-kovať do roku 2006 okolo 5 miliónov kov zo zahraničia sú pre ekonomiku na, o dva  roky na to prekročil 7 mil.zahraničných turistov s  priemernou ostrova významným zdrojom devízo- a  v  roku 2011 zaznamenal enormnýdĺžkou pobytu viac ako 9 dní. Priemer- vých príjmov. Ich výška je ovplyvňo- nárast nad 7,6 milióna.ná dĺžka pobytu sa od začiatku nášho vaná nielen počtom príjazdov, ale ajstoročia neustále skracuje. Ak v  roku Nárast nastal rovnako vo výdav- štruktúrou zahraničných návštevní-2000 zahraniční turisti v  priemere koch zahraničných turistov. V  roku kov. Vítaní sú predovšetkým solventnív Indonézii strávili viac ako desať dní 2002 priemerný príjem z  cestovného turisti z USA, Veľkej Británie, či z kra-(12,26 dňa), v roku 2008 sa dĺžka skrá- ruchu predstavoval 893 tis. USD, rok jín Stredného východu. Významnýmtila na 8,5 dňa a  v  posledných rokoch 2008 zaznamenal ich nárast až na 1,17 zdrojom príjmov je aj  predaj remesel-sa viaže iba na dobu jedného týždňa. mil. USD. O  rok neskôr celosvetová ných výrobkov, ktoré si turisti s  obľu- bou nakupujú. Foto E. Mišúnová Štruktúra zahraničných návštevníkov Najviac turistov na Bali prichádza z Austrálie, na ktorých pripadá takmer 800 mil. ročne. V  posledných rokoch prejavili zvýšený záujem o  Bali Číňa- nia, ktorých ako sa ukázalo okrem trá- venia dovolenky zaujímajú možnosti investovania na tomto ostrove. K  po- četnej skupine zahraničných návštev- níkov na ostrove Bali patria Japonci, Malajci, Taiwanci a Juhokórejčania. Aj mnoho návštevníkov z Európy vy- hľadáva možnosti tráviť dovolenku na nádherných plážach, ktoré obklopujú a  lemujú palmové háje trópov. Sú to hlavne Francúzi, Briti a  Nemci. Pod 100 tis. návštevníkov v  roku 2011 boli Američania. Cestovný ruch je odvetvie, ktoré negatívne ovplyvňujú a  do rozvoja ktorého negatívne zasahujú prírodnéPútnický chrám Tanah Lot katastrofy. Tieto často postihujú kraji-56
  • 20. METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE 2/2012 GEOGRAFIA Foto E. Mišúnová ale hlavne zemetrasenie sprevádzané vlnami cunami v  roku 2004. Napriek Literatúra a pramene týmto nešťastiam cestovný ruch zo- BAAR, V.: Národy na prahu 21. století: eman- stáva pre Bali významným zdrojom cipace nebo nacionalismus? Ostravská uni- príjmov. verzita, Nakladatelství Tília, Ostrava 2002, 415 str. Záver KOLEKTÍV AUTOROV: Encyklopédia Be- liana A- Belk. Prvý zväzok, Encyklopedický Veľké množstvo turistov má ale ústav SAV, Bratislava 1999. i svoje tmavé stránky a pokiaľ Bali KUNSKÝ, J. a  kol.: Zeměpis světa. Asie bez nezačne rýchlo jednať a nenájde asijské části SSSR. Orbis, Praha 1965, 470 str. riešenie na vzniknuté problémy, môže jeho povesť ako destinácia http://www. bali.com trvalo utrpieť. Jedným z  problémov http://www.baliguide.com cestovného ruchu na Bali je rozvoj in- fraštruktúry, invázia tohto odvetvia ht t p://w w w.c a no e.c a/Trave l/A si a/ do života miestnych tradícií a  dopad SouthEast/2012/02/10/19364661.html?- cestovného ruchu na život obyvateľov cid=rsstravelfeatures ostrova. http://www.cia.gov/library/publi- Veľkým problémom na Bali je od- cations/the-world-factbook/geos/ pad a znečistenie na uliciach v južnom id.html. Kŕmenie opíc v Opičom lese regióne na Bali, s  ktorým sa ostrov http://www.demografi.bps.go.id/vers/in-nu v podobe záplav, cunami, zosuvov nedokáže sám vysporiadať. Ostrov sa dex.php?pôdy. Nešťastné udalosti spôsobili dostal do začarovaného kruhu - čímmiernu recesiu tohto odvetvia. Išlo viac sa snaží podporiť cestovný ruch a http://www.cia.gov/library/publi-o teroristické útoky na turistické leto- rast zisku z tohto odvetvia, tým viac sa cations/the-world-factbook/geos/viská Kuta a  Jimbaran. Negatívne sa situácia zhoršuje a tým menej turistov id.html.prejavilo ohrozenie vtáčou chrípkou sem kvôli znečisteniu prichádza. http://www.asiapacific.unwto.org Geografické testy pre stredné školy 1 – 2012 Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, Pavel Sadloň Od čísla 2 ročníka 2012 časopisu Geografia sa redakčná rada rozhodla uverejňovať v každom čísle Geografie námety na testy (aj s riešeniami). Zdrojom sú úlohy z geografických olympiád. Každá z úloh je aj ohodnotená stupňom náročnosti od najjednoduchších úloh (1) po najnáročnejšie úlohy (5). Na každú otázku je práve jedna správna odpoveď. Za každú správne označenú odpoveď skúšaný získa 1 bod. 01. Podľa mierky mapy (pokiaľ je mierka veľká) možno určiť, aká je skutočná vzdialenosť rôznych objektov v krajine. Dva domy sú vzdialené v skutočnosti 30 km. Na mape je ich vzdialenosť 40 cm. Aká je mierka mapy? a) 1 : 10 000 b) 1: 25 000 c) 1 : 50 000 d) 1 : 75 000 Hodnotenie 5 02. Najprísnejšie strážená a  z  oboch strán vojensky kontrolovaná je hranica medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou a Kórejskou republikou. Rovnobežka, ktorou vedie, ďalej prechádza aj cez: a) Turecko b) Srbsko c) Maďarsko d) Slovensko Hodnotenie 5 03. Pre každé miesto na zemskom povrchu možno určiť aj jeho presnú vzdialenosť od stredu Zeme. Ktoré z uvedených miest je bližšie k stredu Zeme ako Bratislava? a) Moskva v Rusku b) Buenos Aires v Argentíne c) Porto v Portugalsku d) Auckland na Novom Zélande Hodnotenie 5 57
  • 21. 2/2012 GEOGRAFIA METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE04. Americká Samoa si koncom roka 2011 prestavila čas. Pridala sa ku štátom, v ktorých na Zemi začína kalendárny deňako prvý. O koľko hodín tam začal nový rok 2012 skôr ako začal na Slovensku?a) o desať hodín. b) o jedenásť hodín. c) o dvanásť hodín. d) o trinásť hodín.Hodnotenie 505. Počet obyvateľov na 1 km² sa označuje aj ako hustota obyvateľstva alebo ešte správnejšie hustota zaľudnenia. Akúhustotu zaľudnenia má štát s rozlohou 49 000 km² a s počtom obyvateľov 7 350 000? a) 75 obyvateľov/km² b) 95 obyvateľov/km² c) 115 obyvateľov/km² d) 150 obyvateľov/km²Hodnotenie 206. Zem vykonáva viacero pohybov, medzi najzákladnejšie patria obeh Zeme okolo Slnka a rotácia Zeme okolo vlastnejosi. Zem sa okolo svojej osi otočí o 360º za 23 hodín a 56 minút, pričom jeden deň trvá 24 hodín. Koľkokrát sa za rok 2012otočí Zem okolo svojej osi?a) 364-krát. b) 365-krát c) 366-krát d) 367-krátHodnotenie 507. Na Zemi rozlišujeme podľa pôvodu tri základné typy hornín: vyvreté, usadené a premenené. Medzi usadené horninynepatrí:a) pieskovec b) rula c) dolomit d) vápenecHodnotenie 208. Podľa toho aká je vzájomná poloha Zeme a Slnka, v rôznych častiach našej planéty je tma alebo svetlo. Určte, keďv Londýne vychádza slnko, tak v New Yorku:a) slnko práve zapadlo b) slnko je najvyššie na oblohe. c) slnko práve vychádza. d) slnko je pod horizontomHodnotenie 509. Na Zemi existuje veľké množstvo vierovyznaní. Štyri najpočetnejšie sú kresťanstvo, islam, hinduizmus a budhizmus.Jedným z  najrozšírenejších kresťanských vyznaní je rímskokatolícke. V  ktorom z  uvedených štátov je prevládajúcimnáboženstvom?a) v Írsku b) v Grécku d) vo Švédsku d) v AnglickuHodnotenie 410. Zem je geologicky stále aktívne vesmírne teleso. Jednotlivé oblasti vznikli v  rôznych geologických obdobiach.V ktorej z uvedených oblastí sa nachádzajú najstaršie horniny?a) Hlbokomorské priekopové prepadliny Tichého oceána. b) Oceánske panvy Atlantického oceána.c) Kanadský štít d) Tibetská náhorná plošina.Hodnotenie 411. Atmosféra sa v rôznych výškach líši špecifickými vlastnosťami, medzi ktoré patria hustota a teplota vzduchu. Väčšinadopravných lietadiel používa na presun na veľké vzdialenosti prevažne vrstvy atmosféry vo výške:a) od 8,1 do 12 km b) od 12,1 do 14 km c) od 14,1 do 16 km d) od 16,1 do 18 kmHodnotenie 258
  • 22. METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE 2/2012 GEOGRAFIA12. Veková pyramída je často využívaná pri charakteristike demografických javov v štátoch, regiónoch či sídlach. Čo saz vekovej pyramídy nedá určiť?a) vekové zloženie b) vzdelanostné zloženie. c) počet obyvateľov podľa veku. d) pohlavné zloženie. Hodnotenie 313. Väčšina slovenských jazier patrí medzi jazerá, ktoré vznikli pôsobením ľadovcov. Ktoré z uvedených vodných plôchk nim patrí?a) Počúvadlo. b) Morské oko. c) Popradské pleso. d) Zlaté piesky.Hodnotenie 114. Sopky sa viažu na geologicky aktívne oblasti. Najviac činných sopiek z uvedených štátov je v:a) Taliansku. b) Česku. c) Nemecku. d) Švédsku.Hodnotenie 115. Od určitej nadmorskej výšky sa sneh udržiava počas celého roka. Takéto oblasti sa nachádzajú nad snežnou čiarou.V ktorom z uvedených štátov sa nachádza snežná čiara v najnižšej nadmorskej výške?a) Keňa. b) USA. c) Arménsko. d) Nepál. Hodnotenie 316. Populačná explózia je typická pre súčasnosť. Nárast obyvateľstva však nie je rovnomerný. V ktorom z uvedenýchštátov pribúda ročne najmenej obyvateľov?a) Slovensko. b) USA. c) Rusko. d) Francúzsko.Hodnotenie 417. Veľkú hrozbu pre zdravie obyvateľov predstavuje malária – choroba, ktorú prenášajú komáre. Boj s ňou je veľmizložitý a zapájajú sa do neho aj naši odborníci. Pomáhajú tak postihnutým regiónom, kde sa vyskytuje. Z uvedenýchoblastí je najväčšou hrozbou:a) v Škandinávii. b) v Strednej Ázii. c) v Austrálii. d) v Západnej Afrike.Hodnotenie 118. Na Slovensku pribúda obyvateľstvo veľmi pomaly, v ktorom z uvedených štátov žije menej detí do 15 rokov akov našej vlasti?a) Slovinsko. b) Sýria. c) Burundi. d) Mjanmarsko.Hodnotenie 319. V ktorých 4 štátoch žije vyše polovice obyvateľstva EÚ?a) Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, Švédsko b) Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Talianskoc) Nemecko, Španielsko, Taliansko, Poľsko d) Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, FrancúzskoHodnotenie 320. Slovensko je prevažne hornatá krajina. Do vyššej nadmorskej výšky ako 1 500 m siaha pohorie:a) Vihorlat b) Štiavnické vrchy c) Chočské vrchy d) Levočské vrchyHodnotenie 1 59
  • 23. 2/2012 GEOGRAFIA METÓDY VO VÝUČBE GEOGRAFIE21. Ktoré z uvedených miest bolo dňa 10. 2. 2012 o 12.00 nášho času najďalej od Slnka?a) Kyjev b) Žilina c) Sydney d) WashingtonHodnotenie 522. Keď porovnáme súhrnnú plochu jazier, tak z uvedených susedných štátov ju má od Slovenska menšiu:a) Maďarsko b) Poľsko c) Rakúsko d) ČeskoHodnotenie 323. Spádová krivka zobrazuje:a) úbytok hornín. b) sklon ciest v štáte c) spád rieky d) efektivitu odpadového hospodárstva. Hodnotenie 224. V ktorom z uvedených štátov žije najviac tiav?a) Austrália. b) Brazília. c) Madagaskar. d) Malajzia.Hodnotenie 325. V Afrike je v súčasnosti najviac samostatných štátov zo všetkých svetadielov. V roku 2011 vznikol najmladší z nich,nachádza sa na:a) severovýchode Afriky b) západe Afriky c) juhu Afriky d) severozápade AfrikyHodnotenie 126. Slovensko je štát s najvyšším počtom automobilov vyrobeným na jedného obyvateľa. V ktorom z našich krajov nieje lokalizovaná veľká automobilka?a) Bratislavskom b) Košickom c) Žilinskom d) TrnavskomHodnotenie 127. Pri ceste naprieč Spojenými štátmi americkými z východu na západ sa nachádzajú postupne:a) Apalačské vrchy, Veľké prérie, Skalnaté vrchy, Kaskádové vrchy b) Apalačské vrchy, Veľké prérie, Kaskádové vrchy, Skalnaté vrchy c) Apalačské vrchy, Skalnaté vrchy, Veľké prérie, Kaskádové vrchy d) Atlantická nížina, Veľké prérie, Kaskádové vrchy, Skalnaté vrchyHodnotenie 328. Európska únia prekonáva v súčasnosti ťažšie ekonomické obdobie, ktoré ovplyvňuje aj euro. V ktorom z uvedenýchštátov sa nepoužíva euro ako národná mena?a) Grécko. b) Fínsko. c) Švédsko. d) Španielsko. Hodnotenie 230. V  kartografii sa na vyjadrenie mapových znakov používajú rôzne geometrické tvary, ktorými sa odlišujú prvkyv skutočnej krajine. Aký znak sa nepoužíva na označenie sídel?a) päťuholník. b) kružnica. c) štvorec. d) úsečka.Hodnotenie 360
  • 24. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA 2/2012 GEOGRAFIA Použitá literatúra ČIŽMÁROVÁ, K.: Didaktika geografie I. Fakul ta prírodných vied, Banská Bystrica 2000, 166 str. DUBCOVÁ, A., KRAMÁREKOVÁ, H. Geografia v otázkach a úlohách. Zbierka úloh a otázok geografickej olympiády. ENIGMA, Nitra 2001. 365 str. KAROLČÍK, Š.: Základy tvorby a  využitia didaktických testov a  interaktívnych cvičení vo vyučovaní geografie. Univerzita Komenského. Bratislava 2012. str. KANCÍR, J. a kol .: Geografia. 1 000 úloh a riešení pre záujemcov o vysokoškolské štúdium. FHaPV, Katedra geografie a geoekológie, Prešov 1998, 176 str. KRAMÁREKOVÁ, H., DUBCOVÁ, A., AHLERSOVÁ, A.: Geografia. Zbierka úloh a otázok geografickej olympiády o miestnej krajine a úlohách. Okres Nitre. 2. dopl. vyd. ENIGMA, Nitra 2001, 74 str. LIKAVSKÝ, P., ZAŤKOVÁ, M. a kol .: Geografia v otázkach a úl ohách. Zbierka vybraných otázok a úl oh geografickej ol ympiády pre stredné školy. ENIGMA, Nitra 2000. 277 str. WAHLA, A.: Terminologický a výkladový slovník didaktiky geografie. PFUK, Ostrava 1983.Čiernohronskej železničke pribudli kilometre Magdalena Zaťková O Čiernohronskej železnici sme sa už zmienili v našom časopise trikrát. Prvý článok vyšiel v roku 2004 a venoval sa mikroregiónu Čierny Hron, o železnici sa písalo aj v článku z toho istého roku o otvorení prvého lesníckeho skanzenu na Slovensku vo Vydrovskej doline. Tretí článok z roku 2009 vyšiel pri príležitosti 100. výročia vzniku pôvodnej úzkorozchodnej trate a otvorenia náučného chodníka históriou a tradíciami Čierneho Balogu. V tomto príspevku po stručnom prehľade histórie a obnovy ČHŽ prinášame informácie o úspešnej realizácii prvého z plánovaných projektov – otvorenie obnoveného úseku trate Čierny Balog – ukončení prevádzky 30. decembra 1982 Dobroč. zostalo iba 36 km – v  tej dobe už po- slednej lesnej železnice na Slovensku. Neúnavne slúžila 73 rokov pri odvoze vyťaženého dreva z balockých lesov na História a súčasnosť bočky, v  roku 1928 dokončili dôležitú a najdlhšiu trať zo Sv. Jána cez Kameni- pílu v  Jánošovke a  Štiavničke, reziva na export s  prekládkou na vozne ČSD Už vyše 100 rokov patrí Čierno- stú dolinu do Sihly (26 km). Po stagnácii v  Hronci a  v  rokoch 1927-1962 aj pravi-hronská železnica ku koloritu doliny v ťažbe a vývoze dreva počas hospodár- delnej osobnej doprave na úseku ČiernyČierneho Hrona a  obce Čierny Balog. skej krízy v tridsiatych rokoch sa dopyt Balog – Hronec – Štiavnička.Jej história sa začala v  apríli 1908 vý- po dreve opäť zvýšil počas 2. svetovejstavbou prvého úseku trate s  úzkym vojny, čo viedlo k  dokončeniu rozosta- Tradícia dobrovoľných mládežníc-rozchodom 760 mm z  Hronca na Čierny vaných úsekov tratí. V  roku 1946 bola kych brigád pri obnove ČHŽ sa začalaBalog v dĺžke 10,3 km, otvoreného už 8. dĺžka tratí takmer 126 km, v  nasledu- už v lete 1983. Vďaka nim sa podarilo pojanuára 1909. V tom istom roku postavi- júcich rokoch po predĺžení niektorých desiatich rokoch od 1. mája 1992 uviesťli odbočku na pílu v  Jánošovke (asi 1,5 odbočiek dosiahla vyše 132 km. Medzi do prevádzky prvý krátky úsek tratekm) a súčasne sa začala stavať dôležitá železnicami na Slovensku vynikala naj- z  Čierneho Balogu do doliny Vydrovo.2,7 km trať z Hronca na pílu v Štiavnič- väčšou dĺžkou a rozvetvenosťou. Do útl- O  rok neskôr začala doprava aj na ce-ke. V  roku 1912 predĺžili trať z  Balogu mu prechádzala ČHŽ od sedemdesia- lom hlavnom úseku trate z  Balogu doo  3,4 km na Dobroč. Výstavba ďalších tych rokov v dôsledku zmien spôsobov Hronca a  od 1. mája 2003 na trati Hro-úsekov pokračovala aj cez prvú svetovú ťažby a približovania dreva výkonnými nec– Chvatimech, čím dĺžka obnove-vojnu do dolín vo Vydrove, Dobroči a zo mechanizmami a  prudkého nástupu ných tratí dosiahla 16 km. Za 20 rokovSeleckej pri Hronci do Osrblia a  na Tri nákladných áut na prevoz. Postupne sa sa stala železnička hlavným magnetomvody (11,4 km). V  povojnových rokoch rušili trate do dolín, roku 1973 bola ich turistického ruchu, cieľom tisícov náv-sa predlžovali trate o nové úseky a od- dĺžka ešte 90,6 km, pri definitívnom števníkov z  rôznych oblastí Slovenska 61
  • 25. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA Foto M. ZaťkováPekný pohľad z vlaku na osady Jánošovka a Fajtovi zahraničia. Najväčší počet prichádza o  život pri značne rizikovej práci v  le- pracovníci lesov, Ministerstva pôdo-na otvorenie letnej sezóny 1. mája a  na soch (od roku 1976 bolo v  lesníctve na hospodárstva a  najvyšších štátnychDeň stromu v júli. Návštevnosť výrazne Slovensku zaznamenaných viac ako 320 orgánov (často aj prezident a  premiérvzrástla najmä od otvorenia Lesníckeho smrteľných pracovných úrazov). V roku SR). Čiernohronská železnica sa dostalaskanzenu vo Vydrovskej doline roku 2009 pri  príležitosti osláv 100. výročia v roku 2010 na základe verejného hlaso-2003, ktorého širšou súčasťou je aj Sym- vzniku ČHŽ bol otvorený Náučný chod- vania obyvateľov medzi „Sedem divovbolický lesnícky cintorín, nachádzajúci ník históriou a tradíciami Čierneho Ba- Banskobystrického kraja“.sa asi o  pol kilometra vyššie v  lese pri logu, ktorý vedie zo stredu obce mimoceste. Slávnostne bol otvorený 28. ok- hlavnej cesty ku skanzenu. Každý rok Otvorenie obnovenejtóbra 2004 a každoročne sa tu koná kon- pribúdajú v areáli vo Vydrovskej dolinecom októbra pred sviatkom zosnulých nové exponáty a zaujímavosti. Na sláv- trate Čierny Balog –pietny akt. Na drevenej palisáde je už nostných podujatiach sa okrem počet- Dobroč294 tabuliek s menami ľudí, ktorí prišli ných návštevníkov zúčastňujú poprední K rozšíreniu doterajších turistických Foto M. Zaťková atraktivít v regióne významne prispieva aj obnovenie ďalšieho štvorkilometrové- ho úseku trate Čierny Balog – Dobroč, ktorá je najvzdialenejšou osadou (tzv. „spojených štátov balockých“). Čierno- hronská železnica získala pre priprave- ný projekt rekonštrukcie tohto úseku fi- nančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja EÚ – Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská re- publika – Slovenská republika 2007-2013. Realizácia medzinárodného projektu „Spolupráca lesných železníc Čierneho Balogu a  Nadybörzsöny, koordinovaný rozvoj cestovného ruchu a  vytvorenie spoločných maďarsko-slovenských tu- ristických atrakcií“ sa začala 1. októbra 2010. Samotná výstavba sa uskutočnila dosť rekordne v dvoch etapách – do no- vembra 2011 bola hotová viac než polo- vica trate po osadu Pusté (Pustô) a  na Symbolický lesnícky cintorín v skanzene vo Vydrove jar 2012 dokončili celý úsek po Dobroč.62
  • 26. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA 2/2012 GEOGRAFIA Foto M. Zaťková v  areáli železničnej stanice v  Čiernom Balogu, kde po príhovoroch riaditeľa ČHŽ a pozvaných hostí nasledovalo prestrihnutie pásky dokumentované početnými fotografmi a  prvá jazda vlaku s viacerými vozňami plnými náv- števníkov. Cez prestávku na ihrisku v Jánošovke vystúpili hudobné a  tanečné skupiny a po krátkej pauze na koneč- nej stanici v Dobroči program pokračo- val pri spiatočnej ceste opäť na ihrisku „kavalkádou vozidiel“ – predvedením všetkých druhov vozňov, vrátane ama- térsky zostrojených. Program ukončilo exhibičné futbalové stretnutie dobro- voľníkov ČHŽ a  dorastencov TJ Tatran Čierny Balog. Výhľady na okolie obnovenej trate Počas jazdy na Dobroč sa strieda- jú pekné pohľady na krajinu s  menej pôsobivými. Hneď prvý úsek trate zo stanice v  Č.  Balogu prechádza cezPríhovor riaditeľa Ing. Aleša Bíleka na otvorení nového úseku trate ČHŽ Foto M. ZaťkováTrať vedie po pôvodnej trase, avšak re- z Balogu na Dobroč (1912-2012). Osla-konštrukcia bola nevyhnutná úplne od vám predchádzala unikátna jazda vla-základu – uloženie štrkového podložia, ku s najväčšou parnou lokomotívou navystavanie mostíkov a priepustov pre Slovensku „Albatros“ po trase Bratisla-potoky popod trať, položenie nových va – Prievidza – Horná Štubňa –Diviakypodvalov a  koľajníc. Okrem výstavby – Banská Bystrica – Hronec, ktorým satrate získali v rámci projektu financie aj návštevníci z rôznych oblastí mohli do-na novú parnú a motorovú lokomotívu i stať do centra osláv i naspäť. Mimoriad-moderný informačný osobný vozeň. ne vlaky vypravili aj na trasách Zvolen – Hronec a Hronec – Pohronská Polhora Otvorenie nového úseku pripadlo – Zbojská – Tisovec a  späť. Slávnostnéna 20. výročie obnovenia prvého úseku otvorenie obnovenej trate na Dobroč saČHŽ do Vydrova (1992 – 2012) a zároveň uskutočnilo na poludnie 30. apríla 2012na 100. výročie výstavby pôvodnej trate Páska čaká na prestrihnutie. www.chz.sk rozsiahly areál bývalej píly Smrečina Jánošovka, ktorá bola po stopäťdesiat- ročnej činnosti od roku 2004 uzavretá (prácu stratilo vyše 100 zamestnan- cov). Rozsiahla prázdna, čiastočne zdevastovaná plocha s ruinami budov môže pôsobiť, najmä na návštevníkov prichádzajúcich prvýkrát až deprimu- júco. Je však vizitkou súčasného stavu drevárskeho priemyslu na Slovensku, rovnako ako viaceré bývalé píly a dre- vokombináty na Pohroní (Polomka, Červená Skala, Brezno-Halny, Štiav- nička a ď.), či inde. Nevedno, aký osud stihol strojové zariadenia píly (parný stroj, gátre), ktoré sa mali stať tech- nickou pamiatkou. Objavujú sa rôzne úvahy aj o  využití resp. rekultivácii veľkého pozemku, zatiaľ slúži iba jeho dolná časť ako parkovisko počas osláv Prestrihnutie pásky vo Vydrove. 63
  • 27. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA Foto M. Zaťková Železničkou bližšie k Dobročskému pralesu a Klenovskému Vepru Predĺžením trate na Dobroč dosiahla obnovená ČHŽ celkovú dĺžku 20 km, čo je približne iba 15 percent z dĺžky pôvod- ných tratí. Viedli nielen do vydrovských, ale aj všetkých troch dobročských dolín – Brôtovo, Páleničné a  Šaling. V  doline Brôtovo sa dalo vyviezť železnicou pria- mo pod Dobročský prales, v Páleničnom viedla odbočka až do dolinky nazývanej „Pod Veprom“,  v  Šalingu do Starej doli- ny severne od Klenovského Vepra (názov „vepor“ – v  staroslovienčine zn. „kanec, brav“, podobne česky “vepř“). Dobročský prales, jedno z  najstarších chránených území na Slovensku – od roku 1913, je vzdialený 6 km južne od osady Dobroč Odchod vlaku zo stanice Dobroč na Čierny Balog dolinou Brôtovo. V súčasnosti má rozlohu 103,85 ha, ochranné pásmo 100,44 ha. Na základe zákona NR SR sa Dobročský pra- Príjemné panoramatické pohľady ani nebol priestor. Po prejazde cez hlav- les stal od roku 1995 národnou prírodnouposkytuje ďalší úsek trate prechádza- nú cestu prechádza vlak okolo rómskej rezerváciou (NPR) s  najvyšším stupňomjúci popri osade Jánošovka. Z  ulicovky osady s  typickými malými obydliami, ochrany. Jej cieľom je zachovanie zvyškuso starými domami sa rozrástla od šesť- medzi ktorými sa vyníma tesne pri trati pôvodných, typických karpatských zmie-desiatych rokov výstavbou celej štvrte nový veľký dom, čiastočne zakrývajúci šaných lesov, samovoľného vývoja pralesanových rodinných domov na niekdaj- výhľad na zvyšok osady. Údajne obec- v rôznych štádiách a umožnenie sledova-ších vyššie položených lúkach. Staveb- ný úrad plánuje postaviť obďaleč nej nia jeho vývojových a  životných cyklovne zrástla so susednou osadou Fajtov. pre osadníkov nové bytové domy po- pre vedecké účely. Súčasťou prírodnýchOzajstná, azda aj svetová rarita čaká niže dediny Komov. Po úpätí Pustého procesov a  života pralesa sú aj občasnénávštevníkov na nasledujúcom úseku, vrchu (661 m n. m.) s pohľadom na Čier- silné víchrice a kalamity. V minulom sto-kde trať prechádza cez areál futbalové- ny Hron, záhrady a domy osád Pusté a ročí najsilnejšie boli v rokoch 1931, 1964ho ihriska - medzi hracou plochou a tri- Dobroč, v  pozadí smerom na juh a  ju- (tejto podľahla aj známa najväčšia jedľabúnou pre divákov. Táto bola postavená hovýchod na priľahlú časť Balockých v  Európe) a  2002. Pre verejnosť je rezer-vo svahu nad ihriskom, keď už želez- vrchov s Klenovským Veprom, vchádza vácia uzavretá, vstup je možný len prenica bola zlikvidovaná. Trať obnovili vlak do konečnej stanice v  Dobroči – odborné exkurzie so sprievodcom, ktoré-na pôvodnej trase - na iné umiestnenie opäť vedľa futbalového ihriska! ho zabezpečujú ŠOP SR, Lesy SR, alebo vedecko-výskumné inštitúcie. Pre žiakov, Foto M. Zaťková študentov a  ostatných záujemcov je vy- hradená trasa do ochranného pásma s po- hľadom do interiéru pralesa so  sprievod- com z Občianskeho združenia VYDRA v Čiernom Balogu. Európsky význam Dob- ročského pralesa potvrdilo v  roku 1998 aj udelenie (prepožičanie) Európskeho diplomu Rady Európy. Stav rezervácie sa hodnotí každoročne a každých päť rokov sa vykonáva komplexné hodnotenie do- držiavania podmienok za účasti expertov Rady Európy. Klenovský Vepor (1 338 m n. m.) je dominantou  podcelku Balocké vrchy a  po Fabovej holi (1 439 m n.m.) druhý najvyšší v hlavnom hrebeni Veporských vrchov. Charakteristický andezitový vr- chol je eróznym zvyškom pôvodného sú- vislého vulkanického pokrovu, miestami s  rozoklaným bralnatým reliéfom. Na jeho severných a  severozápadných sva- Prvý vlak na konečnej stanici v Dobroči 30. apríla 2012 hoch je NPR s výmerou 154 ha, vyhláse-64
  • 28. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA 2/2012 GEOGRAFIAná r. 1954. Na Klenovský Vepor smerujú Foto M. Zaťkováturisti z klenovskej aj balockej strany, ma-sový organizovaný turistický pochod sakoná každoročne pri výročí SNP (na bu-dúci rok to bude už jubilejný 40. ročník).Trasa pre zdatných turistov (najmenej 25km dlhá) vedie po Rudnej magistrále zosedla Tlstý javor (1 019 m n. m.) na cestedo Hriňovej, cez Sedmák – Tri chotáre –Machnáčov grúň na vrchol, so zostupomdo doliny Šaling a osady Dobroč. Ďalšie využitie a rozvoj ČHŽ – inšpirácie zo zahraničia Rekonštrukciou nového úseku saspojili železničkou dve okrajové čier-nobalocké osady Nový Krám a Dobroč, Časť píly v Jánošovke posledný rok (2003) pred likvidáciou, v pozadí Klenovský Veporvzdialené od seba 7 km. Nadväzujúciprojekt „Vlakom dedinou bezpečne a Foto M. Zaťkováčisto“ zahŕňa ambicióznu úlohu – ob-noviť na tejto trati celoročnú pravidelnúverejnú osobnú dopravu. Výrazným im-pulzom pre tento projekt sa stalo zatvo-renie málotriednych škôl v osadách Krám a  Dobroč pre nízky počet žia-kov od septembra 2009. Zo všetkých osáddochádzajú do centrálnej ZŠ v Jánošovke,žiaci špeciálnej školy do Čierneho Balogu.Žiadne školské autobusy nepremávajú,žiaci využívajú bežné autobusové spoje.Pre chodcov neexistujú chodníky poprihlavnej, veľmi frekventovanej ceste, nie súvyznačené prechody cez cestu, ani zníže-ná rýchlosť, či iné opatrenia na zvýšeniebezpečnosti. Zatiaľ cez prvú, tohtoročnúletnú sezónu chodil vlak na Dobroč den-ne tam aj späť v hodinových intervalochv čase od 11. do 16. hod. (na objednávku ajmimo sezóny, dokonca pre min. 2 cestu- Pohľad z vlaku na časť areálu bývalej píly s ruinami budovjúcich). Okrem dopravy turistov a žiakovby pravidelné spoje slúžili podľa potreby Foto M. Zaťkováaj ostatným občanom osád, dopĺňali byautobusové spoje za rovnaké cestovné.Trasa železnice môže byť v  budúcnostidoplnená o súbežný asfaltový cyklochod-ník, čím vznikne komplexná dopravnáos celou obcou. ČHŽ už v súčasnosti vy-užíva okrem „nostalgických“ parných, ajmoderné motorové lokomotívy a  vozne,perspektívne by však bola potrebná ďal-šia modernizácia technického vybavenia. Existujú úspešné príklady v zahra-ničí, kde sa využívajú úzkorozchodnéželeznice pre celoročnú verejnú dopravu.Pravým rajom úzkorozchodných železnícje nemecká spolková krajina Sasko. Vy-skytujú sa tu v nevídanom počte a patriak dopravným zaujímavostiam krajiny. Slú-žia nielen pre účely turizmu, ale tiež akoverejná osobná doprava v danom regióne, Miestami neupravené okolie novej trate na Dobroč 65
  • 29. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA Foto J. Lacika doline k navrhovanej Európskej lesníckej škole (2014). Nevyhnutné je tiež rozšíriť a  skvalitniť stravovacie služby vo všet- kých staniciach, dobudovať technické zázemie pre údržbu vozidlového parku, príp. výstavba depa pre zimné uloženie vozidiel. Pri realizácii pravidelnej ve- rejnej dopravy je potrebná aj celoročná údržba tratí a úprava ich okolia, výstavba nástupíšť pre cestujúcich a  pod.. Dote- raz však nie je vyriešené systémové fi- nancovanie ČHŽ, ktorá je stále finančne i  prevádzkovo odkázaná iba na pomoc sponzorov, zanietených dobrovoľníkov a podporovateľov. de.wikipedia.org ČHZ na trati pri Hroncičasove prispôsobená aj doprave žiakov do z  turizmu i  celkovú stagnáciu regiónu.škôl. Napríklad sieť tratí Döllnitzbah“ vy- Preto obce ležiace pri trati uzavreli vzá-chádza z  Oschatzu, ležiaceho na hlavnej jomnú zmluvu, že nikdy nebudú požado-trati Lipsko – Riesa – Drážďany a smeruje vať stavbu novej súbežnej cesty, ale budúcez Mügeln do Kemmlitzu. V  susednom všestranne podporovať obnovu a  udržia-Rakúsku, v Tirolsku chodia úzkorozchod- vanie „svojej železnice“. Uvedené príkladyné vlaky Zillertalbahn celodenne v  30-mi- úzkorozchodných železníc však môžu byťnutových intervaloch rýchlosťou až 80 inšpiráciou aj svojim upraveným okolím,km za hodinu, čo umožňujú moderné umožňujúcim pekné výhľady na krajinu. Pinzgauer Lokalbahnlokomotívy a  vlakové súpravy. Smerujúz Jenbachu – železničnej stanice pre vnút- Záver Literatúra a prameneroštátnu aj medzinárodnú dopravu, doMayrhofenu vzdialeného 32 km. Podob- Národná kultúrna pamiatka Čierno- BÍLEK, A.: Obnova trate ČHŽ na Dobročne v  regióne Salzburgu premáva celoroč- hronská železnica – vyhľadávaná turis- „Vlakom dedinou bezpečne a čisto“. Me-ne, už 114 rokov existujúca tzv. Pinzgauer tická atrakcia, ročne priláka okolo 40-tisíc sačník Baločan, 2010, str. 2.Lokalbahn na známej trati Zell am See – návštevníkov. Obnovenie trate na DobročKrimml Wasserfälle, rýchlosťou 70 km za poskytuje možnosti rozvoja turizmu aj v SLÁVIK, D. a  kolektív: Dobročský prales.hodinu. V roku 2002 bola časť tejto 53 km tejto lokalite – výstavbu ubytovacích za- Národná prírodná rezervácia. Vyd. Ústavdlhej trate zničená povodňou, v dôsledku riadení a  ďalších služieb. Najbližším zá- pre výchovu a vzdelávanie pracovníkovčoho zaznamenali veľký pokles príjmov merom je predĺženie trate vo Vydrovskej lesného a  vodného hospodárstva SR, Zvolen 2002, 92 str. Foto J. Lacika VEPORSKÉ VRCHY. Turistická mapa 1:50 000 + textová časť. Vojenský karto- grafický ústav, a.s., Harmanec 2003, 3. vydanie. ZAŤKOVÁ, M.: Prvý lesnícky skanzen na Slovensku. Geografia, 12, 1m 2004, str. 42 –43. ZAŤKOVÁ, M.: Čierny Balog – centrum mikroregiónu Čierny Hron. Geografia, 12, 3, 2004, str. 105 – 117. ZAŤKOVÁ, M.: 100 rokov Čiernohron- skej lesnej železnice. Čas. Geografia, 17, 4, 2009, str. 152 –157. http://www.chz.sk/ http://www.pinzgauerlokalbahn.at/ http://www.zillertalbahn.at/ Parný rušeň ako exponát Lesníckeho skanzenu vo Vydrove http://www.vlaky.net/66
  • 30. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA 2/2012 GEOGRAFIA Foto J. Lacika Dolný Zemplín Dolný Zemplín je typickým nížinným regiónom, väčšou časťou leží vo Východoslovenskej nížine, nad ktorú sa dvíha zalesnený sopečný Vihorlat. Veľký vejár karpatských riek sa zbieha na močaristej rovine a spája do jediného toku s názvom Bodrog. V mieste, kde táto rieka opúšťa Slovensko je najnižší bod celej republiky. Leží v nadmorskej výške 94 metrov. Po stáročia ľudia zo zemplínskych rovín bojovali s veľkou vodou, ktorú sem rieky z Karpát prinášali. Časť mokradí vysušili na polia, časť zaplavila Zemplínska Šírava, ale zachovali sa tu aj pôvodne luhy a močiare so vzácnou faunou a flórou. Zo šírej roviny sa dvíha zopár izolovaných vŕškov, pozostatkov dávnych vulkánov. Na jednom z nich sa rozkladajú ruiny hradu Veľký Kamenec, ďalší podvečer vrhá tieň na mestečko Kráľovský Chlmec. Výraznejšou vyvýšeninou sú Zemplínske vrchy. Na Dolný Zemplín sa oplatí vydať za starobylými kostolíkmi, honosnými kaštieľmi, pozoruhodným turistickým cieľom je kláštor v Lelesi. Na juhovýchod Slovenska návštevníkov láka osobitý temperamentný folklór, pozdišovská keramika aj znamenitý Tokaj, víno kráľov a kráľ medzi vínami. Zemplínom je historické územie ho vodohospodársky regulovať, boli by hraničnom sopečnom masíve. V  podcel-v  najvýchodnejšej časti Slovenska. Pro- tu rozľahlé močiare a plytké jazerá. Časť ku Vihorlat sú ďalšie vrcholy prevyšujúcetipólom horského Horného Zemplína z  týchto mokradí je dnes pod hladinou nadmorskú výšku 1 000 metrov, turistic-na severe je južne ležiaci nížinný Dolný vodnej nádrže Zemplínska Šírava, ďalšie ky príťažlivý je najmä Sninský kameňZemplín. Región zaberá krajný juho- upravili do sústavy rybníkov pri Sen- (1 006 m), o trochu vyšší je Nebažec (1 023východ republiky, na východe hraničí nom. Nádherná lužná krajina formova- m n. m.). Pohorie Slanské vrchy na zápa-s  Ukrajinou a  na juhu s  Maďarskom. ná periodickými záplavami sa rozkladá de regiónu je zoskupením zalesnenýchSevernú hranicu tvorí bariéra Vihorlat- okolo veľkých východoslovenských riek, masívov so sopečnou minulosťou. Keďžeských vrchov, podobné prirodzené ohra- luh okolo rieky Latorica je chránenou tu ohraničenie regiónu sleduje okresnéničenie nachádzame aj na západe v  po- krajinnou oblasťou. Z  Východosloven- hranice, najvyššie vrchy horstva ležiadobe Slanských vrchov. Vnútroštátne skej roviny vyčnievajú drobné pahorky v  susednom regióne. Najvyšší v  rámcihranice Dolného Zemplína sme vyhrani- z  piesku, ktoré tu nazývajú moľvy. Vý- Dolného Zemplína je Mošník (911 m n.čili tak, že sme ich viedli po okresných raznejšími krajinnými dominantami sú m.). Hlboko založené sedlá v  hlavnomhraniciach okresov Michalovce, Sobran- kopce budované zo zvyškov neogénnych hrebeni majú oddávna veľký dopravnýce a  Trebišov. Preto sú niektoré úseky vulkánov, nad Veľkým Kamencom sa význam, vedú nimi cesty a železnice doviac-menej umelé, nerešpektujúce prí- do výšky vyše 150 m nad okolitú rovinu susedného Abova.rodné rozhrania. Platí to o severovýcho- dvíha Tarbucka (277 m n. m.), západnede, kde sa sobranecký okres „prelieva“ od Kráľovského Chlmca sa čnie Veľký Z hydrologického hľadiska sa Dolnýza Vihorlatské vrchy, na juhozápade sa kopec (264 m), ďalšie dve vyvýšeniny sú Zemplín vyznačuje tým, že sa na jehoto deje naopak, keď na zemplínsku stra- pri Hrani a  Brehove. Blízko miesta, kde území koncentruje riečna sieť. Usporia-nu Slanských vrchov čiastočne zasahuje rieka Bodrog opúšťa Slovensko, pri Kline danie veľkých východoslovenských riekokres Košice-okolie, ktorý bude predsta- nad Bodrogom leží najnižší bod celého do veľkého vejára vytvára reálne rizikovený v nasledujúcom čísle časopisu. Slovenska (94,3 m n. m.). Rozprestiera sa povodní. Vodu z územia odvádza rieka tu jediné územie na Slovensku, ktoré leží Bodrog, ktorá sa tak nazýva až po sú- Základným prírodným znakom Dol- pod úrovňou 100 m nad morom. Nížinné toku Ondavy a  Latorice. Významnýminého Zemplína je výrazná prevaha nížin- pahorkatiny sa rozkladajú na okrajoch ní- tokmi sú aj Laborec a  Uh. Rieka Tisanej krajiny, do regiónu patrí takmer celá žiny, iba Pozdišovský chrbát sa vkliňuje sa regiónu takpovediac iba dotýka, naVýchodoslovenská nížina, okrem malého hlbšie dovnútra Východoslovenskej rovi- krajnom juhovýchode republiky, blízkovýbežku pozdĺž Tople a Ondavy pri Vra- ny. Izolovanou eleváciou sú Zemplínske trojhraničného bodu Slovenska, Ukra-nove nad Topľou, ktorý patrí do Horného vrchy so zložitou geologickou stavbou, jiny a  Maďarska sa vinie prírodné ko-Zemplína. V  rámci Východoslovenskej na ktorej sa podieľajú horniny kryšta- ryto s meandrami v dĺžke 5 kilometrov.nížiny markantne prevažuje rovinná linika aj neovulkanity. Najvyšší vrch V lužnej krajine okolo Latorice a ďalšíchčasť viažuca sa na sústavu tektonicky Rozhľadňa má výšku 470 m n. m. Naj- riek je množstvo prírodných jazier, kto-poklesávajúcich depresií zapĺňajúcich sa vyšší bod regiónu leží vo Vihorlatských ré vznikli odrezaním mŕtvych ramien.riečnymi sedimentmi. Ak by človek do vrchoch na severovýchode, je ním vrchol Zemplínska Šírava a  jazerá pri Sennomtohto prostredia nevstúpil a  nesnažil sa Popriečneho vrchu v  rovnomennom po- sú umelé vodné plochy. 67
  • 31. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA Foto J. Lacika veľmi hodnotný je gotický kostol. Opla- tí sa však zájsť aj trochu ďalej od dedi- ny, vystúpiť na neďaleký kužeľovitý vrch, na ktorom sú zvyšky Vinianskeho hradu z 13. storočia. Poskytuje nádher- ný výhľad na okolie, najmä na Zemplín- sku Šíravu. Zemplínska Šírava Východoslovenské more alebo slo- venská Riviéra, ako prezývajú Zem- plínsku Šíravu, je jedným z najvýznam- nejších turistických cieľov na východe Slovenska. Rozlohou druhá najväčšia vodná nádrž láka v  lete turistov príve- tivosťou klímy a príjemne teplou vodou vďaka plytkosti jazera. Tým sa dosť po- dobá na maďarský Balaton, hĺbka jazera nie je väčšia ako 14 metrov. Zemplínsku Prírodné riečisko Tisy pri Veľkých Trakanoch Šíravu napustili v  roku 1966 na mieste mokradí, ktoré ľudia výstižne nazýva- Z  historického hľadiska je takmercelý región súčasťou Zemplína. Treba Michalovce li Podvihorlatské blatá. Vodná hladina zaberá plochu 330 km2. Východná časťvšak podotknúť, že rozlohou menšie úze- Okresné mesto a  centrum Dolného nádrže je chráneným území kvôli hniez-mie siahajúce na západe po rieku Labo- Zemplína profituje z  toho, že je brá- deniu asi 100 druhov vodných vtákov.rec, na juhu po Latoricu a  na severe po nou do turistickej oblasti Zemplínskej Turistický ruch sa sústreďuje na sever-úpätie Vihorlatu bolo kedysi súčasťou Šíravy. Má dlhú pešiu zónu, ktorá na ný breh, kde sa  takmer z vody dvíhajúUžskej stolice, ktorá väčšou časťou leží na severovýchode končí pri malom Kos- výslnné svahy Vihorlatu. HlavnýmiUkrajine. tolnom námestí s autobusovou stanicou strediskami sú Hôrka a Kaluža. Najbliž- a najvýznamnejšími pamiatkami mesta. šie k Michalovciam leží Biela Hora. Juž- V  regióne Dolného Zemplína s  roz- V parku na brehu Laborca stojí kaštieľ, ný breh je zatiaľ neobjavený a  ponúkalohou 2 630 km2 žije 216 961 obyvateľov ktorý postavili v  17. storočí na mies- pokojnejšie formy dovolenky s  menším(31. decembra 2011), hustotu zaľudnenia te stredovekého vodného hradu. Síd- počtom návštevníkov. V  obci Klokočov82 obyv./km2 je pod celoslovenským li v  ňom Zemplínske múzeum, v  jeho je zaujímavý pútnický areál s kostolom.priemerom. Najredšie osídlený je okres vlastivedných expozíciách sú zvlášťSobrance (42 obyv./km2). V  regióne sanachádza 8 miest a 199 vidieckych obcí. zaujímavé archeologické zbierky. Na Morské oko tráve v  parku vidno základy rotundy,V  mestách žije necelá polovica populá- o  ktorej sa predpokladá že pochádza Z obce Remetské Hámre vedie dov-cie (47,9 %). V  najväčšom meste regiónu až z  veľkomoravského obdobia. Na nútra Vihorlatských vrchov cesta. HoreMichalovciach býva približne 18 per- neďalekom farskom kostole rímskoka- dolinou Okny v  minulosti premávalacent obyvateľov regiónu (39 940 obyv.). tolíckej farnosti sa napriek barokovej aj lesná železnička, ktorú zrušili v rokuDruhé najväčšie mesto regiónu je Trebi- prestavbe zachovalo niekoľko gotických 1971. V hornej časti doliny sa v minulos-šov (24 408 obyv.), tretie okresné mesto za prvkov. Ďalšou zaujímavou sakrálnou ti zosunula veľká masa horniny a  za-prvými dvomi výrazne zaostáva (5  992 pamiatkou je pohrebná kaplnka prasta- hradila potok. Zosunom sa vytvorilo ja-obyv.) a v regióne mu patrí podľa počtu rej michalovskej zemepanskej rodiny zero Morské oko. Pôvodne malo rozlohuobyvateľov až 6. miesto. Väčšie sú mestá: Stárayovcov, ktorú postavili koncom 19. 7 ha, v  19. storočí však navŕšili hrádzuVeľké Kapušany (9  371 obyv.), Sečovce storočia na zalesnenom pahorku Hrá- a hladinu zdvihli. Teraz má rozlohu 13,88 249 obyv.) a Kráľovský Chlmec (7 685 dok na severnom okraji mesta. Veľmi sa ha. Je tretie najväčšie prírodné jazero naobyv.). Najmenšie v  regióne sú mestá: podobá na košickú Kaplnku sv. Michala, Slovensku a  najväčšie mimo Tatier. OdČierna nad Tisou (3 861 obyv.) a Strážske lebo ju projektoval realizátor novogotic- Morského oka vedie turistický chodník(4  404 obyv.). Najväčšou vidieckou ob- kej prestavby košického Dómu. na neďaleký Sninský Kameň, na jehocou Dolného Zemplína sú Pavlovce nad vrchole je veľká andezitová skala s plo-Uhom, počtom obyvateľov 4 413 sú ľud-natejšie ako obe najmenšie mestá regió- Vinné šinou, ktorá poskytuje panoramatický výhľad na poriadny kus Zemplína. Nanu. Ďalšie dediny michalovského okresu Obec Vinné leží veľmi blízko seve- trase výstupu možno vidieť pomaly za-nemajú viac ako 2 000 obyvateľov. Pre- rozápadného brehu Zemplínskej Šíra- nikajúce Malé Morské oko.vaha malých a  stredne veľkých obcí je vy, čo ju robí atraktívnym turistickýmcharakteristická aj pre okresy Trebišov cieľom. Má však aj vlastné zaujímavos- Ruská Bystrá a Inovce(Streda nad Bodrogom 2 256 obyv., Byšta ti, ktoré sú príťažlivé pre návštevníkov159 obyv.) a Sobrance (Bežovce 996 obyv. tejto oblasti. Na rekreáciu je využívané Okres Sobrance na severovýchodea  Svätuš 114 obyv.). Najmenšou obcou okrúhle Vinianske jazero, v strede obce zasahuje až na druhú stranu Vihorlat-celého regiónu sú Ižkovcce (108 obyv.) stojí postupne renovovaný renesančný ských vrchov, kde sa nachádzajú dvev okrese Michalovce. kaštieľ zo 17. storočia a architektonicky obce s pôvodnými drevenými kostolmi,68
  • 32. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKA 2/2012 GEOGRAFIAďalšie sú v blízkych obciach susednéhookresu Snina. V Ruskej Bystrej sa nachá- tu vznikol archív predstavujúci jeden z najvýznamnejších historických prame- Pribeníkdza drevený gréckokatolícky Chrám sv. ňov stredoeurópskeho významu. Listiny V  pohraničnej obci Pribeník sto-Mikuláša Biskupa z roku 1720 s hodnot- sa archivovali v  stredovekom priestore jí kaštieľ s  rozľahlým parkom. Patrilným ikonostasom. Pamiatku v roku 2008 nad sakristiou, pod ktorou sa nachádzajú rodine miestnych zemepánov Majthá-spolu s  ďalšími drevenými kostolmi na základy najstaršej románskej časti opát- novcov. Postavili ho v roku 1789 v kla-Slovensku zapísali do Zoznamu sveto- stva zničenú Tatármi. Vo východnom sicistickom slohu, v  roku 1807 k  nemuvého kultúrneho dedičstva UNESCO. krídle opevneného kláštorného komple- pristavali kaplnku. Dnes je v  kaštieliNádhernú polohu má drevený Chrám xu je vchod do ranogotickej Kaplnky sv. stredná odborná škola s  internátom.sv. Michala Archanjela, ktorý stojí od Michala so zachovanými stredovekými V roku 2006 sa podarilo zrekonštruovaťroku 1836 v obci Inovce. Vďaka tomu, že maľbami. Opátsky kostol má bohatú ba- miestnu ortodoxnú synagógu. Slúži akoje takmer na vrchole kopca, je krásnymi rokovú výzdobu a  využíva sa na liturgic- výstavná sieň spolku výtvarníkov Ticcevyhliadkovým miestom. ké účely, kláštor spravujú premonštráti s názvom Galéria národov. z  Jasova. Ponad mŕtve rameno, ktorým Podhoroď kedysi tiekla rieka Tisa, v stredoveku vy- Kráľovský Chlmec budovali kamenný Most sv. Gotharda. Názov Tibava majú dva hrady na Mestečko s  príjemným podnebím a malebnou polohou je centrom regiónuvýchodnom Slovensku, ani jeden pritomneleží pri rovnomennej obci blízko Sob- Čierna nad Tisou s  názvom Medzibodrožie. Západne odraniec. Prvý z  nich sa nachádza na se- Do roku 1969 bola vidieckou obcou, mesta sa dvíha Veľký kopec prevyšujúcivernom okraji obce Podhoroď. Vznikol ktorá získala štatút mesta vďaka vybu- okolitú rovinu o viac ako 150 metrov. Nana prelome 13. a 14. storočia, jeho zakla- dovaniu obrovského železničného pre- jeho úpätí v lokalite Kráľovský vŕšok sadateľmi boli páni z  Michaloviec. Zato, kladiska na hranici vtedajšieho Česko- zachovali zvyšky stredovekého hraduže sa postavili na stranu Omodejovcov slovenska a Sovietskeho zväzu. Mamu- postavený v  roku 1414, podľa záznamuv  ich spore s  Karolom Róbertom, boli tí „suchozemský prístav“ tu začali bu- z  roku 1548 ho dal kráľ Ferdinand I.v  kráľovej nemilosti. Odniesol si to ich dovať v roku 1947a spolu s ním vznikla zbúrať pre nezhody s jeho majiteľmi Pe-hrad, v roku 1338 sa už spomína ako pus- aj základná mestská infraštruktúra. Na rényiovcami, odvtedy je zrúcaninou. Natý. Dnes sú z  neho len nepatrné zvyšky. rozľahlom koľajisku prekladajú tovar južnom svahu kopca sa zachovali uni-Zbúraný hrad noví zemepáni Drugethov- z  vlakov premávajúcich po širokoroz- kátne vínne pivničky. Najstaršou sakrál-ci nahradili hradom, ktorí si postavili pri chodných tratiach Ukrajiny na vlaky nou pamiatkou v meste je farský kostolneďalekých Choňkovciach. Označujú s  našim rozchodom. Jediná širokoroz- rímskokatolíckej farnosti zo 14. storočia,ho ako Nový Tibavský hrad. O  ňom je chodná trať prekračuje našu hranicu pôvodne gotická pamiatka má hodnot-zmienka z roku 1418. V okolí Podhorode pri Veľkých Kapušanoch a smeruje do nú barokovú výzdobu.sa vyskytujú najvýchodnejšie slovenské košických železiarní. Po roku 1990 na-bradlá a  prírodnou zaujímavosťou je ajneďaleký Beňatinský travertín. stal na prekladisku útlm. Pozornosť si zaslúži okolie mesta, najmä neďaleké Svätuše obce Veľké a  Malé Trakany, z  ktorých V  obci na severozápadnom úpätí Senné je ľahký prístup do príťažlivej lužnej Veľkého kopca sa nachádza význam- krajiny v  okolí päťkilometrového po- ná stredoveká pamiatka. Zachoval sa Obec Senné leží na území poklesá- hraničného úseku rieky Tisy s krásnym tu cenný románsky kostol z  13. storočiavajúcej Senianskej mokrade, patrí medzi prírodným riečiskom a  piesočnými s  množstvom pôvodných architektonic-tzv. blatné dediny, obce, ktoré boli pred plážami. kých prvkov reprezentujúcich románskymelioračnými zásahmi do krajiny obklo-pené rozsiahlymi močiarmi. V sedemde- Foto J. Lacikasiatych rokoch mokrade okolo Sennéhonahradila sústava rybníkov s  pravidel-ným pôdorysom. Najväčší z  nich dosa-huje rozlohu 213 ha a je od roku 1995 ná-rodnou prírodnou rezerváciou. Senian-ske rybníky sú významnou ornitologic-kou lokalitou európskeho významu, primigrácii tadiaľto tiahne asi 160 druhovvtákov, 50 druhov tu hniezdi. 28 rybní-kov sa využíva na chov rýb a  športovýa rekreačný rybolov. Leles V minulosti bola táto obec dôležitýmreligióznym centrom regiónu, miestnykláštor premonštrátov, ktorého históriasiaha až do 12. storočia, slúžil ako hod-noverné miesto, bol stredovekou obdo-bou dnešných notárstiev. Vďaka tomu Stredoveké nástenné maľby v leleskom kláštore 69
  • 33. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SLOVENSKAa  gotický sloh. Neskorogotický južný Foto J. Lacika trných ruín hradu dal zeman Imrich Bar-portál pravdepodobne slúžil panstvu zo koczy v roku 1768 postaviť pre mníšskyzaniknutého kaštieľa. Kostol patrí refor- rád minoritov kláštor. Vznikol na ruináchmovanej kresťanskej cirkvi. románskeho kostola, ktorého veža sa za- členila do kláštorného komplexu. V roku Veľký Kamenec 1998 sa doň vrátili minoriti a vybudovali v  ňom Františkánske centrum stretnutia Vo Veľkom Kamenci vytŕčajú z mo- dialógu.notónnej roviny Východoslovenskej ní-žiny dva nápadné kopce. Väčšiu vyvý-šeninu s  názvom Tarbucka pokrývajú Trebišovvinohrady, na menšej vidno zrúcaniny Okresné mesto stojí v úrodnej rovine,stredovekého hradu. Postavili ho v  13. Hrad Veľký Kamenec pomerne ďaleko od hlavných riek. Prí-storočí, po tatárskom vpáde. V roku 1451 rodné danosti mu vtlačili výrazne vidiec-hrad obsadili bratríci Jana Jiskru a vyu- by pravého tokajského je prijateľné pod- ky charakter, ktorý sa zmenil až socialis-žívali ako východisko lúpežných výprav nebie a substrát. Vyžaduje si suché jesene tickou výstavbou. V intraviláne mesta jedo okolia. V roku 1458 bol svedkom vý- a  tufové podložie. Obe tieto podmienky jeden z  najväčších parkov na Slovenskuznamnej dejinnej udalosti, keď v  jeho na svahoch Zemplínskych vrchov na- so zaujímavými historickými pamiatka-priestoroch Jan Jiskra a  Ján Hunyady chádza. Najdôležitejšou technologickou mi. Stoja tu zvyšky stredovekého hradu,podpísali mierovú zmluvu. Po roku 1672 podmienkou je však prítomnosť ušľach- mauzóleum a  kaštieľ. Hrad Parič zničilihrad na príkaz cisára zbúrali, lebo jeho tilej plesne Botrytis cinerea, ktorá sa tvorí počas stavovských povstaní v roku 1686,majitelia sa zúčastnili protihabsburské- na tzv. cibébach. Cibéby vlastne hnijúce časť muriva využili pre výstavbu veľko-ho sprisahania. Dnes sú z neho zrúcani- hrozienka, ktoré sa zbierajú v  neskorú lepého barokovo-klasicistického kaštie-ny s krásnym výhľadom . jeseň a  dodatočne sa dodávajú do dorá- ľa, v  ktorom je dnes Vlastivedné múze- baného vinného medziproduktu. Dáva- um. Kaštieľ patril bohatým a  vplyvným jú tokajskému vínu jeho nezameniteľnú Borša chuť, buket a typickú  zlatožltú farbu. Andrássyovcom, ktorých tu pripomína okrem iného aj novogotické mauzóleum Zemplínska obec na pravom brehu Predávajú sa dvoj- až päťputňové tokaj- z  roku 1893. Nájdeme ho v parku pri ja-Bodrogu sa preslávila ako rodisko vod- ské vína. Počet putní udáva, koľko cibéb zierku. Trebišovský farský kostol s  bý-cu protihabsburgského povstania Fran- zbieraných do putní sa do vína pridalo. valým kláštorom paulínov je hodnotnoutiška II. Rákociho (1676 – 1735). Chýrny pamiatkou gotickej architektúry a  roko-veliteľ kuruckého vojska sa narodil 27. Zemplín kového sakrálneho výtvarného umenia.marca 1676 v  miestnom renesančnom Pozoruhodná je gotická sieťová klenbakaštieli z polovice 16. storočia. Pôvodne Obec dala kedysi svoje meno celému historickému regiónu. Dnes je nenápad- lode s  jedinečnými rokokovými násten-na tomto mieste stál vodný hrad vyu- nými maľbami. Najstaršia pamiatka mes-žívajúci prirodzenú ochranu močiarov nou dedinou, pri ktorej sútokom Onda- vy a Latorice vzniká rieka Bodrog. V 15. ta sa nachádza v  areáli Centra voľnéhookolo blízkej rieky Bodrog. Rákociho času, sú ňou zvyšky románskeho kostola.pomník s bustou stojí pred vchodom do storočí bola zemepanským mestečkom s  mýtnym právom, v  ktorom sa až dokaštieľa. V obci je aj románsky kostolíka  rozľahlý park. Na protiľahlom brehu 18, storočia konali župné zhromaždenia Pozdišovcesa nachádza Klin nad Bodrogom, naj- Zemplínskej stolice. Pamätníkom týchto Obec Pozdišovce pri Michalovciach jenižšie položená obec na Slovensku (94,3 čias je zachovalý župný dom. V  obci sa známa svojou hrnčiarskou tradíciou trva-m n.m.), pri zaniknutom kostolíku na týči nevysoký pahorok s  dvomi kostol- júcou už päťsto rokov. Už v  15. storočí tuokraji dediny túto skutočnosť pripomí- mi. Pôvodne sa na ňom rozkladalo kelt- jestvovali hrnčiarske dielne, v  ktorých sana pamätník. sko-dácke a  neskôr slovanské hradisko, vyrábala dekoratívna keramika a úžitkový po ktorých tu zostali mohutné valy. Pred riad. Listina z r. 1416 je najstarším známym Vinohradnícka oblasť rokom 1219 na pahorku vznikol Zemplín- písomným dokladom o  slovenskom hrn- sky hrad plniaci si funkciu sídla komitá- Tokaj tu, neskúr stolice. Začiatkom 16. storočia čiarstve vôbec. V  roku 1743 potvrdil Po- zdišovčanom miestny zemepán Szimary O  tokajskom víne sa hovorí, že je ho opustili poslední majitelia Drugethov- cechovú listinu, ktorá obsahovala cechovýkráľom medzi vínami a  zároveň vínom ci a presťahovali sa do kaštieľa. Hrad cel- štatút napísaný v slovenčine a maďarčine.kráľov. Nikdy nesmelo chýbať na stoloch kom nezanikol, starší z  dvoch kostolov Pozdišovská keramika sa od počiatku vy-mnohých európskych panovníkov. Pravé bol jeho súčasťou. rába z miestnych nálezísk hrnčiarskej hli-tokajské môže pochádzať len z  jedinej ny a farebných hliniek. Vždy mala hlavneoblasti na svete, ktorá je rozdelená medzi Brehov úžitkové zameranie. Jej vzhľad prešiel vý-Slovensko a Maďarsko. Menšia slovenská vojom. V 20. storočí sa keramických výrob-vinohradnícka oblasť Tokaj sa rozpre- Veľký vrch nad Brehovom nápadne koch udomácnil dnes tak typický motívstiera na západných a juhozápadných vytŕčajúci nad Východoslovenskú nížinu karičiek (východoslovenský dievčenskýsvahoch Zemplínskych vrchoch v  okolí je ideálnym miestom pre hrad. Ten tu aj kolesový tanec). Nechýbajú ani výjavySlovenského Nového Mesta. Vinohrady kedysi stál, aj keď nie vo vrcholovej polo- z bežného života dedinčanov alebo legen-tu zaberajú celkovú rozlohu 1  000 ha. he. Historické listiny sú o ňom dosť skú- dárny Strom slovanstva. CharakteristickýVíno chránenej značky Tokaj sa vyrába pe, pravdepodobne zanikol už v polovici je aj tmavý až čierny podklad výzdoby.odrôd viniča furmint, lipovina a  žltý 15. storočia po útoku bratríkov vedenýchmuškát. Prvotným predpokladom výro- Jánom Talafúzom z Ostrova. Blízko nepa- Ján Lacika70
  • 34. Foto Ján Lacika Foto Ján Lacika Dolný Zemplín Morské oko zo Sninského kameňa Rieka Uh pri Lekárovciach Kaštieľ v Michalovciach Kaštieľ v Trebišove Kaštieľ v Borši Kaštieľ v Pribeníku Most sv. Gotharda v Lelesi Elektráreň Vojany