MY Bachelor Thesis

KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
ROZVOJ KOŠKOVSKÉHO MIKROREGIÓNU –
AKTIVÁCIA INTERNÝCH ZDROJOV
BAKALÁRSKA PRÁCA
B201010710384
2010 Antónia Ficová

Pedagogická fakulta
ROZVOJ KOŠKOVSKÉHO MIKROREGIÓNU –
AKTIVÁCIA INTERNÝCH ZDROJOV
Bakalárska práca
B201010710384
Študijný program: 3.3.15 Manažment
Katedra manažmentu a marketingu
Vedúci bakalárskej práce: Doc. RNDr. Ľudmila Lysá, PhD.
2

POPRAD 2010 Antónia Ficová
PROTOKOL O ZADANÍ ZÁVEREČNEJ PRÁCE
Meno a priezvisko študenta: Antónia Ficová
Trvalé bydlisko: Hažín nad/ Cirochou 181, 06783 Humenné
Študijný program: 3. 3. 15 manažment
Druh záverečnej práce: bakalárska práca
Názov záverečnej práce: Rozvoj Koškovského mikroregiónu – aktivácia
interných zdrojov
Cieľ práce: Návrh nových prvkov v Koškovskom mikroregióne
Úlohy:
1.Analýza súčasného stavu, určenie kladných a záporných stránok, charakteristika
Koškovského mikroregiónu . Koškovský mikroregión a okolité regióny.
2.Vypracovanie projektu pre zlepšenie situácie v súlade s plánom regionálneho
rozvoja danej lokality, možnosti využitia fondov EÚ pre rozvoj cestovného ruchu.
3.Navrhnúť a zapojiť nové aktivity pre spestrenie a zatraktívnenie cestovného ruchu
v danej oblasti /vidiecka turistika a agroturistika /, využitia prírodných krás a tradícií
regiónu.
Odporúčaná literatúra:
1.SNIŠÁK V., GONČÁROVA Z.: Cestovný ruch, vybrané kapitoly. Bratislava:
Ekonóm, 2002
2.Švantnerová Ľ., Kožiak R.: Ekonomika miestnej samosprávy, BB, 2005
3.Búšik J.: Regionálny manažment a marketing, Ekonóm, 2006
4.Falťan, Pašiak : Regionálny rozvoj Slovenska, východiská a súčasný stav, BA, 2004
Miesto a dátum zadania záverečnej práce: Poprad 15.12.2008
Dátum odovzdania záverečnej práce: Poprad 07. 04. 2010
Vedúci záverečnej práce: Doc. RNDr. Ľudmila Lysá, PhD.
Vedenie vyššie uvedenej práce prijímam:
............................................................................
Dátum a podpis vedúceho práce
Názov témy, cieľ práce a odporúčanú literatúru schvaľujem: prof. Ing. Michal Pružinský,
CSc.
............................................................................
Dátum a podpis vedúceho katedry
Prevzaté na študijnom oddelení PF KU dňa: Podpis:
3
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
Katedra manažmentu a marketingu
058 01 Poprad, Nábrežie Jána Pavla II 15, tel./fax.: 052 7725271, e-mail: kupoprad@stonline.sk

ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a že som uviedla
všetky použité pramene a literatúru, z ktorých som čerpala.
Poprad, 07. 04. 2010
................................................................
Antónia Ficová
4

POĎAKOVANIE
Dovoľujem si poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri
spracovaní tejto bakalárskej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcej práce Doc.
RNDr. Ľudmile Lysej, PhD. za užitočné rady, podnety a návrhy pri písaní mojej bakalárskej
práce. Osobitné poďakovanie patrí Ing. Hofericovej, predsedkyni Koškovského
mikroregiónu a Ing. Škubovi z Regionálnej rozvojovej agentúry v HE za poskytnuté
podklady a cenné rady.
...............................................................
Antónia Ficová
5

ABSTRAKT
FICOVÁ Antónia: Rozvoj Koškovského mikroregiónu – aktivácia interných zdrojov.
[Bakalárska práca]. Antónia Ficová – Poprad : Katolícka univerzita v Ružomberku.
Pedagogická fakulta. Katedra manažmentu a marketingu. Vedúci bakalárskej práce: Doc.
RNDr. Ľudmila Lysá, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár (v skratke „Bc.“). Poprad:
Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2010. 71 strán.
Cieľom bakalárskej práce je pomocou metódy analýzy poukázať na súčasný stav
Koškovského mikroregiónu, jeho regionálny rozvoj, jeho potenciál pre rozvoj územia a
navrhnúť perspektívne prvky pre zlepšenie situácie v mikroregióne. Práca pozostáva z troch
kapitol. Prvá kapitola ponúka teoreticko-metodický pohľad na problematiku regionálneho
rozvoja a regionálnej politiky všeobecne. Druhá kapitola je charakteristická fyzicko-
geografickou analýzou socio-ekonomickej sféry Koškovského mikroregiónu, kde sa neskôr
analyzuje územie aj vo vzťahu k regionálnemu rozvoju, jeho možnosti a predpoklady. V
tretej kapitole sú rozobraté konkrétne nedostatky, pomocou dotazníkového prieskumu
a SWOT analýzy, a navrhnuté riešenia na ich odstránenie ako projekt BioFarma.
Kľúčové slová: regionálny rozvoj, Koškovský mikroregión, analýza súčasného stavu,
SWOT analýza
ABSTRACT
The aim of this thesis is using the method analyzes we're pointing to the current situation
microregion of Koskovce, the regional development, its potential for development of the
territory and perspectives elements for improving the situation in microregion. The work
consists of three main chapters. The first chapter provides a theoretical and methodological
insight into the problems of regional development and regional policy in general. The
second chapter is characterized by physical-geographical analysis of the socio-economic
sphere microregion, where the territory was later analyzed in relation to regional
development, its possibilities, assumptions and its limitations. The third chapter discusses
the specific deficiencies by using a questionnaire survey and SWOT analysis, and to
proposed solutions for example project Biofarma remedied.
Key words: regional development, microregion of Koskovce, analysis of the current
situation, SWOT analysis
6

PREDHOVOR
S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním zložitosti jej organizácie sa objavila
potreba ovplyvňovať rozvoj ľudských aktivít v priestore. Vzťah človek – krajina sa začal
prehlbovať, pričom ťažisko tohto vzťahu sa postupne začalo presúvať smerom k človeku. Ten
začína krajinu výraznejšie ovplyvňovať a pretvárať, čoho výsledkom bolo neskôr jej čo
najefektívnejšie využívanie pre maximálny socio-ekonomický rozvoj. V poslednom období
dochádza k prehodnocovaniu tohto jednostranného zamerania na človeka a objavujú sa snahy
o hľadanie rovnováhy v tomto vzťahu. Ich cieľom nie je obmedzovať alebo eliminovať ľudské
aktivity, ale nájsť východisko akceptovateľné tak pre človeka a jeho socio-ekonomické
potreby ako aj pre krajinu, ktorá je priestorom, kde človek tieto svoje potreby uspokojuje.
Táto bakalárska práca pojednáva o človeku resp. ľudskej spoločnosti realizujúcej
a uspokojujúcej svoje potreby v určitom priestore (mikroregióne). Pozornosť je zameraná na
socio-ekonomické aktivity a ich rozvoj v Koškovskom mikroregióne, prostredníctvom ktorých
si spoločnosť svoje potreby uspokojuje, pretože v širšom slova zmysle je jedným zo
základných znakov samotnej podstaty človeka.
Pri spracúvaní tejto práce som využívala ako knižné zdroje tak aj internetové stránky,
či už portál Štatistického úradu SR, Obchodný register či Slovenskú agentúru životného
prostredia a pod. Súčasťou práce sú aj mapové zobrazenia znázornené v prílohe, ktoré
pomáhajú pri opise Koškovského mikroregiónu. Taktiež SWOT analýza a dotazníkový
prieskum, pri ktorom chcem poďakovať Ing. Hofericovej za pomoc pri rozdaní dotazníkov
v jednotlivých obciach Koškovského mikroregiónu.
7

OBSAH
1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE........................................................................12
1.1 Región ako základný pojem ...................................................................................12
1.1.1 Vymedzenie regiónov a ich typológia................................................................13
1.1.2 Význam mikroregiónov v rozvoji vidieka..........................................................15
1.1.3 Regionálna koordinácia štrukturálnej pomoci vo Walese..................................16
1.1.4 Využívanie štrukturálnej pomoci na Slovensku.................................................17
1.1.5 Prínosy a nedostatky pri využívaní štrukturálnej pomoci na Slovensku............18
1.2 Regionálny rozvoj ...................................................................................................19
1.2.1 Princípy územného plánovania..........................................................................20
1.2.2 Regionálny marketing.........................................................................................21
1.2.3 Regionálny manažment......................................................................................22
1.3 Regionálne disparity.................................................................................................23
1.3.1 Decentralizácia a regionálne rozdiely................................................................24
1.4 Regionálna politika ..................................................................................................25
1.5 Financovanie obecných samospráv...........................................................................27
1.6 Štrukturálne fondy EÚ..............................................................................................28
2 KOŠKOVSKÝ MIKROREGIÓN....................................................................................29
2.1 ZDruženie Koškovce ...............................................................................................29
2. 1.1 Stručná história jednotlivých obcí....................................................................30
2.1.2 Prírodné charakteristiky.....................................................................................33
2.2 Demografická situácia..............................................................................................34
2.2.1 Vývoj počtu obyvateľov ....................................................................................34
2.2.2 Veková štruktúra obyvateľstva vyjadrená v %..................................................36
2.2.3 Štruktúra obyvateľstva podľa národností...........................................................37
2.2.4 Štruktúra obyvateľstva podľa ukončeného vzdelania........................................38
2.2.5 Vývoj nezamestnanosti.......................................................................................39
2.2.6 Ekonomická aktivita obyvateľstva ....................................................................41
2.3 Infraštruktúra a služby..............................................................................................42
2.4 Charakteristika okolitých mikroregiónov.................................................................42
2.5 SWOT analýza.........................................................................................................43
2.5.1 Rozbor problémov v KM...................................................................................43
3 Možnosti rozvoja v Koškovskom mikroregióne..............................................................45
3.1 Výsledky prieskumu názorov obyvateľstva.............................................................45
3.1.1 Dotazníkový prieskum .......................................................................................45
3.2 návrhy priorít rozvoja agroturistiky.........................................................................49
3.3 NÁVRH ProjektU BioFarma...................................................................................50
3.4.1 Návrh čiastkových produktov ...........................................................................53
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...............................................................................56
PRÍLOHA.............................................................................................................................59
2., Mikroregión ako miesto bývania ....................................................................................70
8

ZOZNAM PRÍLOH
Príloha 1 HDP, Mzda, Podiel investícií
Príloha 2 Nástroje regionálnej politiky
Príloha 3 Regionálny operačný program (ROP) na roky 2007-2013
Príloha 4 Riadiace orgány operačných programov
Príloha 5 Mapové znázornenie Koškovského mikroregiónu
Príloha 6 Celkový počet podnikateľských subjektov
Príloha 7 Infraštruktúra
Príloha 8 Akčné plány s dôrazom aj na fondy EÚ
Príloha 9 SWOT analýzy
Príloha 10 Dotazníkový prieskum
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ
9

Obrázok 1 Vzájomná súvislosť medzi marketingom miesta, centra mesta, mesta
a regiónu
Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých obciach KM
Graf 2 Vývoj počtu obyvateľov v KM do roku 2015
Graf 3 Percentuálne zastúpenie vekových kategórií v KM
Graf 4 Národnostné zloženie obcí KM
Graf 5 Vzdelanostná úroveň KM
Graf 6 Počet nezamestnaných v jednotlivých obciach KM
Graf 7 Podiel nezamestnaných KM v HE okrese
Graf 8 Domový fond
Tabuľka 1 Porovnanie tradičného regionálneho plánovania a regionálneho
manažmentu
Tabuľka 2 Populačná veľkosť regiónov NUTS
Tabuľka 3 Minerálny prameň
Tabuľka 4 Štruktúra obyvateľstva podľa národností
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV
ČR Česká republika
EFRR Európsky fond regionálneho rozvoja
ESF Európsky sociálny fond
EÚ Európska únia
EUROSTAT Európsky štatistický úrad
ha hektár
HDP hrubý domáci produkt
HE Humenné
HNP hrubý národný produkt
CHVÚ Chránené vtáčie územie
KF Kohézny fond
10

km kilometer
KM Koškovský mikroregión
km 2
kilometer štvorcový
ĽZ ľudské zdroje
MVaRR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
NUTS Nomenklatúra územných štatistických jednotiek
OR SR Obchodný register Slovenskej republiky
PHSR KM Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Koškovského
mikroregiónu
RVHP Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
SAZP Slovenská agentúra životného prostredia
SAV Slovenská akadémia vied
SOU Stredné odborné učilište
SR Slovenská republika
ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky
ÚPSVaR Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
VÚC Vyšší územný celok
ÚVOD
Ako väčšinu ľudských aktivít je potrebné plánovať a určitým spôsobom aj riadiť,
tak je tomu aj pri problematike regionálneho rozvoja, ktorý predstavuje zložitý, vzájomne
sa ovplyvňujúci a integrujúci súbor ľudských aktivít, ktoré je potrebné určitým spôsobom
usmerňovať v súlade s podmienkami prostredia (mikroregiónu), v ktorom sa realizujú
a ktorým sú formované.
V bakalárskej práci bude venovaná pozornosť práve Koškovskému mikroregiónu,
nakoľko sa nachádza v blízkosti môjho bydliska, zaujímam sa o jeho budúci rozvoj
a podarilo sa mi získať o ňom množstvo zaujímavých informácií.
Metóda analýzy územia a prieskum názorov obyvateľstva predstavujú dve
navzájom sa doplňujúce časti prvého kroku plánovania. Pri analýze územia som
vychádzala z tzv. tvrdých dát, sú to literárne zdroje a štatistické pramene, a z tzv. mäkkých
dát, z dotazníkového prieskumu, ktorý vychádzal z postojov a názorov obyvateľstva
11

k bezprostrednému problému, ktorý v tomto prípade je problematika rozvoja vlastnej obce
a mikroregiónu.
Pri hodnotení sledovaného územia som sa zamerala na SWOT analýzu, nielen jeho
vnútornú analýzu, ale aj na jeho postavenie v rámci širších regionálnych vzťahov. Pri
hodnotení územia som zisťovala a zhromažďovala údaje o fyzicko-geografických
podmienkach , obyvateľstve, bývaní, trhu práce, infraštruktúre a pod. Cieľom spomínaných
analýz bolo posúdiť lokálne charakteristiky na pozadí regionálneho vývoja, ktoré môže
využiť Koškovský mikroregión.
Práca je zároveň doplnená dostupnými informáciami o mikroregióne a
informáciami zo štatistických zdrojov, pričom získané údaje sú ilustrované
prostredníctvom 8 grafov, 1 obrázku, 4 tabuliek a 10 príloh.
1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE
1.1 REGIÓN AKO ZÁKLADNÝ POJEM
Pojem región je podobne ako termín bod v matematike bežne používaný, ale s jeho
definovaním sú problémy. Na jeho definíciu je toľko názorov, z koľkých pohľadov je
skúmaný a hodnotený.
Vymedzenie pojmu región môžeme podľa Kožiaka odvodiť z latinského regio, čo
v preklade znamená hranicu, okruh alebo označenie. Môže to však znamenať i určitú
väzbu, viazanosť, ale aj riadenie, usmerňovanie, spravovanie či vedenie. Kožiak chápe
región ako určité spojivo medzi celou spoločnosťou a miestnym obyvateľstvom. Je to
12

určitý priestor, v ktorom sa stretáva dynamika štátu a miestneho obyvateľstva, pričom
región umožňuje sústreďovať miestne iniciatívy a posudzovať ich ako celok.1
Kravčáková zdôrazňuje, že z pohľadu regionálnej ekonomiky je región
priestorovým podsystémom krajiny, ktorý je charakteristický svojou priestorovou
štruktúrou a úrovňou sociálno–ekonomického rozvoja. Preto je región systém, pričom
systém znamená množstvo variabilných prvkov, ktoré sú v silnejšom vzťahu voči sebe.2
Podľa Pauličkovej sú regióny oblasti, ktoré vznikajú spájaním prvkov podsystémov
priestorovej štruktúry podľa určitých obsahových kritérií do rozmanitých funkčných
a hierarchicky usporiadaných územných celkov.3
Kým Pauličkovej definícia zdôrazňuje
komplexnosť a syntetickosť, definícia regiónu podľa Kravčákovej zdôrazňuje individualitu
a špecifickosť.
Pre úplnosť je potrebné uviesť aj definíciu pojmu región ako ho definuje zákon
503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: „región je územne vymedzený priestor na
tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa
alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.“4
Z uvedených definícií na pojem región vyplýva, že pri jeho charakteristike je
potrebné uplatniť interdisciplinárny prístup, nakoľko región sa vyznačuje ako bohato
štruktúrovaný celok, ktorý je charakterizovaný ekonomickými, geografickými, sociálnymi,
historickými, národnostnými a ďalšími inými znakmi.
1.1.1 Vymedzenie regiónov a ich typológia
Pohľad na región je viac-menej odlišný, ak berieme do úvahy geografické,
administratívne, politické, historické alebo ekonomické hľadisko.
Región je podľa Kravčákovej názvom pre menšiu územnú jednotku nejakého
väčšieho priestorového alebo územného celku, t. j. sveta, svetadiela alebo štátu. Rozlišuje
taxonómiu regiónov, kde uvádza tieto klasifikácie: subnacinálny, supranacionálny
a transcionálny región. Z hľadiska územného členenia verejnej správy zdôrazňuje, že ide
o región administratívny, t.j. územie, na ktorom verejná správa realizuje svoje funkcie,
poskytuje obyvateľstvu verejné statky. Pre rozvoj regiónu používa radšej ekonomický
1
KOŽIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie.
BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 7.
2
KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. 2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 117.
3
PAULIČKOVÁ, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005. 132 s. ISBN
80-88984-72-6. s. 18.
4
Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja
13

región, ktorý predstavuje územie, ktoré je vnútorne prepojené ekonomickými, sociálnymi
a inými väzbami. Ekonomický región podľa Kravčákovej nemá na rozdiel od
administratívneho regiónu tak presne stanovené hranice. Pojem ekonomického regiónu je
častý aj pri tvorbe administratívnych regiónov. Zhoda medzi nimi sa nevylučuje, ale ani
nezamieta. V praxi dochádza často k prekrývaniu. Tento fakt je dôležitý pre pochopenie
významu ekonomických a administratívnych regiónov s dôrazom na reformu verejnej
správy.5
Klasifikáciu pre transformujúce sa krajiny ponúkla Rada Európy v roku 1992.
Podľa nej možno regióny v týchto krajinách rozdeliť podľa 2 kritérií: úrovne rozvinutosti
a schopnosti adaptácie na nové podmienky. Podľa nich je možné územné jednotky
kategorizovať takto:
• regióny otvorené – schopné samostatne sa rozvíjať a kontinuálne sa
prispôsobovať meniacim sa podmienkam na jednotlivých trhoch, pričom zohrávajú úlohu
stabilizátorov reformného procesu a zodpovedajú približne regiónom rozvinutým
z predchádzajúcej klasifikácie,
• regióny parciálnej adaptácie – reprezentujú najčastejšie monoštruktúrne
územné jednotky, ktoré v dôsledku upadajúcich, prv profilujúcich odvetví, čoraz viac
strácajú rozvojovú dynamiku. Ide však o celkovo rozvinuté územia s diverzifikovanou
a optimálnou infraštruktúrou, kvalifikovanou pracovnou silou, preto na obnovenie
dynamiky stačia kapitálovo menej náročné zásahy štátu,
• regióny zaostávajúce – sú charakteristické celkovým sociálno–
ekonomickým úpadkom, poklesom produkcie, spotreby a dopytu, vysokou mierou
nezamestnanosti. Ide o typické zaostávajúce regióny. Sprievodným znakom úpadku je
amortizácia infraštruktúry, pokles kvalifikačnej úrovne a emigrácia obyvateľstva do iných
regiónov. CHERP vymedzuje tieto typy regiónov: vidiecke regióny, mestské regióny,
pohraničné regióny, horské regióny, štrukturálne slabé oblasti a upadajúce oblasti.6
Kožiak vymedzuje región ako formálny alebo neformálny celok. Formálne regióny
vznikajú a existujú na základe administratívneho rozhodnutia, pričom môžu, ale nemusia
mať určité historické, prírodné, ľudské či akékoľvek iné zvyklosti. Neformálne regióny
ako územné jednotky sú nevyhnutne vymedzené na základe určitých charakteristík, napr.
historických, prírodných, ľudských a iných, pričom zvyklosti, tradície, majú dominantný
5
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 20, 117, 180.
6
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 20.
14

význam a územie nie je administratívne vymedzené alebo ohraničené. Taktiež zdôrazňuje
interpretáciu prirodzeného a umelo vytvoreného regiónu. Podľa neho je prirodzený región
územím, ktoré sa ako región formovalo na základe určitých historických, zvykových,
ľudských charakteristík, ako aj na základe určitých tradícií. Prirodzený región spravidla
nemá presne určené hranice svojho teritória, ide skôr o oblasti, ktoré nazývame regiónom,
avšak z hľadiska ohraničenia je toto územie nejasné, resp. vymedzené len približne
a orientačne. Akýmsi protipólom prirodzeného regiónu je umelo vytvorený región. Tento
druh územia má na rozdiel od predchádzajúceho úplne presne stanovené územie, je presne
ohraničené, najčastejšie tzv. administratívnymi hranicami. Môže ísť o hranicu okresu,
obvodu, kraja, vyššieho územného celku. Výhodou umelých regiónov je ich jednoznačné
vymedzenie z hľadiska rozlohy, počtu obyvateľov, z hľadiska určitých ekonomických,
environmentálnych, sociálnych a iných ukazovateľov, ktoré sa využívajú v rámci realizácie
regionálnej politiky.7
1.1.2 Význam mikroregiónov v rozvoji vidieka
Je pravdepodobné, že prvé mikroregióny sa začali u nás objavovať začiatkom
deväťdesiatych rokoch minulého storočia na princípe partnerstva a spolupráce. K 1.9.2004
podľa SAZP máme v evidencii 245 mikroregiónov, členmi ktorých je okolo 2500 obcí
(niektoré však môžu byť členmi viacerých združení). Po ich extrakcii výsledný počet je
okolo 1880 – t. j. 65 % všetkých dedín a miest Slovenska.8
Klamár uvádza, že sociálno-ekonomický rozvoj vidieka je možné najúčinnejšie
riešiť v rámci prirodzene vzniknutých územných jednotiek v procese transformácie
ekonomiky. Tieto jednotky označuje ako mikroregióny. Mikroregióny spája mobilizácia
zdrojov cestou vzájomnej komunikácie, spolupráce a motivácie pri realizácii zámerov.
Iniciátormi vzniku mikroregiónov boli a sú predovšetkým silnejšie obce resp. mestá. Vznik
takýchto združení potom vytvára predpoklady pre zhodnotenie súčasného stavu
a identifikácie rozvojových možností na princípoch endogénneho rozvoja. Dôvodov na
„spájanie síl“ do mikroregionálnych združení je viacero, pričom hlavným ostáva
partnerstvo a vôľa spoločného hľadania možností rozvoja. Mikroregióny sú podľa neho
základné geografické jednotky so spoločnou sociálnou, ekonomickou, kultúrnou, príp.
ďalšou problematikou, ktoré sú schopné vytvoriť vlastný identický rozvojový program na
7
BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 10, 30.
8
Slovenská agentúra životného prostredia. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.sazp.sk/mikroregiony/>.
15

báze využívania miestnych zdrojov a inovačných postupov na princípe partnerstva
a spolupráce. Sú to vlastne spoločenstvá obcí a zárodky administratívnych municipalít.
Úlohou mikroregiónu je podľa neho vytvoriť prechodné obdobie na získanie vzájomnej
dôvery, partnerstva a overenie si schopností spolupráce a schopností riešiť konkrétne
spoločné problémy. Určenie optimálnej veľkosti mikroregiónu do značnej miery závisí od
geografických podmienok. Optimálna veľkosť mikroregiónu je cca malého mesta (10 tisíc
obyvateľov). Minimálna veľkosť by sa mala pohybovať na úrovni školského obvodu (3 - 5
tisíc obyvateľov). Minimálny počet obcí je 5 - 7, optimálne okolo 7 - 12 obcí pri dodržaní
zhruba polhodinovej dochádzkovej vzdialenosti.9
Pod mikroregiónom sa podľa SAZP môže rozumieť aj dobrovoľné združenie obcí
a miest za účelom riešenia spoločných problémov a za účelom hľadania spoločných ciest
rozvoja príslušného územia. Často slovo „mikroregión“ figuruje v názve tohto združenia,
čím chcú združené obce zvýrazniť svoju príslušnosť k danému geograficky vymedzenému
územiu. Aby sa odlíšili takéto združenia obcí od združení (občianskych, záujmových), kde
členmi môžu byť fyzické, či iné právnické osoby, resp. od regionálnych združení používa
sa pre ich označenie pojem mikroregionálne združenia obcí, resp. skrátene mikroregióny.
Ako uvádza SAZP význam mikroregionálnych združení obcí je určený troma zásadami:10
1. spoločnými silami podnecujú rozvoj v obciach MR, pripravujú rozvojové
programy a dokumenty – územné plány, programy hospodársko–sociálneho rozvoja,
stratégie trvalo udržateľného rozvoja a pod.,
2. môžu byť príjemcami finančných podpôr z národných (Program obnovy
dediny), ale aj európskych zdrojov (predvstupové, či štrukturálne fondy EÚ),
3. začiatok cielenej spolupráce obyvateľov vidieka, záujem o spájanie, delenie si
kompetencií a zdieľanie spoločných problémov i ziskov. Táto spolupráca môže byť
zárodkom budúcej municipalizácie, ktorá je v západnej Európe základným princípom
verejnej správy na komunálnej úrovni.
1.1.3 Regionálna koordinácia štrukturálnej pomoci vo Walese
Na regionálnej úrovni podľa Lukáčovej existujú v Európe vhodné príklady, ktorými
sa na Slovensku môžeme inšpirovať. Jeden z nich je systém pre prijímateľov pomoci zo
štrukturálnych fondov vo Walese. Jeho výsledkom sú projekty, ktoré neslúžia len na rýchle
9
KLAMÁR, R. 2007. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. PO : PU FP a HV,
2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8. s. 37 - 38.
10
Slovenská agentúra životného prostredia. [online]. Dostupné na internete:
<http://www.sazp.sk/mikroregiony/>. [citované 10. február 2010]
16

využitie európskych peňazí, ale reálne zvyšujú kvalitu života v najmenej rozvinutých
častiach Walesu.
Lukáčová uvádza, že vo Walese venujú mimoriadnu pozornosť projektom už od
fázy tvorby ich zámeru. Každý sektor – verejný, súkromný aj neziskový komunikuje s
podpornými inštitúciami, ktoré poskytujú bezplatný informačný servis, pomoc pri príprave,
realizácii, monitoringu a vyhodnocovaní projektov. Dbajú na to, aby pripravované projekty
boli v súlade s regionálnymi rozvojovými prioritami a akčnými plánmi. Výsledkom je, že
takmer všetky žiadosti o grant sú vo Walese podporené a projektový odpad je minimálny.
Túto technickú pomoc, dobrý a rozsiahly servis, spolufinancujú zo štrukturálnych fondov.
Z mnohoročných skúseností vo Walese vyplýva, že sa oplatí investovať verejné
prostriedky do kvalitnej a ľahko dostupnej poradensko-konzultačnej činnosti na
regionálnej úrovni. K týmto inštitúciám patria: S e k r e t a r i á t y r e g i o n á l n y c h
p a r t n e r s t i e v , W a l e s k á r o z v o j o v á a g e n t ú r a a W a l e s k ý ú r a d
p r e d o b r o v o ľ n í c t v o .
Na záver Lukáčová konštatuje, že analýzy za Wales a ich servis poskytuje
žiadateľom usmernenie už v raných fázach tvorby projektových zámerov, a tak nedochádza
k príprave nepodporiteľných projektov. Verejná správa neplytvá pri príprave projektov
peniazmi. Výsledky za uplynulé obdobie ukazujú, že ich model koordinácie štrukturálnej
pomoci je účinný a prínosný najmä pre zaostávajúce regióny. Preto môže poskytnúť
dostatok inšpirácie aj pre vidiecke regióny na Slovensku.11
1.1.4 Využívanie štrukturálnej pomoci na Slovensku
Lukáčová uvádza, že úroveň spolupráce obcí v rámci jednotlivých mikroregiónov
na Slovensku je veľmi rôzna. Mnohé mikroregióny nevznikli, aby obce lepšie koordinovali
svoju činnosť, ale aby vyhoveli formálnym podmienkam pre prístup k zdrojom financií zo
štrukturálnych fondov EÚ. Práca mnohých mikroregiónov tak zostala dodnes iba formálna.
Na ich činnosti sa len zriedka podieľajú aj ďalší aktívni partneri na lokálnej úrovni, viazne
spolupráca s podnikateľmi a miestnymi spolkami, problémom je aj malá účasť obyvateľov
na verejných obecných zhromaždeniach. Takáto situácia v obciach sa prejavuje úpadkom
spoločenského života a nezáujmom obyvateľov o rozvoj a dianie v ich obci.
Financovanie regionálneho rozvoja zo štrukturálnych fondov bude v novom
programovacom období 2007 – 2013 realizovaná najmä prostredníctvom Regionálneho
11
LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej praxe zo Západného
Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 2, 3, 8. [citované 10. február 2010]. Dostupné
na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.
17

operačného programu (ROP) a Plánu rozvoja vidieka (PRV). ROP bude podporovať
projekty prevažne v obciach, ktoré sú tzv. inovatívnymi alebo kohéznymi pólmi rastu.
Podpora z PRV bude smerovať do „zvyšných“, zaostávajúcich vidieckych oblastí.12
Touto problematikou sa zaoberajú regionálne rozvojové agentúry (RRA), ktoré
poskytujú odbornú pomoc pri tvorbe regionálnych plánov, stratégií, projektov a programov
verejnému sektoru, obciam a mestám, verejným inštitúciám, mimovládnym organizáciám,
malým a stredným podnikateľom a iným záujemcom a niektoré pôsobia aj ako kontaktné
informačné body pre programy cezhraničnej spolupráce.
1.1.5 Prínosy a nedostatky pri využívaní štrukturálnej pomoci na Slovensku
Podľa Lukáčovej zmyslom predvstupových fondov (programy PHARE a
SAPARD) malo byť predovšetkým vybudovanie personálnych a inštitucionálnych kapacít,
ešte pred vstupom do EÚ, aby bola verejná správa pripravená efektívne zvládnuť a
zmysluplne využiť niekoľkonásobne väčší objem prostriedkov zo štrukturálnych fondov.
Túto príležitosť ako uvádza Slovensko údajne premárnilo. Namiesto budovania kapacít a
prípravy kvalitných rozvojových stratégií na lokálnej, regionálnej aj národnej úrovni sa na
Slovensku udomácnil informačný chaos, nejasné a neustále sa meniace pravidlá hry,
nedostatočné kontrolné mechanizmy, korupcia a presadzovanie osobných alebo
skupinových záujmov na úkor verejných. Kľúčovým hráčom v hre o európske peniaze sa
tak na Slovensku nestali tí, ktorým boli tieto peniaze primárne určené – zaostávajúce
regióny a marginalizované skupiny, ale práve konzultačné firmy.
Okruhy problémov pri príprave a realizácii projektov na úrovní obcí a vidieckych
regiónov pri využívaní fondov EÚ Lukáčová zhrnula takto:
• V mnohých regiónoch neboli spracované dobré stratégie rozvoja. Namiesto
toho, aby strategické priority a zámery definovali kľúčoví lokálni partneri v regiónoch
(združenia a spolky, podnikatelia, atď.), tieto priority stanovuje úzky okruh ľudí, väčšinou
externí konzultanti. Definovanie strategických priorít sa často podriaďuje možnostiam ich
financovania ako skutočným potrebám.
• Obce v rámci mikroregiónov nespolupracujú na definovaní spoločných
dlhodobejších rozvojových priorít, nepostupujú koordinovane a každá obec radšej obhajuje
svoje čiastkové krátkodobé záujmy. Na úrovni mikroregiónov nie sú vybudované funkčné
a efektívne štruktúry s kvalitným personálnym, finančným a technickým zabezpečením.
12
Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 9 - 10. [citované 10. február 2010]. Dostupné
na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.
18

• Rozvojové plány sa neaktualizujú podľa potreby a priebežne. Aktualizácie
obyčajne opäť robia konzultanti, a to obdobným spôsobom, ako sa pripravovali pôvodné
stratégie.
• Sektorové a rozvojové regionálne stratégie nie sú vzájomne zosúladené. Na
harmonizáciu existujúcich a pripravovaných stratégií a koncepcií rôzneho druhu a
zamerania neexistuje štruktúra ani podmienky.
Máloktoré mikroregióny mali dopredu vypracované dlhodobé stratégie rozvoja.
Strategické dokumenty, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, boli zväčša spracované
narýchlo a formálne, bez efektívnej účasti verejnosti. Stratégie prispôsobovali prioritám,
podľa ktorých sa rozdeľovali fondy EÚ a tiež už pripravovaným projektom. Zaostávajúce
regióny, vidiek a malé obce nemali k dispozícii funkčný, kvalitný a finančne dostupný
servis, ktorý by zabezpečoval ich dobrú informovanosť a poskytoval im potrebné služby
pri príprave stratégií aj konkrétnych projektov.13
1.2 REGIONÁLNY ROZVOJ
Ak sa chcem bližšie venovať pojmu regionálny rozvoj resp. rozvoj narazím na
rôzne definície ako pri pojme región, nakoľko je to pojem používaný v rôznych
súvislostiach.
Rozvoj, či už lokálny, regionálny, národný alebo nadnárodný je z obsahového
hľadiska podľa Kožiaka pojem jednoznačne širší ako rast, pretože zahŕňa
i mikroekonomické veličiny. Ekonomický rozvoj považuje za dlhodobé zvyšovanie
ekonomického bohatstva krajiny, ktoré je podmienené vznikom nových výrobných
ekonomických aktivít, ktoré vytvárajú nové bohatstvo, zamestnanosť a tiež dopyt po
produktoch a službách. Aj napriek tomu, že hospodársky rast nie je možné stotožniť
s hospodárskym rozvojom, je rozvoj bez hospodárskeho rastu ťažko predstaviteľný. Pojem
rast Kožiak zaraďuje nielen medzi kvantitatívnu, ale aj ekonomickú kategóriu. Je to pojem,
ktorý vyjadruje zmenu v množstve, kvantite, rozsahu určitého faktora, činiteľa, zdroja,
ukazovateľa a podobne. Je to pojem užší ako pojem rozvoj. Trvalú udržateľnosť presne
vystihuje aj Kožiakove konštatovanie: „Trvalo udržateľný rozvoj neznamená, že sme
zdedili Zem od našich rodičov, ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí.“14
13
Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 11, 12, 14. [citované 10. február 2010].
Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.
14
BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 36 – 38.
19

Pod rozvojom chápe Kravčáková v najširšom zmysle slova rozšírenie
ekonomického systému pri zmene progresívnych parametrov rastových faktorov. To
znamená, že rozvoj v sebe zahŕňa aj inovácie, ktoré spôsobujú kvalitatívne zmeny
ekonomického systému. Je dôležité rozoznávať pojmy ako rozvoj a rast. Podľa nej je trvalý
rast výsledkom ekonomického rozvoja. Potrebné je vidieť aj paralelu regionálneho rozvoja
s trvalo udržateľným rozvojom.15
Urbančíková chápe pod regionálnym rozvojom komplex procesov, ktoré
prispievajú k pozitívnym zmenám v ekonomickej, sociálnej, environmentálnej situácii
regiónu a sú zamerané na dosiahnutie určitého cieľa. Zdôrazňuje fakt, že vopred
definovaným celkom nemusí byť vždy len podnik, nezisková organizácia, štátna, verejná či
súkromná organizácia, ale aj štát, resp. región. Ekonomický rast podľa nej je podobne ako
u Kožiaka kvantitatívnou zmenou merateľnou ekonomickými ukazovateľmi, napr.
v investíciách, výstupoch, spotrebe, príjmoch.16
Taktiež sa môžem oprieť o interpretáciu regionálneho rozvoja v rámci zákona
503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: „je to trvalý rast hospodárskeho potenciálu
a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť,
konkurencieschonosť a životnú úroveň jeho obyvateľov.“17
Definíciu rozvoja môžem teda vidieť z rôznych uhlov a čiastočne podobných
postojov autorov, ale, ak chcem, aby bol regionálny rozvoj úspešný, je nutné vytvoriť
adekvátne podmienky v právnom systéme, v rozvojových zámeroch, v pôsobení
prostriedkov z rôznych finančných zdrojov.
1.2.1 Princípy územného plánovania
V problematike plánovania regionálneho rozvoja je dôležité sa zaoberať a poukázať
na otázky územného plánovania a jeho nástrojov.
Klamár uvádza, že územné plánovanie je komplexné plánovanie, ktorého úlohou je
koordinovať v danom území a čase všetky zámery vyjadrené v rezortných plánovacích
nástrojoch. Jeho nástrojom je územný plán regulačného charakteru, ktorý v záväznej časti
vyjadruje regulatívy využitia územia, prírodných zdrojov a energií, usporiadania územia
15
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 123.
16
URBANČÍKOVÁ, N. 2006. Ľudské zdroje v regionálnom rozvoji. 1. vydanie. KE : TU EF, 2006. 206 s.
ISBN 80-8073-600-6. s. 14, 78.
17
20

a regulatívy investičnej i neinvestičnej činnosti a má byť účinným nástrojom ochrany
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.18
Územné plánovanie je samozrejme ošetrené aj zákonom č.50/1976 Z. z.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a viackrát novelizované, najmä č.237/2000 Z.
z. Zahŕňa predovšetkým tieto úlohy a činnosti: „určuje limity využitia územia, reguluje
funkčné a priestorové usporiadanie územia, určuje potrebné zásahy do územia, vymedzuje
chránené územia, určuje podmienky výstavby, navrhuje využitie zdrojov a pod.“ Územný
plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie viacerých obcí, ak sa
spoločne dohodnú a rieši sa pre celé územie, nielen pre zastavané. Územie obce tvorí jej
katastrálne územie. Územný plán obce stanovuje najmä zákon č.50/1976 Z. z. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku s neskoršími novelizáciami. Určuje hlavne: „zásady
priestorového usporiadania, prípustné, obmedzené a zakázané využívanie plôch, zásady
starostlivosti o životné prostredie, zásady verejného dopravného, technického
a občianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospešné práce a pod.“19
Môžem konštatovať, že význam územného plánovania je spojený s rozvojom
spoločnosti a narastaním jej potrieb z hľadiska priestoru pre svoje činnosti. Následkom
toho je rast priestorových a iných nárokov spoločnosti na jednej strane a konštantnosť
rozlohy využívaných území na strane druhej. Z tohto hľadiska môže dôjsť k nárastu
samotnej ceny a hodnoty územia.
1.2.2 Regionálny marketing
Ekonomický rozvoj regiónov a miest, zlepšovanie infraštruktúry, prosperita
podnikateľských subjektov na ich území, vyššia kvalita každodenného života, to všetko sú
ciele, ktorých dosahovanie je opodstatnením aplikovania marketingu ako nástroja
regionálneho rozvoja, jeho filozofie a nástrojov v podmienkach slovenských miest
a regiónov.
Podstatu regionálneho marketingu chápe Pauličková ako rozsiahlu koncepciu
ďalších disciplín. Podľa nej je komunálny marketing čiastkovým aspektom regionálneho
marketingu so zameraním na verejné inštitúcie. Marketing miesta je tiež časťou
regionálneho marketingu ako mestský marketing a marketing centra mesta s vždy inak
stanovenými ťažiskami.
18
KLAMÁR, R. 2007. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. PO : PU FP a HV,
2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8. s. 21.
19
Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, novelizované zákonom č.237/2000 Z.
z.
21

Regionálny marketing
Marketing pre región ako celok
Mestský marketing
Marketing pre mesto ako celok
Marketing centra
mesta Marketing
miesta
Marketing
miesta
Obrázok 1 Vzájomná súvislosť medzi marketingom miesta, centra mesta, mesta a regiónu
(Zdroj: Pauličková, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005.
132 s. ISBN 80-88984-72-6. s. 16.)
Regionálny marketing ako uvádza Pauličková rieši konkrétny marketingový
problém regiónu. Marketingovým problémom je problém medzi dopytom a ponukou,
medzi tým čo od regiónu očakáva verejnosť a medzi tým, čo región ponúka. Nositelia
marketingu regiónu sú podľa nej predovšetkým tieto subjekty: miestna samospráva, VÚC
(krajské, obvodné, obecné miestne úrady, predseda vyššieho územného celku, primátor
mesta, starosta obce, zastupiteľstvo), štátna správa (vláda, ministerstvo), firmy orientované
na rozvoj územia (súkromné, verejné alebo verejno-súkromné), odborníci (urbanisti,
národohospodári, geografi, marketéri), mimovládne organizácie (nadácie, fondy, záujmové
skupiny, politické strany).20
1.2.3 Regionálny manažment
Regionálny manažment na Slovensku predstavuje mladú, pomerne málo rozšírenú
disciplínu. Je to aj z dôvodu, že regionálne plánovanie bolo niekoľko desaťročí
považované za efektívny nástroj riadenia priestorového rozvoja a až koncom minulého
storočia sa prakticky ukázalo, že nádeje vkladané do regionálneho plánovania neboli
naplnené.
Regionálny manažment charakterizuje Búšik ako doplňujúci nástroj regionálneho
plánovania, ako celostný prístup k doterajším a novým úlohám, ako novú plánovaciu
filozofiu, ako nový koncept vedenia, rokovania a realizácie zámerov.21
Tabuľka 1 Porovnanie tradičného regionálneho plánovania a regionálneho manažmentu
20
PAULIČKOVÁ, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005. 132 s. ISBN
80-88984-72-6. s. 16, 21, 22.
21
BÚŠIK, J. 2006. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104 s. ISBN 80-
225-2193-0. s. 35.
22

Tradičné regionálne plánovanie Regionálny manažment
Reštriktívne negativistické plánovanie Konštruktívne plánovanie rozvoja
Orientované na ciele Orientovaný na procesy
Regionálny plán je cieľom Cieľom je dosiahnúť konsenzus
Nedostatočná výkonnosť Orientácia na presadenie
Princíp nadriadenosti a podriadenosti Princíp konsenzu
Jasné územné vymedzenie Vymedzenie podľa „problémovosti“
Zdroj: BÚŠIK, J. 2006. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104
s. ISBN 80-225-2193-0. s. 35.
Búšik zdôrazňuje, že informačné prepojenie aktérov, racionálne a efektívne
rozdelenie kompetencií a výber subjektov so svojou podnikavosťou, zodpovednosťou
a priamou komunikáciou sú mimoriadne dôležité faktory. Za jeden z rozhodujúcich
faktorov riešenia regionálnej konkurencieschopnosti, riešenia štrukturálnych zmien
považuje schopnosť učiť sa. Regionálny manažment je inštitucionálny model regionálneho
rozvoja, ktorého ťažisko spočíva vo vytváraní adekvátnych podmienok na rozvoj. Je to
iniciovanie a riadenie rozvojových impulzov a procesov v regióne, regionálny konsenzus,
proces nepretržitého procesu informácií o rozhodujúcich činnostiach a aktivitách
v príslušnom regióne.22
Môžem konštatovať, že regionálny manažment je zavedený na základe potreby
riešenia problémov v danom regióne, je to cesta k akčnému a projektovo orientovanému
rozvoju.
1.3 REGIONÁLNE DISPARITY
Za regionálne rozdiely v krajine podľa Kravčákovej zodpovedajú primárne
a sekundárne faktory. Medzi primárne faktory zaraďuje: pomerne nízku mobilitu pracovnej
sily, relatívne nízku mobilitu kapitálu, geografické faktory, ekonomickú štruktúru a
ostatné primárne faktory. Medzi sekundárne faktory zaraďuje: externé ekonomické faktory
(externality), demografickú situáciu, rigiditu nákladov a cien, sťahujúci a rozširujúci efekt,
efekt susedstva. Kravčáková považuje prejavy regionálnych disparít hlavne v: v podiele
regiónov na tvorbe HDP (pozri prílohu 1), miere nezamestnanosti, úrovni vstupu
zahraničného kapitálu do jednotlivých regiónov, úrovni dôchodkov obyvateľstva
jednotlivých regiónov, dynamike rozvoja malých a stredných podnikov v regiónoch
(MSP), úrovni využívania komparatívnych výhod jednotlivých výhod v jednotlivých
regiónoch, úrovni vybavenia jednotlivých regiónov infraštruktúrou, podiele investícií do
22
BÚŠIK, J. 2006. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104 s. ISBN 80-
225-2193-0. s. 36.
23

verejného sektora (pozri prílohu 1), vytváraní nových pracovných miest, vzniku nových
firiem v nových regiónoch.23
Kožiak rozlišuje regionálne disparity, resp. dva druhy metód porovnávania
regiónov: 1. priame metódy - sa používajú v prípadoch, keď štatistické ukazovatele
sledujú niektorý z tzv. syntetických úrovňových ukazovateľov, ktorý je indikátorom
merania alebo porovnávania ekonomickej úrovne regiónov. Patrí k nim ukazovateľ tempo
rastu HDP v regióne. 2. nepriame metódy – porovnávajú a merajú rozdiely na základe
sústavy viacerých vybraných ukazovateľov. Výber a voľba jednotlivých ukazovateľov
závisia od hĺbky výskumu, skúseností, dostupnosti informačných vstupov.24
Na trend prejavujúci sa v raste regionálnych disparít jasne poukazuje aj Falťan
a Pašiak, ktorí konštatujú, že bude pokračovať, ak sa nepodarí vytvoriť podmienky pre
dobudovanie systému plánovania a regulovania regionálneho rozvoja tak, aby bol schopný
prijať a realizovať opatrenia vyzretej a finančne významne dotovanej regionálnej politiky
EÚ ako i realizovať domácu regionálnu politiku.25
Keďže regionálne disparity predstavujú určitú brzdu ekonomického rastu a rozvoja
je nevyhnutné s nimi bojovať, odstraňovať a zmierňovať ich dopady.
1.3.1 Decentralizácia a regionálne rozdiely
Ako uvádzajú Rodríguez-Pose a Ezcurra (vlastný preklad) napriek tomu, že
nadšenie pre pozitívne ekonomické vplyvy politickej decentralizácie je často zmiernené
presvedčenie, tak rozdelenie prínosov z nich, je geograficky nerovnomerné. To znamená,
že neobmedzená fiškálna decentralizácia pravdepodobne povedie k sústredeniu zdrojov v
určitých geografických lokalitách, a tým sa zvýšia regionálne nerovnosti na danom území.
Podľa nich je decentralizácia spojená so všeobecným znížením územných rozdielov a
prevláda názor, že prevod právomocí a zdrojov na nižšej vnútroštátnej úrovni riadenia sa
nerovná prideleniu dávok v regiónoch s väčšou kapacitou. Rozšírený názor je, že
decentralizácia a väčšie územné nerovnosti sú dve strany jednej mince a že nie je jasné
napätie medzi sledovaním cieľa rovností v poskytovaní služieb a decentralizácie voľby.
Mechanizmy, prostredníctvom ktorých decentralizácia môže viesť k väčším
územným rozdielom sú podľa Rodríguez-Pose a Ezcurra, hospodárskej a politickej
23
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 43, 129.
24
BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 40.
25
FALŤAN, Ľ. - PAŠIAK, J. 2004. Regionálny rozvoj Slovenska, východiská a súčasný stav. 1. vydanie.
BA : Sociologický ústav SAV, 2004. 88 s. ISBN 80-85544-35-0. s. 49.
24

povahy. Z ekonomického hľadiska sú rozdiely v inštitucionálnych kapacít a sociálno-
ekonomickými dotáciami medzi regiónmi v rámci danej krajiny. To môže tiež znamenať,
že chudobnejšie regióny alebo na nižšej ako celoštátnej úrovni štátu, majú slabšiu
schopnosť súťažiť o pritiahnutie zahraničného kapitálu, priamych zahraničných investícií
či vzdelaných ľudí. A menej kapitálu, investícií, vzdelaných ľudí znamená nižšiu
schopnosť inovovať. Preto v rámci viac decentralizovaného režimu chudobnejšie a menej
obdarené regióny čelia značným obmedzeniam.26
Štát všeobecne verí, že obnovené regióny a lokality vo viac globalizovanom
prostredí úzko súvisia s myšlienkou, že trhy sú sociálne konštruované, no trhy nie sú voľne
plávajúce javy opísané v neoklasickej teórií, ale považujú sa za sociálne konštrukcie
vyrobené a reprodukované sériami dokumentov.27
1.4 REGIONÁLNA POLITIKA
Ako uvádza Kožiak podľa „Zásad regionálnej politiky Slovenskej republiky“,
prijatých v roku 2000, je cieľom regionálnej politiky „podpora a iniciovanie ekonomického
a sociálneho rozvoja a rastu regiónov, zmierňovanie negatívnych dôsledkov trhovej
ekonomiky, znižovanie regionálnych disparít a podpora trvalo udržateľného rozvoja
regiónov.“28
Samson a kol. definuje regionálnu politiku ako súčasť celkovej hospodárskej
politiky štátu. Politika pochádza z gréčtiny „politike“ a vyjadruje spôsob riadenia vecí
verejných štátom. Nástroje regionálnej politiky (pozri prílohu 2) sa zvyknú podľa druhu
a sily vplyvu týchto nástrojov deliť na: informačné opatrenia a poradenstvo, finančné
nástroje, opatrenia v infraštruktúre, regulačné a administratívne opatrenia.29
Objektom regionálnej politiky je podľa Kravčákovej región a jeho jednotlivé časti
(sídla, obce). Subjektom regionálnej politiky sú: orgány miestnej a regionálnej samosprávy
a ich regionálne záujmové združenia, územné orgány štátnej správy, ústredné orgány
štátnej správy a nevládne organizácie zaoberajúce sa regionálnym rozvojom. Kravčáková
26
RODRÍGUEZ-POSE, A. - EZCURRA, R. Does decentralization matter for regional disparities?
A cross - country analysis in Journal of Economic Geography, 2009/05/14. [online]. s. 10 - 11. [citované 2.
február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.
27
RODRÍGUEZ-POSE, A. Do institutions matter for regional development? A cross - country analysis
in Journal of Economic Geography, 2010/01/11. [online]. s. 13. [citované 2. február 2010]. Dostupné na
internete: <http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.
28
BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 51.
29
SAMSON, Š. - BYRTUS, J. - HUDEC, O. - MUŠKA, M. - NAĎOVÁ, M. 2001. Regionálna ekonomika. 1.
vydanie. KE : TU EF, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-8. s. 28, 39.
25

uvádza, že regionálnou politikou sa dá korigovať a meniť priestorovú alokáciu vytvorenú
trhom a predchádzajúcimi zásahmi príslušných orgánov.30
Programové zabezpečenie regionálnej politiky SR tvoria tieto programové
dokumenty:31
• Národný plán regionálneho rozvoja – je na úrovni centra, je základným
programovým strednodobým strategicko–plánovacím dokumentom krajiny, v ktorom by sa
mali premietnuť a zosúladiť sektorové a regionálne programové dokumenty,
• Regionálne plány rozvoja - na regionálnej úrovni sa vypracúvavajú pre
jednotlivé regióny na realizáciu konkrétnych rozvojových programov stanovených
v strategickom pláne regionálneho rozvoja (koncepcia rozvoja regiónov),
• Programy rozvoja miest a obcí - by mali okrem analýzy hospodárskeho a
sociálneho rozvoja vymedzeného územia obsahovať hlavné smery rozvoja, vymedzenie
území (vrátane mikroregiónov), ktorých rozvoj je potrebné podporovať, ako ich návrh
opatrení, ktoré budú rozvoj aktivizovať.
V zákone 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sú uvedené tieto základné
programové dokumenty podpory regionálneho rozvoja, ktoré sa vykonávajú formou:
„národného plánu, Rámca podpory spoločenstva, operačného programu, regionálneho
operačného programu (pozri prílohu 3 a 4), sektorového operačného programu, jednotného
programového dokumentu, strategického programového dokumentu pre Kohézny fond,
programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, programu
hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, programu Iniciatívy Európskych
spoločenstiev.“32
NUTS - štatistické územné jednotky európskej regionálnej politiky boli
v Európskej únii zavedené pre potreby štatistického sledovania sociálnej a ekonomickej
situácie v jednotlivých regiónoch a pre potreby realizácie regionálnej politiky. Pri
vymedzovaní územných jednotiek NUTS sa brali do úvahy nasledujúce hľadiská: veľkosť
priestoru a počet obyvateľov, princíp skladania administratívnych územných jednotiek
s podobným obsahom, zabezpečenie požadovaného súboru údajov, uplatňovanie
právomocí do orgánov samosprávy a štátnej správy na príslušnej úrovni NUTS.33
30
KRAVČÁKOVÁ, G. a kol.2005. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 132.
31
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 146.
32
33
s. ISBN 80-89040-27-6. s. 122.
26

Tabuľka 2 Populačná veľkosť regiónov NUTS
Vybrané údaje k: 31.12.2008
Ukazovateľ Hodnota
Hlavné mesto Bratislava
Počet oblastí [NUTS 2] 4
Počet krajov [NUTS 3] 8
Počet okresov [LAU 1] 79
Počet obcí [LAU 2] 2 891
z toho so štatútom mesta 138
Hustota [počet obyvateľov na km2] 110
Počet obyvateľov 5 412 254
z toho žien [%] 51,4
Výmera územia [km2] 49 036,9
Zdroj: http://portal.statistics.sk/mosmis/sk/run.html, [citované 26. január 2010]
Môžeme konštatovať, že účelom regionálnej politiky je riešenie medzi–-regionálnych
nerovností ako aj disproporcií vo vnútri regiónu.
1.5 FINANCOVANIE OBECNÝCH SAMOSPRÁV
Samosprávu Švantnerová a Kožiak definujú ako oprávnenie určitého
spoločenského organizmu obstarávať právom vymedzený okruh záležitostí samostatne,
relatívne nezávisle od širšieho spoločenského organizmu, ktorého je súčasťou. Treba ju
posudzovať ako politicko-právnu inštitúciu, ktorá je prejavom politickej moci a realizácie
vplyvu občana v procese politického rozhodovania.
Nový systém financovania obcí nadväzuje na uskutočnený presun kompetencií
z orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č.416/2001 Z. z. Uvedeným zákonom sa
pripravili podmienky financovania obcí. Týkajú sa „rozpočtu obce, ktorý je základným
nástrojom finančného hospodárenia obce v príslušnom rozpočtovacom roku, podľa ktorého
sa riadi financovanie úloh obcí a ktorý vyjadruje samostatnosť jej hospodárenia.“ Miestny
rozpočet je podľa Švantnerovej a Kožiaka základom finančného hospodárenia obce.
Obsahuje príjmy a výdavky obce na rozpočtový rok, v ktorých sú vyjadrené finančné
vzťahy k štátnemu rozpočtu, k podnikateľským subjektom obcí, k obyvateľom žijúcim na
tomto území, a iným právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec. Ekonomiku
miestnej samosprávy ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie činiteľe. Vnútorné činiteľe vznikajú
vo vnútornom prostredí existujúceho systému, vychádzajú z podstaty municipálnej
ekonomiky a z podmienok jej fungovania. Sú to také faktory, od ktorých závisí fungovanie
27

municipálnej ekonomiky. Vonkajšie činiteľe pôsobia z vonkajšieho prostredia a sú
nezávislé od municipálnej ekonomiky.34
1.6 ŠTRUKTURÁLNE FONDY EÚ
V zmysle nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 1260/1999 Vilamová
(vlastný preklad) poukazuje, že pod názvom štrukturálne fondy sa rozumie: Európsky
fond regionálneho rozvoja (The European Regional Development Fund - ERDF),
Európsky sociálny fond (The European Social Fund - ESF), Európsky hospodársky
podporný a záručný (garančný) fond (The Guidance Section of the European
Agricultural Guidance and Guarantee Fund - EAGGF) a Finančný nástroj na podporu
rybolovu (The Financial Instrument for FIsheries Guidance - FIFG).35
Wokoun (vlastný preklad) poukazuje, že regionálna a štrukturálna politika EÚ pri
využívaní štrukturálnych fondov vychádza z niekoľko základných princípov:
• P r i n c í p k o n c e n t r á c i e – je to zásada koncentrácie úsilia, ktorá
spočíva v tom, aby sa prostriedky fondov využívali iba na vopred stanovené ciele, čo
najúčelnejšie a neboli rozdeľované na rad drobných a menej významných akcií,
• P r i n c í p p a r t n e r s t v á – ide o to, aby sa na konkrétnom rozdeľovaní
podieľali samotní príjemcovia, t. j. regióny, mestá, obce i súkromné subjekty, pre ktoré sú
prostriedky určené,
• P r i n c í p p r o g r a m o v a n i a – programovanie je tretím hlavným
operačným princípom štrukturálnych fondov. Podáva časový rozvrh pre alokáciu pomoci.
Koniec programovacieho obdobia sa zhoduje s finančnými perspektívami pre celkový
rozpočet Spoločenstva.,
• P r i n c í p a d i c i o n a l i t y ( d o p l n k o v o s t i ) – v praxi to znamená,
že prostriedky poskytnuté zo zdrojov EÚ musia byť doplnené určeným podielom zdrojov
zo strany príjemcu, napríklad zo štátneho rozpočtu, regionálneho či miestneho rozpočtu,
zo súkromných zdrojov alebo pomocou úveru,
• P r i n c í p m o n i t o r o v a n i a a v y h o d n o c o v a n i a – ide
o priebežné sledovanie a vyhodnocovanie uskutočnených opatrení. Pred schválením
projektu sa vyžaduje podrobné hodnotenie jeho dopadov, potom následne priebežné
monitorovanie projektu a nakoniec zhodnotenie prínosov projektu.,
34
ŠVANTNEROVÁ, Ľ. – KOŽIAK, R. 2005. Ekonomika miestnej samosprávy. 1. vydanie. BB : UMB EF,
2005. 98 s. ISBN 80-8083-117-3. s. 5, 81, 87.
35
VILAMOVÁ, Š. 2004. Jak získat finanční zdroje Evropské unie. 1. vydanie. PRAHA : GRADA
PUBLISHING, 2004. 196 s. ISBN 80-247-0828-0. s. 22.
28

• P r i n c í p s o l i d a r i t y – tento princíp vychádza zo základnej filozofie
celého integračného procesu. Hospodársky vyspelé štáty svojimi príspevkami do
spoločného rozpočtu financujú rozvoj štátov ekonomicky menej rozvinutých.,
• P r i n c í p s u b s i d i a r i t y – ide o to, aby boli jednotlivé ciele plnené na
čo najnižšej možnej úrovni rozhodovania, pokiaľ je možné toto plnenie na danej úrovni
uspokojivo naplniť. Tento princíp je zakotvený v Maastrichtskej zmluve.
Pre obdobie 2007 - 2013 Wokoun uvádza, že Komisia navrhuje v rámci finančnej
perspektívy alokovať čiastku cca 336,3 mld. € na celé obdobie 344,9 mld. € (počítané aj
administratívne výdaje a Fond solidarity). Indikatívne rozdelenie tejto čiastky medzi tri
priority reformovanej politiky je nasledujúce: zhruba 78 % na prioritu konvergencie,
zhruba 18 % pre prioritu regionálnej konkurencie a okolo 4 % pre prioritu teritoriálnej
spolupráce.36
2 KOŠKOVSKÝ MIKROREGIÓN
2.1 ZDRUŽENIE KOŠKOVCE
Koškovský mikroregión vznikol v roku 2003 v zmysle § 20 Občianského
zákonníka za účelom koordinácie spoločných postupov pri spracovávaní projektov
a rozvojových programov, podporujúcich vytváranie nových pracovných príležitostí pre
jeho obyvateľov. Sídlom združenia je Obecný úrad Lackovce. Koškovský mikroregión
(ďalej len KM) sa skladá z pätnástich obcí: Dedačov, Hankovce, Hrabovec nad/ Laborcom,
Jabloň, Kochanovce, Koškovce, Lackovce, Ľubiša, Nižné Ladičkovce, Rokytov, Slovenské
Krivé, Udavské, Veľopolie, Vyšné Ladičkovce a Zbudské Dlhé.Ležia v údolí po oboch
stranách rieky Laborec severne od mesta Humenné, v severovýchodnom cípe Slovenska.
Daný mikroregión (pozri prílohu 5) je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja.
Rozlohou 14 481ha a počtom obyvateľov 7743 k 31.12.2008 tvorí mikroregión takmer
tretinu okresu Humenné. Z hľadiska národnostnej štruktúry je to homogénne územie
s dominantným zastúpením slovenskej národnosti.
36
WOKOUN, R. 2006. Strukturální fondy a obce I. 1. vydanie. Praha : ASPI, 2006. 146 s. ISBN 80-7357-
138-2. s. 14, 15, 79.
29

2. 1.1 Stručná história jednotlivých obcí
Dedačov
Prvý doklad o Dedačove je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543.
Vzhľadom na zemepisnú polohu Dedačova a vývoj osídlenia blízkeho okolia
sa predpokladá, že tamojšie sídlisko založil šoltýs37
s usadlíkmi v 15. storočí. Okolo
polovice 16. storočia obyvatelia dedačovské sídlisko opustili. Z druhej polovice 16.
storočia niet správ o tom, že by tam žili valasi, sedliaci alebo želiari. Novovybudované
sídlisko vybudovali novoprisťahovalci za spoluúčasti šoltýsov koncom 16. storočia.
Koncom 17. storočia žili v Dedačove dve šoltýšske domácnosti. Okolo roku 1623 žila
v Dedačove jedna šoltýšska a tri sedliacke domácnosti. Postupne obyvatelia Dedačov
opúšťali. Okolo roku 1690 boli nielen šoltýšske, ale aj sedliacke usadlosti opustené. Ešte
v roku 1715 nemal Dedačov obyvateľov. Dedina bola obnovená až začiatkom 18. storočia
– v roku 1720 mala osem sedliackych usadlostí.
Hankovce
Prvý doklad o Hankovciach je v ich listine kráľa Karola Róberta z roku 1317.
Hankovce pravdepodobne v polovici 13. storočia patrili zemanovi Hankovi,
prípadne jeho dedičom. Od roku 1317 nepretržite do konca 17. storočia boli
jej zemepánmi Drugethovci. Tamojšie sídlisko v roku 1600 malo obývaných dvanásť
poddanských domov, ale aj dom šoltýsa.
Hrabovec nad Laborcom
Názov bol odvodený od sídliska, ktoré sa nachádzalo na mieste častého
výskytu hrabov. Vzhľadom na zemepisnú polohu, názov a vývoj osídlenia
priľahlej časti Laborca možno predpokladať, že ju založili pred 14. storočím
poddaní z blízkej obce Zbudské Dlhé alebo šoltýs s usadlíkmi. V Hrabovci v roku 1560
hospodárili dvaja šoltýsi a šesť sedliackych domácností. V roku 1715 mal Hrabovec
šestnásť, v roku 1720 len dvanásť poddanských domácností. Súčasťou dediny bol aj mlyn.
Jabloň
Predpokladá sa, že obec založili obyvatelia Zbudského Dlhého pred 14.
storočím, prípadne šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného nemeckého práva.
V roku 1560 hospodárili na zbudskej časti 5 domácností. V roku 1600 bolo
obývaných jedenásť poddanských domov a možno jeden - dva domy šoltýsov. V roku
1720 bol v obci mlyn a žilo tam štrnásť sedliackych domácností. V obci Jabloň sa
37
Šoltýs - Bol predstaviteľom mestskej alebo obecnej samosprávy. Pojem pochádza z nemčiny (Richter),
latinský ekvivalentom je iudex. sudcu. Nazývali sa richtár, šoltýs, fojt, advokát.
30

nachádzajú 3 nehnuteľné a 2 hnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované
v Pamiatkovom úrade SR. V strede obce sa nachádza rímskokatolícky kostol Božieho
srdca postavený v rokoch 1940 – 1943. Druhou dominantou je park s kaštieľom
postaveným v novoklasicistickom štýle zo začiatku 19. storočia. Treťou pamiatkou je
židovský cintorín s cca 20 náhrobníkmi. V kostole Božieho srdca sa nachádzajú kríž
s korpusom z roku 1622 a barokový zvon z roku 1744, ktoré sú klasifikované ako hnuteľné
národné kultúrne pamiatky
Koškovce
Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1477. Na základe poznatkov
o vývoji dediny sa predpokladá, že Koškovce založil šoltýs s poddanými
v 14., najneskôr v prvej polovici 15. storočia. Koškovce boli od založenia
nepretržite až do konca 17. storočia vo vlastníctve Drugethovcov. Z iniciatívy
Drugethovcov postavili v dedine modlitebňu v roku 1584, v ktorej pôsobili evanjelickí
kazatelia. Koškovskí kalvíni patrili do skupiny slovenských kalvínskych farností
v strednom Zemplíne. V obci sa nachádzajú nasledovné pamiatky: rímskokatolícky Kostol
svätého Ducha, ktorý bol postavený v roku 1584 v klasicistickom štýle a klasicistický zvon
z roku 1810.
Lackovce
Prvý písomný doklad o tejto obci je z roku 1317, kedy Lackovce daroval kráľ
Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi. Lackovce pravdepodobne
založil zeman Lacko ako vlastník tamojšieho územného majetku v 13. storočí.
Lackovce boli malou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mali štyri
a v roku 17205 poddanských domácností.
Ľubiša
Prvý písomný doklad o obci Ľubiša je z roku 1410. Predpokladá sa, že Ľubiša
existovala pred 13. storočím a založili ju slovenskí obyvatelia. V roku 1600
malo tamojšie osídlenie desať poddanských domov, dom šoltýsa, kostol, faru
a školu. V roku 1720 mala Ľubiša trinásť poddanských domácností. Z Ľubiše pochádza
slovenský prezident Michal Kováč. Podobne aj v Ľubiši sa nachádzajú 2 národné kultúrne
pamiatky. Rímskokatolícky Kostol svätého Michala postavený v roku 1771 v barokovom
štýle a druhou pamiatkou je kaplnka svätého Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia.
Nižné Ladičkovce
31

Priamy doklad o Nižných Ladičkovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543
o riešení dedičstva majetkov Drugethovcov. Nepriamy doklad je v mandáte dvorského
sudcu z roku 1478 o riešení chotárnych záležitostí. Základ názvu pravdepodobne pochádza
od priezviska prvého miestneho šoltýsa. V roku 1600 malo tunajšie sídlisko obývaných
sedem poddanských domov a jeden dom šoltýsa. V roku 1720 mali dvadsať sedliackych
domácností.
Rokytov pri Humennom
Obec vznikla zlúčením dedín Humenský Rokytov a Zbudský Rokytov. Prvá
písomná zmienka o obci je z roku 1379. V roku 1600 malo tunajšie sídlisko
obývaných 25 poddanských domov, pravdepodobne aj dom šoltýsa a pravoslávny kostol.
V roku 1720 mal dvadsaťjeden poddanských domácností. V tom čase bol v dedine aj mlyn.
V gréckokatolíckom Kostole Narodenia Panny Márie je umiestnený súbor závesných
obrazov Apoštolov zo začiatku 19. storočia.
Slovenské Krivé
Predpokladá sa, že Slovenské Krivé založili slovenskí usadlíci v 2. polovici 15.,
resp. v prvej polovici 16. storočia. Najstarší písomný doklad o dedine je z roku
1567.V roku 1600 mala dedina osem obývaných poddanských domov a pravdepodobne aj
dom šoltýsa. No v roku 1720 žilo v Slovenskom Krivom len šesť poddanských
domácností. Podobne aj v obci Slovenské Krivé je v rímskokatolíckom Kostole svätej
Anny závesný oltárny obraz svätej Anny s Pannou Máriou a Joachimom od maliara
Antona G. Tápolyiho vytvoreného v roku 1827 v štýle klasicizmu.
Udavské
Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317, kedy kráľ Karol Róbert daroval
majetky Filipovi Drugethovi. Pôvodný názov Udava odvodený od miestnej
rieky bol niekoľkokrát zmenený až bol ustálený do dnešnej podoby. V obci sa spomína
najstaršia škola v roku 1840. V roku 1912 bola na jej mieste postavená nová škola. Od
roku 1902 bol v obci zriadený poštový úrad. V Roku 1924 sa narodil významný rodák
kardinál Jozef Tomko. Jedinou technickou nehnuteľnou pamiatkou je plynový motor
z mlyna. V obci sú ďalšie 3 nehnuteľné kultúrne pamiatky : socha svätého Ondreja
v klasicistickom štýle z 19. storočia, závesný obraz svätej Trojice od sochára Vojtecha
Tkacsika z rokov 1860 – 1880 a baroková kamenná krstiteľnica zo začiatku 18. storočia.
Veľopolie
Najstarší písomný doklad o tejto dedine je v urbári humenského panstva z roku
1623. V prvej polovici 17. storočia bolo Veľopolie šoltýšskou samotou,
32

prípadne osadou. V roku 1630 boli domácnosti zdanené daňou kráľovi. Okolo roku 1690
hospodárili vo Veľopolí štyri šoltýšske domácností a niekoľko roľníckych usadlostí.
V roku 1720 žilo v dedine osem poddanských domácností.
Vyšné Ladičkovce
Prvá písomná zmienka obci vznikla v roku 1478. Podľa získaných poznatkov
sa predpokladá, že dedinu založil šoltýs s valašskými usadlíkmi. Majetkovou
súčasťou rodiny Drugethovej boli až do konca 17. storočia. V roku 1600 žilo vo Vyšných
Ladičkovciach sedem poddanských rodín a jedna až dve rodiny šoltýsov. V roku 1715 bolo
v dedine obývaných sedemnásť domov.
Zbudské Dlhé
Najstaršia písomná zmienka pochádza z darovacej listiny z roku 1268.
V písomnostiach od 13. do konca 16. storočia sa vyskytuje v pomaďarčenom
názve v zmysle Dlhé pole. Založili ju slovenskí obyvatelia zo staršej blízkej dediny,
pravdepodobne Ľubiše pred 13. storočím. V roku 1560 žilo v Dlhom päť až šesť
poddanských rodín. No v roku 1720 v Zbudskom Dlhom žili štyri sedliacke domácnosti.
V rímskokatolíckom Kostole svätého Štefana Kráľa sa nachádzajú sochy svätého Petra
a Pavla v štýle neskorého baroka z konca 18. storočia.38
2.1.2 Prírodné charakteristiky
KM sa nachádza na území Laboreckej vrchoviny. Laborecká vrchovina je flyšové
pohorie patriace do oblasti Nízkych Beskýd. Na západe a juhozápade je ohraničená
Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými
vrchmi a na severe štátnou hranicou s Poľskom. Pohorie má príkrovo-vrásovú stavbu.
Tvoria ho ílovcové a pieskovcové súvrstvia rozličnej povahy a odolnosti. Povrch je
rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd, je klasickým príkladom vrchovinného
reliéfu. V ílových súvrstviach boli vymodelované zníženiny, na základe ktorých sa
vrchovina delí na jednotlivé podcelky – Medzilaboreckú brázdu, Papínsku brázdu,
Repejovskú brázdu a Mikovskú brázdu. Oddeľujú ich vyvýšeniny a chrbty pretiahnutého
tvaru, vytvorené na odolnejších pieskovcových vrstvách. Ich nadmorská výška dosahuje od
500 do 800 m. Takmer celú Laboreckú vrchovinu odvodňuje rieka Laborec. Vegetačný
kryt na flyši nie je veľmi bohatý na množstvo rastlinných druhov, vyznačuje sa však
niektorými zvláštnosťami. K mimoriadnym vzácnym rastlinám patria niektoré východo-
karpatské endemity. V komplexe lesov prevažujú porasty buka, jedle a smreka. V pestrej
38
Regionálna rozvojová agentúra Humenné. PHSR KM 2004 - 2014. 2004. s. 2 – 6.
33

živočíšnej ríši sú endemity medzi mäkkýšmi a chrobákmi, medzi vzácnymi druhmi vtáctva
a cicavcov. Z veľkých mäsožravcov reprezentujú faunu medveď, vlk a rys.
Chránené krajinné oblasti
Chránené vtáčie územie (CHVÚ) – je podľa nového zákona o ochrane prírody a
krajiny č. 543/ 2002 Z. z. novou kategóriou chráneného územia zavedenou do slovenského
právneho systému v súvislosti s transpozíciou smernice Rady Európy č. 79/ 409/ EHS
o ochrane voľne žijúceho vtáctva, ktorá za jediné a najdôležitejšie kritériá výberu lokalít
považuje vedecko-ornitologické kritériá.
Na Slovensku je navrhnutých celkovo 38 chránených vtáčích území, medzi ktoré je
navrhnutá aj oblasť Laboreckej vrchoviny. V rámci tejto chránenej oblasti sú zahrnuté
katastre všetkých obcí KM.
Minerálne pramene
Podľa záznamov Slovenskej agentúry pre životné prostredie sú oficiálne evidované
nasledovné pramene minerálnych vôd (s obsahom minerálnych solí min. 1000 mg/ l)
v KM. 39
Nasledujúca tabuľka 3 znázorňuje minerálny prameň v KM.
Tabuľka 3 Minerálny prameň
MIESTO NÁZOV OZNAČENIE
MIESTA
DRUH
Rokytov pri HE Prameň na pasienku HN - 22 prameň
(Zdroj: Regionálna rozvojová agentúra. PHSR KM 2004 - 2014. 2004. s. 6.)
2.2 DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA
Obyvateľstvo spolu so štruktúrou ekonomiky predstavujú dva najvýznamnejšie
faktory rozvoja každého mikroregiónu. Skúmanie demografického potenciálu obyvateľstva
je preto výrazne späté s ekonomickým rozvojom KM. Rozmiestnenie obyvateľstva
a rozmiestnenie ekonomických aktivít sú navzájom prepojené procesy.
2.2.1 Vývoj počtu obyvateľov
Obyvateľstvo môžem hodnotiť podľa viacerých skupín charakteristík: vývoj počtu
obyvateľov, rozmiestnenie obyvateľstva, dynamika obyvateľstva či štruktúra obyvateľstva.
Počet obyvateľov predstavuje kvantitatívne hľadisko analýzy obyvateľstva, t. z. že
nebudem teraz sledovať štruktúru obyvateľstva, ale len počet. A budem zisťovať, či počet
39
Regionálna rozvojová agentúra Humenné. PHSR KM 2004 - 2014. 2004. s. 6.
34

obyvateľov v KM sa zvyšuje v poslednej dekáde alebo naopak dochádza k poklesu počtu
obyvateľov. Nasledujúci graf 1 znázorňuje vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých obciach
KM.
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1000
1100
1200
1300
Rok 2001 159 586 610 470 753 615 562 816 372 339 144 1256 318 258 555
Rok 2008 167 558 595 441 763 628 569 859 358 290 135 1220 322 222 616
Dedač
ov
Hank
ovce
Hrabo
vec n.
L.
Jabloň
Koch
anovc
e
Košk
ovce
Lacko
vce
Ľubiša
N.
ladičk
ovce
Rokyt
ov
S.
Krivé
Udavs
ké
Veľop
olie
V.
Ladič
kovce
Zbuds
ké
Dlhé
Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých obciach KM
(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008)
Demografický vývoj v jednotlivých obciach Koškovského mikroregiónu je možné
rozdeliť do viacerých skupín. Progresívny typ s nárastom počtu obyvateľov je najviac
badateľný v obci Ľubiša a Zbudské Dlhé. Nerovnomerný až takmer sínusoidový typ
vykazujú obce N. Ladičkovce, Rokytov pri Humennom, Jabloň a Udavské. Vo zvyšných
obciach počet obyvateľov vykazuje mierny nárast iba s menšími výkyvmi.
Bilancia počtu obyvateľov je výsledkom dvoch základných kategórií pohybu a to
prirodzeného (natalita a mortalita) a mechanického pohybu (imigrácia a emigrácia). Kým
prirodzený pohyb je úzko prepojený s ostatnými charakteristikami obyvateľstva,
mechanický pohyb je závislý vo veľkej miere od ekonomickej a sídelnej charakteristiky.
Na základe zhodnotených vývojových trendov som zostavila prognózu počtu
obyvateľov KM do roku 2015 (graf 2), pričom za základ pre výpočet hodnôt som využila
roky 1980, 1991, 2001, 2003 a 2008.
35

6700
6800
6900
7000
7100
7200
7300
7400
7500
7600
7700
7800
7900
8000
1980 1983 1986 1989 1992 1995 1998 2001 2004 2007 2010 2013 2016
Rok
PočetobyvateľovKM
Rad1 Lineárny (Rad1)
Graf 2 Vývoj počtu obyvateľov v KM do roku 2015
(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008 a z PHSR KM)
Podľa použitých štatistických postupov bol odhadnutý počet obyvateľov KM
v roku 2012 na 7964 a v roku 2015 bude počet obyvateľov len 7603. Predpokladám, že rok
2012 bude charakteristický prírastkom obyvateľstva, čo bude spôsobené doznievajúcim
vyšším prirodzeným prírastkom a poklesom emigrácie. No do roku 2016 vidím úbytok
obyvateľstva, pod ktorý sa zrejme podpíše nestabilná a neistá situácia, ktorá sa odzrkadlí
v mechanickom pohybe, vyššou emigráciou obyvateľstva v produktívnom veku za
ekonomickými aktivitami, ale aj postupná mortalita obyvateľstva. Tento predpoklad nie je
pozitívny signál pre ďalší ekonomický a sociálny rozvoj KM.
2.2.2 Veková štruktúra obyvateľstva vyjadrená v %
Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje zastúpenie hlavných ekonomicky
aktívnych skupín:
• Predproduktívny vek 0 – 14 rokov,
• Produktívny vek 15 – 54 rokov u žien, 15 – 59 rokov u mužov,
• Poproduktívny vek 55 a viac r. - ženy, 60 a viac r. – muži.
36

1263; 16%
2132; 28%
2623; 34%
1725; 22%
0-14r
15-54r Ž
15-59r M
55 a viac
Graf 3 Percentuálne zastúpenie vekových kategórií v KM
Podobne ako v mnohých iných vidieckych obciach na Slovensku, je aj v KM
veľkým problémom nepriaznivá veková štruktúra. Obyvateľstvo v poproduktívnom veku
výrazne prevyšuje obyvateľstvo v predproduktívnom veku, na základe čoho sa veková
štruktúra obyvateľstva hodnotí ako regresívna. Dominantné postavenie má v KM
produktívna zložka obyvateľstva.
Index starnutia populácie
Zvlášť nepriaznivý pomer medzi predproduktívnou a poproduktívnou zložkou
populácie signalizuje, že vývojový trend indexu starnutia je nepriaznivý a signalizuje
postupné starnutie obyvateľstva. To znamená, že na 100 obyvateľov vo vekovej skupine 0
- 14 ročných pripadá už 136,6 osôb v poproduktívnom veku.
2.2.3 Štruktúra obyvateľstva podľa národností
Štruktúru obyvateľstva podľa národností v jednotlivých obciach KM dokumentuje
nasledujúca tabuľka 4 a graf 4.
Tabuľka 4 Štruktúra obyvateľstva podľa národností
OBEC POČET
OBYVATEĽOV
SLOVEN-
SKÁ
NÁROD-
NOSŤ
RUSÍN-
SKA
NÁROD-
NOSŤ
UKRAJI
N-
SKÁ
NÁROD-
NOSŤ
ČESKÁ
NÁROD-
NOSŤ
RÓMSKA
NÁROD-
NOSŤ
NEZISTE-
NÉ
Dedačov 167 167
Hankovce 558 554 3 1
37
( )
( )
6,136100
140
60,55
=
−
++
= x
rP
MrŽrP
I

Hrabovec n.
Laborcom
595 587 4 4
Jabloň 441 438 2 1 1
Kochanovce 763 738 18 3 4
Koškovce 628 624 2 2
Lackovce 569 559 3 4 2 1
Ľubiša 859 850 1 2 6
Nižné
Ladičkovce
358 357 1
Rokytov 290 201 50 30 1 8
Slovenské
Krivé
135 135
Udavské 1220 1152 8 11 6 43
Veľopolie 322 322
Vyšné
Ladičkovce
222 220 1 1
Zbudské
Dlhé
616 560 2 1 1 45 7
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008
96%
1%
1%
0%
1%
1%
2%
slovenská rusínska ukrajinská česká rómska ostatné
Graf 4 Národnostné zloženie obcí KM
Ako je z tabuľkovej a grafickej časti vidieť, národnostné zloženie je veľmi
rôznorodé. KM je územie s dominantným zastúpením slovenskej národnosti (96 %),
pričom na jednom percente rómskej národnosti sa podieľali iba dve obce, Ľubiša
a Zbudské Dlhé. Je tu zaznamenaný jednopercentný podiel rusínskej a ukrajinskej
národnosti hlavne v obci Rokytov pri Humennom, môžeme to pripisovať blízkosti
ukrajinskej hranice.
2.2.4 Štruktúra obyvateľstva podľa ukončeného vzdelania
Úroveň vzdelanosti sa v súčasnej etape socio-ekonomického rozvoja prejavuje
najmä narastaním podielu stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva na úkor obyvateľstva so
základným vzdelaním.
38

23%
27%
23%
0%
4%
1%
22%
Základné
SOU bez maturity
SOU s maturitou
Vyššie
Vysokoškolské spolu
Ostatné (bez udania
vzdelania)
Deti do 16r.
Graf 5 Vzdelanostná úroveň KM
(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR (dostupný rok 2001))
Vo väčšine prípadov v KM ide o typické nižšie vzdelanie hlavne u žien, ktoré majú
učňovské vzdelanie. Môžem konštatovať, že vzdelanostná úroveň sa líši podľa toho, či sa
jedná o menšie obce, resp. koncové obce a väčšie obce. KM ako vidiecky mikroregión má
celkovo nižšiu úroveň vzdelanosti ako je tomu napr. vo väčších mestách.
2.2.5 Vývoj nezamestnanosti
Nezamestnanosť patrí medzi základné kritériá vymedzenie problémových regiónov.
Pre celú ekonomiku je v tomto období charakteristická vysoká miera nezamestnanosti
a nízka tvorba nových pracovných miest. Vývoj miery nezamestnanosti v KM preto
s určitými odchýlkami kopíruje celoslovenský trend. Netreba zabúdať, že rast miery
nezamestnanosti je úzko spojený so zvyšovaním regionálnych rozdielov. Počet
nezamestnaných vyjadrený v % v KM je znázornený v grafe 6.
39

0,00% 2,00% 4,00% 6,00% 8,00% 10,00% 12,00% 14,00% 16,00%
Dedačov
Hankovce
Hrabovec n. Laborcom
Jabloň
Kochanovce
Koškovce
Lackovce
Ľubiša
Nižné Ladičkovce
Rokytov
Slovenské Krivé
Udavské
Veľopolie
Vyšné Ladičkovce
Zbudské Dlhé
Graf 6 Miera nezamestnanosti v jednotlivých obciach KM
(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ÚPSVaR, k 31.12.2009
Z grafu vyplýva, že hodnoty nezamestnaných vyjadrené v % v jednotlivých obciach
KM sú veľmi rozkolísané, čo relatívne úzko súvisí s malým trhom práce v týchto
oblastiach, kde sa aj menej výrazné zmeny premietli do celkovej miery nezamestnanosti.
Z celkového počtu 806 nezamestnaných v KM, najviac je zastúpená obec Zbudské
Dlhé s bilanciou 15, 6 % nezamestnaných, Udavské s 13, 4 % nezamestnaných a Ľubiša s
12, 7 % nezamestnaných. Najmenej, 2, 6 % nezamestnaných je v obci Veľopolie.
79%
21%
HE okres Koškovský mikroegión
Graf 7 Podiel nezamestnaných KM v HE okrese
(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ÚPSVaR, k 31.12.2009)
V HE okrese je 2975 nezamestnaných, z toho 27 % čiže 806 nezamestnaných
pochádza z KM. Celková miera nezamestnanosti v KM nižšia ako v okrese Humenné.
40

Možno to pripísať najmä blízkosti mesta HE a jeho pracovným príležitostiam. Mesto
ponúka dostatok pracovných miest aj pre obyvateľov, ktorí tu nemajú trvalé bydlisko. Na
jednej strane veľký dopyt po pracovných príležitostiach a na strane druhej menšia ponuka
sú účinne prepojené prostredníctvom dochádzky za prácou.
2.2.6 Ekonomická aktivita obyvateľstva
Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity je veľmi dôležitým
ukazovateľom, pretože poskytuje predstavu o prepojení miestnej ekonomiky
a obyvateľstva. V KM pôsobí viacero podnikateľských subjektov. Vo väčšine prípadov sa
jedná o malých a drobných podnikateľov a živnostníkov, ktorí sa orientujú predovšetkým
na drevospracujúci priemysel. Najviac podnikateľských subjektov sa sústreďuje v obci
Udavské. Počet podnikateľských subjektov dokumentuje príloha 6. Môžem tiež spomenúť
aj domový fond, ktorý sa sústreďuje najmä v tradičných rodinných domoch. Tento
ukazovateľ je výsledkom viacerých vonkajších a vnútorných faktorov ako politická
situácia, úroveň nezamestnanosti, demografický vývoj.
Podiel trvale obývaných domov
0
50
100
150
200
250
300
350
400
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15
Jednotlivé obce
Početdomov
Domy spolu Trvale obývané domy
Graf 8 Domový fond
(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR, dostupné za rok 2001)
Počet rodinných domov jednotlivých obcí v KM je 2202, z toho trvalo obývaných
je 1879. Konštatujem, že nastáva pokles, ktorý úzko súvisí s prirodzeným a mechanickým
pohybom obyvateľstva. Zastaviť, resp. zvrátiť tento nepriaznivý vývoj je možné iba
investíciami do všetkých oblastí života s cieľom stabilizovať, resp. zlepšiť životné
podmienky obyvateľstva mikroregiónu.
41

2.3 INFRAŠTRUKTÚRA A SLUŽBY
Technická infraštruktúra v jednotlivých obciach nie je ešte úplne vybudovaná.
Horšie podmienky majú koncové obce ako obce ležiace na trase Humenné – Medzilaborce,
resp. v blízkosti okresného mesta HE. Stav infraštruktúry je znázornený v prílohe 7.
Nezávisle na veľkých infraštrukturálnych projektoch je však nevyhnutné realizovať aj
drobné rekonštrukcie obcí (autobusové zastávky, oddychové zóny, úprava potokov,
výstavba viacúčelových športových ihrísk, drobné parkové úpravy). Tieto akčné plány
s dôrazom aj na fondy EÚ dokumentuje príloha 8.
2.4 CHARAKTERISTIKA OKOLITÝCH MIKROREGIÓNOV
Okolité mikroregionálne združenia boli založené za rôznym účelom.
Mikroregióny Duša a Ptava sú viac aktívne, teda vynakladajú viac úsilia na vypracovanie
jednotlivých dokumentov pre získanie finančných prostriedkov ako Mikroregión Cirocha.
Tieto mikroregióny sú aktívne dodnes a pripravujú rôzne projekty s cieľom rozvoja svojich
členov a iné zasa boli založené len účelovo, kvôli určitému jednorazovému projektu z
cieľom čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ (napr. výstavba
kanalizácie a pod.).
Mikroregión Cirocha
Bol založený v roku 2004, neskôr ako KM. Do tohto mikroregiónu spadajú tieto
obce: Belá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Zemplínske
Hámre, Modra nad Cirochou, Hažín nad Cirochou a Kamienka. Konateľ je Ing. Miko
Štefan, starosta obce Modra nad Cirochou. Rozloha územia je 8987 ha, počet obyvateľov
je 11318, je to pomerne vysoké číslo vzhľadom na počet obcí a rozlohu. Nachádza sa
juhovýchodne od KM.
Mikroregión Duša
Tento mikroregión vznikol v rovnakom roku ako KM, teda v roku 2003 a tvorí ho
desať obcí: Lesné, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pusté Čemerné, Staré,
Suché, Vôľa, Zbudza a Strážske. Rozlohu má 9979 ha, je to najväčšie číslo spomedzi
týchto mikroregiónov, no počet obyvateľov je len 10546. Nachádza sa juhozápadne od
KM.
Mikroregión Ptava
Tento mikroregión vznikol v roku 2001 ako združenie štyroch obcí: Chlmec,
Kamienka, Ptičie a Porúbka, teda o 3 roky skôr ako KM . Rozlohu má 2804 ha a počet
obyvateľov je 2017. Je to pomerne malý mikroregión. Nachádza sa južne od KM.
42

2.5 SWOT ANALÝZA
SWOT analýza ako súčasť analytickej časti predstavuje vo výstižnej a objektívnej
forme výsledky predchádzajúcich analýz mikroregiónu. Skratka SWOT znamená: S
(strenghts) - silné stránky, W (weaknesses) - slabé stránky, O (opportunities) - príležitosti
a T (threats) - hrozby. V KM boli hodnotené prioritné oblasti: Infraštruktúra a životné
prostredie, malé, stredné podnikanie a cestovný ruch, kultúra, šport a služby, ktoré
dokumentuje príloha 9.
2.5.1 Rozbor problémov v KM
Identifikácia problémov spojených s rozvojom je dôležitým krokom v procese
plánovania. Problémy ako také predstavujú z hľadiska rozvoja každého mikroregiónu
určité negatíva a nedostatky, preto aj pri ich definovaní z pohľadu SWOT analýzy sme
vychádzali najmä z jej slabých stránok a ohrození. Tieto analýzy už svojou konštrukciou
do veľkej miery predikovali a poukazovali na potenciálne problémy. Na základe týchto
skutočností vystúpili do popredia jednotlivé problémy v rámci KM.
Infraštruktúra a životné prostredie
Dobudovanie technickej infraštuktúry je nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej je
nemysliteľný ekonomický či sociálny rozvoj KM. Miestna komunikačná sieť v obciach
mikroregiónu je zastaralá, resp. je v zlom technickom stave, čo úzko súvisí s výstavbou
plynofikácie a odkanalizovania v posledných rokoch.
Po rekonštrukcii miestnych komunikácií je treba doriešiť otázky s výstavbou
chodníkov. K skvalitneniu verejnej hromadnej dopravy je potrebné zo strany obcí prispieť
s vhodnými riešeniami rekonštrukcií miestnych autobusových zastávok.
Miestne potoky a ich okolie so spoločenstvami rôznych porastov predstavujú v KM
jedny z ekostabilizačných prvkov. Aj keď z tejto dôležitej funkcii z hľadiska ochrany
životného prostredia predstavujú mnohokrát najviac znečistené časti obcí, prispieva k tomu
i fakt tvorenia divokých skládok v ich blízkosti. Samotní obyvatelia jednotlivých obcí sú
často krát zdrojom tohto znečistenia.
Malé, stredné podnikanie a cestovný ruch
Daný mikroregión leží v bezprostrednom zázemí prosperujúceho mesta a má
výhodnú polohu, ktorá ponúka kvalitnejšie a zdravšie životné prostredie, stavebné
pozemky pre bývanie v rodinných domoch ako aj možnosť uplatniť nové projekty pre
aktívne trávenie voľného času pre domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov. Preto je
43

vhodné rozvíjať najmä aktivity malého a stredného podnikania založené na tradičných
aktivitách a potrebách občanov obce.
V KM sú príležitostí v oblasti poľnohospodárskej výroby a na ňu nadväzujúci
spracovateľský priemysel a služby. Poľnohospodárstvo bude aj naďalej poskytovať
pracovné príležitosti pre časť obyvateľstva, pričom mikroregión môže v tomto smere
čiastočne napomôcť so získavaním potrebných informácií a finančných zdrojov. Taktiež je
možné využiť vhodné podmienky pre vidiecky cestovný ruch, agroturistiku či ľahký
priemysel.
Za účelom urýchlenia ekonomického rozvoja by sa mala podieľať vo väčšej miere
miestna samospráva, ktorú predstavuje okresné mesto HE, a to snahou o zlepšenie
podnikateľského prostredia a mala by byť iniciátorom širokej spolupráce všetkých
zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora a okolitých mikroregiónov.
Predstavitelia KM nie celkom dostatočne využívajú ponúkané možnosti, ktoré sa
týkajú fyzicko-geografických podmienok (klimatické pomery, hydrologické pomery,
rastlinstvo, živočíšstvo, geologické pomery), ale aj humánno-geografické pomery
(bývanie, obyvateľstvo, cestovný ruch). Napríklad voľné pozemky a priestory na
podnikanie, aj keď podnikateľská sféra v obciach je zatiaľ v iniciálnom štádiu s menšími
prevádzkami a nevytvára nové pracovné miesta.
Kultúra, šport, služby
Keďže sieť kultúrnych zariadení v KM je zastúpená najmä kultúrnymi domami
a kultúrno-historickými pamiatkami, ktoré predstavujú miestne kostoly. Športové aktivity
sú v obciach zastúpené futbalom preto pre plnohodnotný a spokojný život obyvateľov je
nutné realizovať multifunkčné ihriská, aj pre iné druhy športov ako tenis, basketbal,
volejbal a pod, ktoré môžu osloviť aj ženskú časť populácie a rôzne iné vekové kategórie.
Pre rozšírenie ponuky služieb sa priam žiada realizovať aj netradičnú ponuku
miestnych atrakcií. K takýmto patria možnosti netradičných športových aktivít ako sú golf,
strelnica či let balónom. Napríklad existujúca strelnica v obci Lackovce si vyžaduje
finančné prostriedky na jej zatraktívnenie, no ide o dlhodobú investíciu. O zriadenie
menšieho osem - jamkového golfového ihriska sa zaujímali už viacerí podnikatelia, no
častým problémom bola a aj je, neochota zo strany obyvateľov pri predaji pozemkov.
44

3 MOŽNOSTI ROZVOJA V KOŠKOVSKOM MIKROREGIÓNE
3.1 VÝSLEDKY PRIESKUMU NÁZOROV OBYVATEĽSTVA
Vzťah človeka k vlastnej obci alebo k jej zázemiu, v ktorom žije, je špecifickým
typom premennej a možno ho skúmať predovšetkým na základe tzv. mäkkých dát
získaných vlastným empirickým prieskumom a pozorovaním. Z tohto dôvodu bol
v obciach KM realizovaný prieskum názorov obyvateľstva na problematiku rozvoja obcí
a mikroregiónu. Prieskum bol založený na metóde dotazníkového šetrenia.
3.1.1 Dotazníkový prieskum
Do dotazníkového prieskumu (pozri prílohu 10) v jednotlivých obciach
mikroregiónu boli zapojené všetky reprezentatívne skupiny obyvateľstva. Dotazníky boli
anonymné. Výber respondentov bol zo začiatku prieskumu náhodný a neskôr výberový,
aby boli zachytené všetky skupiny obyvateľstva. Celkovo bolo oslovených 208
respondentov vo veku od 17 do 87 rokov. Z toho bolo 102 mužov a 106 žien.
V rámci štruktúry dotazníka bolo celkovo 19 otázok kde respondenti odpovedali
na uzavreté a otvorené otázky v troch hlavných blokoch. Tieto otázky boli situované do
tematiky ako podmienky a kvalita bývania, spolunažívanie a susedské vzťahy, kvalita
a sortiment služieb, možnosti pre športové, rekreačné a ďalšie záujmové aktivity,
kultúrne a spoločenské aktivity, zachovanie kultúrnych a historických pamiatok, tradícií
a umeleckých remesiel, možnosti pracovných príležitostí v KM a jeho okolí. Ďalšie
otázky boli zamerané na informovanosť obyvateľov o aktivitách, ktoré sa konajú v KM
a predpoklady rozvoja KM.
Kvalita bývania v KM
Bývanie je často limitujúcim faktorom všetkých foriem spolupatričnosti k vlastnej
obci resp. k mikroregiónu a má vplyv na ostatné zložky udržateľnosti vidieckeho spôsobu
života. Neoddeliteľnou súčasťou bývania na vidieku je pridomová záhradka, ktorú
deklarovalo 98 % respondentov, čo dokumentuje vysokú prepojenosť bývania s malým
hospodárstvom. V rámci výhod bývania v KM bolo respondentom ponúknutých niekoľko
alternatív. Na všetky bola pozitívna reakcia. Pri ponuke - život na dedine je kľudnejší 82
% respondentov reagovalo pozitívne, pri alternatíve - vlastníctvo domu, príp.
prídomového hospodárstva bola pozitívna reakcia u 79 %. Najnižšia pozitívna reakcia pri
výhodách bývania sa objavila pri alternatíve - ľudia sa zaujímajú viac jeden o druhého
45

ako v meste, len u 46 % respondentov. Z ďalších výhod, ktoré respondenti navrhovali
boli napr. pekné prostredie, kľud, rodina, známi, bezpečnosť, plyn, voda, blízkosť mesta
He. Taktiež som sledovala aj nevýhody bývania v KM. Respondentom bolo ponúknutých
niekoľko alternatív. Podiel odpovedí nebol tak jednoznačný. Pri alternatíve - málo
pracovných príležitostí reagovalo pozitívne 45 % respondentov, pri alternatíve – zlé
možnosti nákupu a využívanie služieb reagovalo 46 %, málo možností sebarealizácie
reagovalo 48 %, za všetkým treba dochádzať reagovalo 50 %. Z celkového pohľadu je
zrejmé, že výhody výrazne dominujú nad nevýhodami. Počet nevýhod, ktoré uviedli
respondenti bolo o niečo menej, napr. závora do lesa, zlé medziľudské vzťahy, čiastočne
hluk, málo relaxu pre mladých ľudí.
Spolunažívanie a susedské vzťahy
Spolunažívanie a susedské vzťahy tvoria významný fenomén na vidieku
a hodnotia sa ako určitá prednosť pri kvalite života vo vzťahu k mestu. Respondentom
bolo ponúknutých niekoľko alternatív. Najväčšia pozitívna odozva bola na alternatívu –
vzťahy dobrých známych 35 % respondentov, dobrá spolupráca bez osobitného vzťahu
27 %, priateľské, dôverné vzťahy 22 % respondentov. Pri návrhoch na zlepšenie vzťahov
sa vyskytovali napr. stretávanie sa ľudí, menej závisti a ohovárania, tolerancia, menej
alkoholu.
Kvalita a sortiment obchodu a služieb
Spokojnosť s bývaním a celkovým životom v KM úzko súvisí s kvalitou
a sortimentom obchodu a služieb. Najväčší ohlas bol na nákup potravín a drogistického
tovaru. S potravinami bola pomerne vysoká spokojnosť, kde 67 % bolo veľmi
spokojných, pri nákupe drogistického tovaru bola o niečo menšia spokojnosť 43 %. Viac
ako polovica obyvateľov mikroregiónu si nemá možnosť kúpiť v obci priemyselný tovar.
Príčiny, prečo bolo tak málo ohlasov na tieto základné potreby v obcí sú, asi v blízkej
dopravnej dostupnosti mesta HE, kde je možné ostatné služby ako aj tovar zaobstarať.
Taktiež sa objavuje stabilný fenomén na vidieku, vo vzťahu k remeselným službám.
Tieto si miestne obyvateľstvo KM vie zrealizovať svojpomocne.
Možnosti pre športovanie a rekreačné aktivity
Na vidieku sú klasické možnosti športovania, príp. rekreačných aktivít. Preto som
chcela v prieskume načrieť aj do netradičných foriem oddychu. Najviac ohlasov bol na
tradičné športovanie na vidieku – futbal, kde sa vyjadrilo všetkých 208 respondentov.
Z ďalších športov, na ktoré reagovali všetci respondenti bola pešia turistika. Čiastočne sa
46

rozbieha cykloturistika čo potvrdilo len 7 % respondentov. Dobrá odozva bola aj na
poľovníctvo, túto možnosť zakrúžkovalo 53 %, relatívne obľúbené je aj rybárstvo, kde sa
pozitívne vyjadrilo 42 % respondentov. Avšak najobľúbenejšou záujmovou aktivitou
v mikroregióne je záhradkárstvo, kde sa pozitívne vyjadrilo 91 % respondentov. Súvisí to
samozrejme s klasickou prídomovou záhradou, kde obyvateľstvo vidí určití relaxačný
efekt. Z iných športov a rekreačných činností, ktoré respondenti navrhovali boli
sánkovanie, basketbal, hokej, kolobežkovanie, stolný tenis, aerobik, posilovňa,
grilovanie, agroturistika, hubárčenie. Tieto aktivity uvádzalo najmä 22 % mládeže a 16 %
dospelých.
Kultúrne a spoločenské aktivity
Kultúra a spoločenské aktivity v obci resp. v KM odzrkadľujú mentalitu
miestneho obyvateľstva. Pri otázke spokojnosti s týmito aktivitami bola dosť veľká
nespokojnosť miestnych obyvateľov až 46 %. Len 16 % bolo relatívne spokojných. Skôr
bola nespokojnosť u žien ako u mužov. Taktiež s narastaním vzdelania mierne narastá
nespokojnosť. Respondentom boli ponúknuté možnosti vyjadriť spokojnosť s filmovými
predstaveniami, zábavnými vystúpeniami a jazykovými kurzami. Najväčšia nespokojnosť
bola skoro so všetkými ponúknutými alternatívami, okrem zábavných predstavení, kde
bola spokojnosť 40 %. Respondenti dali aj návrhy, ktoré by sa mali realizovať v ich obci
resp. v KM pre zlepšenie aktivít, boli to napr. skvalitniť rôzne druhy osláv, viac
folklórnych podujatí, zriadiť kino, amfiteáter, akcie pre starších, besedy, koncerty
v kostole, prednášky.
Zachovanie kultúrnych a historických pamiatok
V posledných desaťročiach nebol veľký záujem spoločnosti o zachovávanie
kultúrnych a historických pamiatok. V prieskume som chcela podchytiť možné tendencie
k náprave týchto chýb. Skoro 33 % respondentov v rámci svojej obce prejavilo
spokojnosť. Pre návštevníkov by obyvatelia mikroregiónu vo vzťahu k cestovnému ruchu
odporučili viacero ponúk, výrazne dominovala návšteva miestnych kostolov, parky,
kedysi kolesárstvo, cintoríny s významnými menami v obciach, pomník padlých v II.
svetovej vojne. Pre zlepšenie kultúrno–historických pamiatok v mikroregióne respondenti
uviedli napr. zviditeľnenie sa v televízii, v novinách, publikácie o KM, pohľadnice so
symbolmi KM, spolupráca jednotlivých obcí, obecné noviny, naučiť mladých zachovávať
tradície a remeslá a pod.
47

MY Bachelor Thesis

Recommended

Recommended

More Related Content

Viewers also liked

Viewers also liked (7)

More from Miss. Antónia FICOVÁ, Engineer. (Not yet Dr.)

More from Miss. Antónia FICOVÁ, Engineer. (Not yet Dr.) (20)

MY Bachelor Thesis